PETER SCHUTZ
PRIORITOU PREMIÉRA JE VÝROBA MEDIÁLNYCH EFEKTOV
Až asociácia reklamných agentúr bude prijímať nominácie na najlepšiu kampaň 2008, tak „dva roky vlády" Roberta Fica budú bez konkurencie. Hoci vláda naplní svoj polčas až zajtra, už mesiac a pol beží šnúra mediálnych podujatí (napr. kontrolné dni na ministerstvách), cez ktoré premiér vnucuje verejnosti svoje videnie reality. Keby dnes pochodovali cez Bratislavu alegorické vozy, trúbili klaksóny a krčmy zadarmo nalievali, tak maškare nebude chýbať už nič.
Vylepšený Mečiar
Tento marketing, ktorý lezie z každého kanála, je dôležité rozoznať a pomenovať. Výroba mediálnych efektov je základná metóda vládnutia Roberta Fica. Po dvoch rokoch vlády to platí ešte omnoho väčšmi, ako po prvom roku (či ešte skôr), keď sme presne toto už raz napísali. Cieľom je vnútiť do verejného diškurzu témy, ktoré charakterizuje nielen to, že si ich, ako „pozitívne", vymyslel Fico, ale aj to, že sú vo vzťahu k realite nepodstatné, nemajú súvislosť so životom, ani vôbec s nejakou činnosťou. Sú len nosičom akéhosi „mesidžu". .
Premiér úspešne tvorí zdanie, že vláda je neustále s niekým v konflikte a zápasí. Vytvára virtuálnych nepriateľov a mediálne udalosti, na ktoré vzápätí sám reaguje a akože „posúva". Môžete protestovať, ale to je „zdokonalený", „vylepšený" Mečiar 1990-1998. Výsledkom je, že za vlády Smer-SNS-HZDS sa vyprázdňuje vecný obsah politiky. Nahradzujú ho „agendy" typu „rozumný historizmus", „maďarské nebezpečenstvo", „boj za Mochovce" a rôzne iné boje resp. kampane - proti špekulantom, finančným skupinám, obchodným reťazcom, „globalizácii a liberalizácii", médiám, zdražovaniu, radaru v Čechách, a podobne, a podobne. A, samozrejme, diamantom na korune je virtuálne budovanie „sociálneho štátu".
Robert Fico je premiér, ktorému komunikácia neslúži na prezentáciu produktov vládnutia, ale produktom vládnutia je komunikácia. Ústredný pocit (motív), ktorý sa snaží preniesť na prijímateľa, je príbeh úspechu, ktorým vláda pod jeho vedením je. Nedá sa to zmerať, avšak autor tvrdí, že neexistuje ešte jeden premiér v Európe, ktorý by trikrát do týždňa nezabudol pripomenúť, aká je úspešná jeho vláda. Kto si pustí zo záznamu ódy o „najvyššom raste", „najnižšej inflácii", „najvyššej zamestnanosti", ktoré spieval už pred rokom, má jasnejšie, že ide o kompenzáciu na akýsi komplex.
Na Honolulu!
Iste, úplná nečinná vláda nie je. Diery, ktoré navŕtala do dobrých reforiem predchodcov, nie sú veľké, ale už ani nie malé. Zrušenie poplatkov a „zákaz zisku" v zdravotníctve, otvorenie sporivého piliera (teraz sa zavrel) a najmä „dobrovoľnosť" vstupu (vôbec to najhoršie, čo spáchali), nabúranie rovnej dane škrtaním odpočítateľných položiek a najmä obnovením 10-percentnej sadzby DPH, čiastočné zmrzačenie Zákonníka práce, i niektoré ďalšie, sú všetko škodlivé a nesmierne hlúpe zásahy. Kvalita podnikateľského prostredia klesá, čo signalizujú prieskumy medzi ľuďmi, ktorí nemajú žiadny dôvod kydať na vládu len preto, lebo je akože ľavicová. Kvartálne vydávané Hodnotenia ekonomických a sociálnych opatrení (HESO), kde známkujú samí odborníci (mimo autora tohto textu, ktorý je akýmsi omylom tiež v porote), ukazujú až dramatický zvrat k horšiemu oproti časom, keď vládol Dzurinda.
Výstavnou skriňou vlády je splnenie kritérií a prijatie eura. To je pre Fica najcennejší narodeninový darček. Vrátane „veľmi nadštandardne vyjednanej parity" (Fico), ktorá je, ak sa potvrdí, vôbec najväčší úspech Fica za dva roky. Tu však treba zopakovať už stokrát povedanú vec: Pri tom stave ekonomiky, akú zdedila táto garnitúra, by Slovensko doviedol do eurozóny každý pes. Keď Robert Fico na dobre mienenú narážku tohto typu odpovedal, že „ak by som prijal vašu logiku, tak v roku 2006 som mohol vyhrať voľby a odísť na Honolulu, dva roky tam byť a dnes by to bolo také isté", trafil klinec doprostred na hlavu. Presne. Nie je isté, či Honolulu je podmienkou, alebo by stačili aj Cocos Islands, avšak keby vláda nebola vôbec, Slovensko by na tom horšie byť nemohlo.
Jediné, čo Fico a spol. museli dokázať, aby dosiahli euro, bolo zdržať sa plnenia svojich predvolebných sľubov. To dokázal nadmieru a zaslúži si aj pochvalu. Absurdná otázka, či by sme za udržanie deficitu pod 3 percentá HDP chválili aj inú vládu, napríklad Dzurindu, je dostatočne presvedčivý argument, ako sa latka znížila samotným nástupom Smer-SNS-HZDS. Čitateľovi, ktorý má vlastný rozum, netreba zrejme vysvetľovať, že Ficov krik, že „my sme neprivatizovali, nemali sme 300 miliárd z privatizácie", je demagógia a marketingová „tehla" (čím nie je povedané, že Dzurindova vláda nerozhadzovala zbytočne na výdavkovej strane). Napokon fakt, že Fico zastavil privatizáciu a z hlúpych ideologických predsudkov nepredáva majetok, s ktorým štát nevie podnikať a len sa rozkráda, veľmi škodí Slovensku. Žiarivý príklad letisko v BA. Predajú ho až po tom, čo zhnije úplne a v Monaku na jachte chytia desiateho riaditeľa.
Švindeľ desaťročia
Cenou, ktorú by Fico za euro mal zaplatiť, ale ju neplatí, je úplná rezignácia na budovanie tzv. sociálneho štátu. Neplatí ju preto, lebo sa mu dokonale darí „predávať" opatrenia, ktoré sú všetko, len nie „silné sociálne programy". Navodenie ilúzie, že rozdáva ľuďom viac, ako Dzurinda, čo nie je pravda, je najväčší virtuálny moták doterajšieho vládnutia. Je tragédiou opozície, že tento podvod nevedia demaskovať. .
Napríklad „sociálny balík", ktorý teraz promovala koaličná rada, má celkový objem 7 miliárd Sk. To je azda tri desatiny percenta HDP, pričom celkový deficit na rok 2009 hlásia na 1,7 percenta. Zvýšenie detských prídavkov o tri eurá (hahahaha), či príspevku pri druhom či treťom dieťati, sú z hľadiska celkových výdavkov rozpočtu také drobotiny, že voliči Smeru by už mali stáť s vidlami pred Úradom vlády. Sú to smiešnosti presne tak, ako vianočný príspevok 130 Sk, či 50 Sk na plyn pre dôchodcov v minulosti, či efekt zníženia DPH na knihy, o ktorom Richard Sulík vypočítal, že ušetrí na hlavu obyvateľa 5 Sk....
Nesmejte sa, niet sa na čom, len na vlastnej hlúposti, že toto „žerieme" podvodníkovi. Zásadná vec, ktorá tento Ficov švindeľ otvára aj uzaviera, je tá, že kým definíciou „sociálneho štátu" je vysoký podiel verejných výdavkov na HDP, Slovensko je aj po dvoch rokoch Ficovej vlády v tejto disciplíne tretie v Európe zospodu. Teda s tretími najnižšími verejnými výdavkami - cca 38 percent. Keby teda Fico nepodvádzal a ozaj budoval „sociálny štát", musel by hýbať s rozpočtom v ráde nie sedem, ale sedemdesiat miliárd. Iste, nikto rozumný sa nesťažuje, ale...
Ľudia poslednej príležitosti
Všeobecný názor, aj na Západe, znie, že Fico ponechal Dzurindov ekonomický model, z ktorého profituje. My dodajme, že nemravne vzhľadom na nenávistnú rétoriku, ktorou svojich dobrodincov kriminalizuje (bez dôkazov, ktorých deficit v prípade Počiatka je naopak dôvod, aby sa „ospravedlnili")
Oblasť, ktorá sa prehliada a kde sa zmena deje, je spoločenská atmosféra. Na rozdiel od ekonomiky, ktorá sa drží ťahom zotrvačnosti, úpadok je evidentný, kam oko dohliadne. Klientelizmus a najmä rodinkárstvo sa plazivo vracajú ako opäť prijateľné formy správania, protikorupčný boj z úrovne vlády (mimo javiskových kreácií premiéra Branisko, Veľký Slavkov) fakticky neexistuje. Typicky postkomunistický tik je fenomén „papalášizmu" (Transparency Interantional). Masívne sú snahy o obmedzenie prístupu k informáciám, vyvlastňovacie návrhy pripomínajú sovietske Rusko, vážne sú indície na zneužívanie polície, prokuratúra sa správa divne. Vo vlastnej veci, mediálnej, sa radšej nesťažujme, veď nový tlačový zákon zneužili za mesiac koaliční politici (Mečiar, Fico) iba dvakrát...
Ani na druhé narodeniny neprestáva platiť, že slovenskú vládu tvoria subjekty postkomunistickej mentality. Ľudia minulosti, ktorí sa chytili poslednej príležitosti. A čo je ozaj nepríjemné, šťastie im prší takým spôsobom, že poruchy intelektu nehrajú rolu. Všetko prežijú. Akoby chceli overiť Leninovu tézu o každej kuchárke, čo môže vládnuť. . Prognóza, že pred sebou nemajú jeden polčas, ale ešte tri, levituje stále väčšmi v povetrí.
Autor: Dva roky vlády Fica
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
