pred penziou.
BRATISLAVA. „U starších je vysoká pravdepodobnosť, že budú odkázaní na pomoc iného. Náš sociálny systém však nie je schopný ich potreby dostatočne pokrývať," hovorí riaditeľka Inštitútu pre výskum práce a rodiny Kvetoslava Repková. Počet pracovníkov opatrovateľskej služby sa pritom znižuje a nepriaznivý je aj stav v domovoch sociálnych služieb.
Dopyt aj ponuka
Na jednej strane teda existuje veľký dopyt po takejto službe, na strane druhej je tu voľná pracovná sila, napríklad v podobe nezamestnaných ľudí nad päťdesiat rokov. Štát v súčasnosti cez sociálnu dávku podporuje opatrovanie v rámci rodiny. Vyhodnotenia inštitútu pritom hovoria, že ide najčastejšie práve o osoby nad 50 rokov, pričom takmer každý druhý rodinný opatrovateľ sa tejto činnosti začal systematicky venovať až v situácii vlastnej nezamestnanosti. „Okrem motívov rodinnej solidarity a morálnych záväzkov rodinné opatrovanie teda má aj silné ekonomické súvislosti a môže byť kompenzáciou straty zamestnania," mieni Repková. Využiť pracovnú silu nezamestnaných starších ľudí na opatrovanie by preto mohlo znamenať riešiť dva problémy naraz.
Bez rekvalifikácie to nepôjde
„Nemalo by sa tak však stať automaticky," upozorňuje riaditeľka inštitútu. Riešením zvýšenia zamestnanosti ľudí v pred dôchodkovom veku a zlepšenia starostlivosti o veľmi staré osoby by sa mohli stať odľahčovacie služby pre rodinných opatrovateľov či denné komunitné centrá.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
