ZUZANA PANCISYNOVÁ, zuzana.pancisynovakorzar.sk

Oblieka mnohé slovenské aj české celebrity, no veľakrát je vďačnejší za zákazníka "z ulice". Taký vraj vie, čo chce a necháva mu voľnú ruku. Známy módny návrhár sa dokáže vo svojich modeloch poriadne vyblázniť, no tvrdí, že šije aj úplne obyčajné veci. Mimoriadne nadaný, ale aj mimoriadne skromný a pohodový Josef Klír.

Svoju najnovšiu kolekciu ste predstavili nedávno aj v Košiciach. Aká podľa vás je?

- Nemám vo zvyku nejako svoje kolekcie nazývať. Keď je oblečenie dobré, je nadčasovou záležitosťou. Nerád by som teda hovoril o tom, či je to letná alebo jarná kolekcia. Oblečenie je o tom, ako ho vedia ľudia nosiť a ako ho vedia predať.

Modely vám predvádzali mnohé celebrity, z ktorých nie každá bola modelkou. Objavila sa napríklad Erika Judínyová, Martina Šindlerová či Sisa Sklovská. Ako hodnotíte ich mimospevácke a mimomoderátorské výkony?

- V podstate som ich na pódiu nevidel. Pri každej prehliadke som v zákulisí a nikdy nesledujem, ako tam kto chodí. To vidím až potom na zázname. Vždy stojím v zákulisí. Tam dohliadam na to, kedy má ktorá výjsť, dohliadam na ich finálny vzhľad, pomáham, keď sa niektorej zadrhne napríklad zips na šatách... Pomáham ich obliekať, lebo nie všetky šaty sa dajú na telo jednoducho, občas majú výstrih, s ktorým narýchlo v tom zhone dievčatá nevedia pracovať.

Pomáhate aj vyzliekať?

- Nie. To nie je také namáhavé, ako obliekanie :)

Ako dlho zvyknete jednu prehliadku pripravovať?

- Neviem. Je to priebežné. Napríklad táto posledná už bola predvedená aj v Prahe a robil som ju asi polroka. Horšie som na tom s časom až v deň prehliadky. Vtedy som dosť v strese, lebo absolvovať generálku a zistiť, že niečo nesedí, je príšerný moment.

Čo nemusí vždy sedieť?

- Modelka môže pribrať "gram" a už je zle. Alebo sa stratí topánka, prípadne nedorazí maskérka, no je toho dosť, čo sa môže stať.

Ste známy tým, že ku šatám tvoríte aj vlastnú obuv. Nebolo by jednoduchšie nechať topánky na značkových predajcov a sústrediť sa iba na odev?

- Myslím si, že keď má byť model dokonalý, mali by byť topánky dorobené priamo k modelu. Všetky čižmy, sandáliky, poltopánky a iné, ktoré som uviedol na prehliadke v Košiciach aj v Prahe, boli dorábané len k týmto modelom. V predajniach by som asi nenašiel to, čo si predstavujem.

Čo si najradšej obliekate vy?

- Myslím, že to vidno všade, kde prídem. Mojim favoritom sú džínsy a tričká. Najčastejšie ich nosím z mojej dielne, ale napríklad teraz mám na sebe tričko od Galliana.

O Gallianovi sa hovorí ako o vašom veľkom vzore. Stále to platí?

- Nuž, nie je to ani tak módny vzor, ako fajn človek. Svojou tvorbou dokazuje, že sa s módou hrá, čo je super. Myslím si, že keď ju začne niekto brať vážne, už nie je dobrá. On si z nej dokáže strieľať a to sa mi páči. Existuje však ešte veľa iných návrhárov, ktorí ma oslovujú a to napríklad Jean Paul Gaultier, Roberto Cavallie, D&G, čo už vo svete majú svoje meno. Veľakrát však nájdem zaujímavé kúsky aj od no-name návrhárov.

Ako dlho už robíte v módnej bradži a kedy ste zistili, že to je to, čím sa chcete živiť?

- V podstate som si začal šiť už na základnej škole. Potom som chodil na strednú priemyselnú textilnú a viac som sa tým začal zaoberať až po štúdiu. Potom prišli novinári, ktorí o mne začali písať, že som módny návrhár. A ja som pritom len obyčajný krajčír, ktorý má nápady. Na druhej strane uznávam, že originalita nie je niečo, čo sa dá vyštudovať. Keď je človek v niečom dobrý, treba to brať ako dar a vážiť si ho.

Na základnej škole väčšinou chlapci túžia byť futbalistami, lekármi alebo právnikmi. Prečo vás zaujala móda?

- Neviem. Prišlo to tak spontánne. Keď som sa do nej už pustil, jedného dňa som si povedal: buď budem šiť obyčajné šaty na ramienka, alebo budem robiť niečo výnimočnejšie a iné, čo ma bavilo. Cesta k pozícii, v akej som dnes, bola síce dlhšia, no o to viac si to teraz vážim.

Tí, čo vás poznajú, vás považujú za tvorcu skôr extravagantných a dych vyrážajúcich modelov.

- To všetci iba píšu :) Ja si myslím, že sú to obyčajné a nositeľné veci.

Myslíte, že napríklad priesvitné kvetované body v kombináciami s hrubými hnedými pančuchami a šnurovacími čižmami takmer po stehná si oblečie bežná žena do práce?

- (smiech) Treba odlíšiť veci, ktoré pripravujem na prehliadku a ktoré šijem bežne do civilu. Je jasné, že prehliadka musí vyzerať jemne extravagantnejšie. Bola by nuda, keby sme na prehliadke predvádzali napríklad kostýmky, aké si môžu ľudia kúpiť aj v nákupnom centre. Tá má byť o fantázii a o tom, že je to niekde inde, že sú tam tie dlhé vlečky, že sú šaty pompézne a na to sa ľudia tešia ako na rozprávky, ktoré chodia iba na Vianoce. Inak šijeme aj bežné veci. Zákazníci ku mne chodia vtedy, keď nemôžu na seba niečo zohnať, alebo túžia po niečom originálnejšom.

A modely z prehliadok si potom ženy normálne aj kúpia?

- Normálne áno, až sa niekedy čudujem. Dosť často sa stáva, že práve najextrémnejšie veci sa predajú najrýchlejšie.

V akých sumách sa vaše šaty pohybujú?

- Nikdy som nepovedal hornú hranicu, no spodná je od tridsať tisíc. Závisí od druhu šiat. Keď majú na sebe poprišívané diamanty alebo iné šperky, niekedy je suma nekonečná.

Viete povedať aj známejšie mená, ktoré sú vašimi zákazníčkami?

- Moje šaty nosia napríklad Silvia Lakatošová, Zuza Belohorcová. V šatníku má moje šaty aj česká Lucie Bílá, Ilona Csáková alebo Leona Machálková. Tých mien je ale veľa a ja nechcem na nikoho zabudnúť. V konečnom dôsledku ale nejde o to, aké mená ich nosia, ale či si moje modely vážia. Koľkokrát som vďačnejší za zákazníka, ktorý príde "z ulice", lebo takí ľudia vedia, čo chcú a nechávajú mi voľnú ruku. A to je na tom to krásne.

Kde si ľudia vaše modely kupujú?

- Nemám obchod, mám len vlastný ateliér v Prahe a šijem na zakázku. V týchto dňoch sa plánujú aj nejaké kroky k tomu, aby som sa dostal viac k ľuďom. Nie je to však také jednoduché a hlavne to nebude tak skoro.

Keď človek s kariérou módneho návrhára začína, iste má milión nápadov. Je to tak aj po rokoch? Ak nie, kde sa inšpirujete?

- Treba mať stále otvorené oči a pozerať okolo seba. Nesledujem však iných ľudí ako sa obliekajú, alebo veci iných návrhárov. Skôr sa zadívam na architektúru nejakých budov alebo mnohokrát nájdem pekný tip v rozprávkach.

Nedávno ste vytvorili Vampírsky kalendár, v ktorom sa zaskveli aj celebrity v duchu krvavej grófky. Chystáte v najbližšej budúcnosti podobný experiment?

- Ani nie. Rozhodol som sa, že si dám od iných projektov trochu pauzu. Potrebujem si oddýchnuť aj zdravotne. No mojim snom je vytvoriť kalendár na rok 2009, ktorého konkrétnu predstavu ešte zatiaľ nemám ujasnenú. Snom je tiež aj to, aby si ľudia napríklad aj tu v Košiciach, mohli kúpiť moje rifle.

Tešíme sa. Spomínali ste, že potrebujete oddych. Ako relaxujete?

- Pre mňa je úžasné, keď môžem zatvoriť doma dvere, mať svoj kľud, vyložiť si nohy niekde na terase a vegetiť na slnku. No mám rád aj aktívny oddych, korčule či plávanie.

Ako by ste opísali sám seba? Aký ste človek?

- Som úplne obyčajný človek, ktorý je strašne náročný.

Náročný v čom?

- Práve v tých obyčajných veciach. Na druhej strane, keby som nebol náročný, dnes nie som tam, kde som.

Autor: tp

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári