Preňho sú hviezdy spoluhráči, od ktorých sa môže niečo naučiť
V posledných dňoch sa toho veľa popísalo o slovenskom mužskom volejbale, že reprezentácia pod talianskou taktovkou opäť postúpila na majstrovstvá Európy. A hneď sa pre ňu našiel priestor aj v "telke", i keď len v nočných záznamoch z Európskej ligy. Hádzanári nedostali ani toľko. Aj keď si určite zaslúžili. Pravda, ešte pred pár dňami nik ani len netušil, že sobotňajší zápas so Slovinskom v Leviciach môže byť historickou chvíľou, ktorá by stála za to, aby ju videlo celé Slovensko...
Slováci sa postarali o poriadnu senzáciu, keď v dvoch nervy drásajúcich bitkách odpratali z cesty vysoko favorizovaných Slovincov, a po dvoch nesmelých štartoch na majstrovstvách Európy dostanú prvú čiarku za účasť na svetovom šampionáte. Pozoruhodné je to, že v krátkej ére slovenskej samostatnosti to vyšlo až na siedmy pokus. S trénerom, o odbornosti ktorého mnohí pochybujú. Nech je ako chce, Zoltán Heister to dokázal. Sympatické na ňom je, že má rovnaké pochopenie pre ostrieľaných mazákov, aj pre neskúsených bažantov. Možno aj tejto jeho vlastnosti vďačí mladý košický krídelník Tomáš Urban, že bol už v dvadsiatich rokoch pri tom.
Väčšina z mladíkov, ktorí dostávajú šancu v áčku, však prešla Heisterovými rukami v niekoľkých mládežníckych kategóriách. "Ja však nie, tréner Heister ma v minulosti neviedol ani raz," vraví košický reprezentačný debutant. Preňho mal byť tohto roku vrcholom juniorský európsky šampionát v Rumunsku. O tom, že dostane pozvánku do A-mužstva, pred niekoľkými týždňami ani nesníval. "No keďže môj bývalý košický spoluhráč, teraz pôsobiaci v Karvinej, Janči Faith, sa zranil, a Tomáš Straňovský dostal voľno, pretože sa mu narodil syn, tréner Heister nominoval mňa, na zraz reprezentácie pred dvoma stretnutiami proti Rumunom. Po nich mi povedal, že bol spokojný s tým, čo som predviedol, a oznámil, že zostava proti Slovincom bude taká istá ako proti Rumunom..."
Tomáš by bol rád, aj keby oba kvalifikačné duely so Slovinskom odsedel iba na lavičke, ale od kouča sa dočkal prekvapenia. "V Celje som odohral celý druhý polčas, a doma, v Leviciach, som bol na ihrisku štyridsaťpäť minút. V prvom zápase som dal tri góly, v odvete dva, myslím, že to bola celkom slušná premiéra."
Po remíze v Celje sa začalo šuškať, že myšlienky na postup nemusia byť absurdné, aj keď Slovinci prišli do Levíc stále v pozícii favorita. "Nálada v našom mančafte bola veľmi dobrá. I keď sme neboli favoriti, verili sme, že by sa nám to mohlo podariť. Išli sme do zápasu s odhodlaním, že chceme postúpiť. A veľmi nám pri tom pomohla aj úžasná atmosféra v levickej hale. Neviem, či by sme inde na Slovensku našli takú podporu ako tam."
Nie div, že po ťažkom zápase a vypotenom postupe tieklo pivo prúdom. "Samozrejme, ale musím priznať, že po takom športovom výkone ma už začala premáhať únava. No zvládli sme to až do rána. Tréner bol však s nami, takže všetko bolo pod kontrolou, a nikto ´neuletel´," smeje sa reprezentačný nováčik.
V národiaku je najmladší, ale nikto mu to nedá pocítiť. "Spolu s Mišom Kopčom, ktorý je o pár mesiacov starší. Ale ostatní chlapci nás berú tak, ako by sme tam boli už niekoľko rokov. Myslím, že sme medzi nich zapadli v pohode. Nik medzi nami nerobí rozdiely, aj tie nováčikovké povinnosti, ako napríklad nosenie lôpt, sú v norme. Ba nemuseli sme platiť ani ´prískočné´. Aj tam však Východ drží spolu."
I keď dole Hornádom pretečie ešte veľa vody, kým sa otvoria brány svetového šampionátu v Chorvátsku, veľa zmien v Heisterovom výbere nemožno čakať. Koniec koncov, nebolo by spravodlivé, keby na Balkáne chýbal niekto, kto postup vybojoval. "Po zápase v Leviciach som sa s trénerom rozprával, a on povedal, že so mnou počíta aj na majstrovstvách sveta. Aj keď som si vedomý, že konkurencia na mojom krídle je veľká, Tomáš Straňovský, Janči Faith, Milan Kozák, či Vlasto Fuňák z Prešova. Aj keď tréner je s Prešovčanmi momentálne trochu pohádaný..."
Dvadsaťročného Košičana Tomáša Urbana čaká mimoriadne náročná sezóna, najskôr v lete juniorské majstrovstvá Európy v Rumunsku, potom liga a európsky pohár s materským klubom, a svetový šampionát dospelých. Nebude to trochu ťažko stráviteľná porcia pre mladý organizmus? "Myslím, že by sa to dalo zvládnuť. Len keby toho oddychu nebolo tak málo. No kedy budem mať príležitosť zahrať si na majstrovstvách sveta? Som šťastný, že sa mi splnil sen už v dvadsiatich rokoch. Tým ďalším je olympiáda. Myslím, že o tom sníva každý z nás. Neviem síce, aký je tam postupový kľúč, ale raz by sa nám to mohlo podariť. Teraz mám však v hlave juniorské majstrovstvá sveta v Rumunsku. V našom tíme máme hráčov, ktorí by tam mohli urobiť nejaký dobrý výsledok. O medaile asi uvažovať nemôžeme, ale postup zo základnej skupiny je reálny. Chceli by sme sa umiestniť do šiesteho miesta."
O reprezentanta áčka bude záujem aj v zahraničí, takže v košickom klube musia byť pripravení vysporiadať sa aj s touto situáciou. Po strelcovi Patrikovi Hruščákovi treba čochvíľa rátať aj s odchodom krídelníka Tomáša Urbana. "Zatiaľ však neviem o tom, že by o mňa prejavil záujem nejaký zahraničný klub. V Košiciach mám zmluvu ešte na rok. No samozrejme, keď to príde, asi ma tu nik neudrží. Neviem však, či by som to riešil tak, ako Patrik Hruščák. Tak vysoko, ako on, teda do Nemecka, by som ešte nechcel ísť. Nechcem ísť tam, kde budem sedieť na lavičke. Skôr by som bral niečo prijateľnejšie, trebárs Švajčiarsko či Maďarsko, aj tam sú veľmi kvalitné súťaže. Keby prišla nejaká ponuka z Nemecka, asi by som nad ňou veľmi dlho rozmýšľal," tvrdí hráč, pre ktorého nie sú vzory zahraničné hviezdy, ale spoluhráči z reprezentácie. "Napríklad Rado Antl či Tomáš Straňovský. Hráči, ktorých môžem aj vidieť, a čosi sa od nich naučiť. Pre mňa sú oni hviezdy..."
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
