Korzár logo Korzár Košice
Nedeľa, 29. november, 2020 | Meniny má VratkoKrížovkyKrížovky

CESTY: Fínsko

Vysokoškolák Juraj Cserei strávil päť mesiacov vo Fínsku vďaka študijnému programu Erasmus Koláč s obsahom bravčovej krvi považovali za čokoládové

Vysokoškolák Juraj Cserei strávil päť mesiacov vo Fínsku vďaka študijnému programu Erasmus

Koláč s obsahom bravčovej krvi považovali za čokoládové lievance

Väčšina Slovákov obľubuje cestovanie do exotických prímorských destinácií. Sú však aj takí, ktorí snívajú o severských krajinách, kde sú vysoké teploty len fikciou. Jedným z nich je 24-ročný Košičan Juraj Cserei. Vo Fínsku, kde bol od januára do mája, však neoddychoval. Zúčastnil sa päťmesačného študijného pobytu v rámci projektu Erasmus.

Skryť Vypnúť reklamu

Juraj sa o možnosti vycestovať do Fínska dozvedel pred rokom. "Som študentom TU Košice. Raz medzi nás ktosi prišiel predstaviť projekt Erasmusus a veľmi ma to zaujalo. Ponúkali študijný pobyt pre ľudí s najlepšími priemermi známok." Voľba krajiny bola takmer jednoznačnou záležitosťou lebo na výber boli iba dve. "Ide o to, že som musel navštevovať školu s podobným zameraním ako doma. V ponuke teda boli len česká a fínska škola. Čechy nie sú pre Slováka bohvieakým lákadlom, kým severské krajiny sa mi stále páčili."

Pred cestou musel Juraj prejsť všetkými potrebnými previerkami. "Záujemcov nebolo až tak veľa, ako sa čakalo. Agentúra z nich vybrala študentov s najlepšími študijnými výsledkami. Nasledovalo pozvanie na pohovor v angličtine. Museli sme dokázať, že sa v cudzine bez problémov dorozumieme." Kladné výsledky skúšok prišli Jurajovi už niekoľko dní po ich absolvovaní. "Veľmi ma to potešilo. Erasmus je skvelý program, vďaka ktorému som mohol stráviť päť mesiacov v krásnej krajine, navyše úplne zadarmo."

Skryť Vypnúť reklamu

Okrem Juraja sa do Fínska vybralo ešte päť Košičanov. Odlietali 4. januára. Mesto Vaasa, kam mali namierené, leží na západnom pobreží Baltského mora. Nie je veľké, má asi 55 tisíc obyvateľov.

"Trocha sme sa báli. Šli sme do nového prostredia s vedomím, že tam budeme musieť stráviť päť mesiacov. Mali sme však veľkú výhodu. Pri vypĺňaní formulárov sme mohli uviesť, s kým by sme chceli bývať. Dali sme sa teda dokopy." Zdanlivá výhoda sa však niekedy môže vyvinúť opačne. Tým, že sa všetci Slováci ubytovali spolu, vznikla medzi nimi a domácimi akási bariéra. "Spočiatku to bolo cítiť. Niekoľko prvých týždňov sme boli dosť rezervovaní. Fíni sú navyše známi tým, že si ku koži nepripustia len tak hocikoho. Človek si ich musí získať."

Skryť Vypnúť reklamu

Situácia sa však časom zmenila. "Postupne sme sa spoznávali so študentmi z iných krajín. Bolo tam totiž veľa ľudí, ktorí prišli do Fínska prostredníctvom projektu Erasmus z Grécka, Poľska, Maďarska, Rakúska, Turecka či dokonca z Číny." Slováci si najviac rozumeli s Grékmi a študentami zo susedných krajín. "Fíni sú dosť rozdielni. Ale ako hovorím, po čase sme si našli aj fínskych kamarátov. Sú to zaujímaví ľudia." Prvým Fínom, ktorý si s Jurajom začal rozumieť, bol akýsi jeho tútor. Po príchode bol totiž každému zahraničnému študentovi pridelený jeden z domácich študentov, ktorý mal dbať na to, aby sa cudzinec cítil neilozovane.

Ako takmer každý školský systém sveta, aj fínsky je od slovenského odlišný. "Hneď prvým rozdielom, ktorý si štrudent všimne, je to, že namiesto slovenských prednášok a cvičení majú Fíni na vysokých školách klasické vyučovacie hodiny." Účastníci programu Erasmus mali vytvorené samostatné skupiny, ktorých vyučovací plán bol v angličtine. "Niektoré predmety s nami navštevovali aj domáci. Väčšina hodín však bola venovaná iba nám. Vo fínštine by sme to nezvládli. Je to ťažký jazyk. V škole sme sa prihlásili na jazykový kurz, no nejaký výrazný výsledok to neprinieslo. Zvládli sme len najjednoduchšie základy." Zaujímavý je aj spôsob vyhodnocovania skúšok. Na rozdiel od slovenských vysokých škôl, tým fínskym trvá vyhodnocovanie výsledkov neúmerne dlhšie. "Na niektoré známky sa čaká aj vyše mesiac. Z poslednej skúšky napríklad neviem známku ešte ani teraz."

Juraj tvrdí, že prežiť vo Fínsku bez fínštiny nie je žiadny problém. Väčšina obyvateľstva totiž bez problémov zvláda konverzáciu v angličtine. "Boli sme tým prekvapení. Na ulici sme sa mohli pýtať kohokoľvek na čokoľvek. Ani staré babky a dedkovia nám nemali problém vysvetliť cestu, ale aj ťažšie veci."

Študentský život Fínov je na vysokej úrovni. Nudiť sa tam vraj jednoducho nedá. "Milo nás to prekvailo. S oslavou po našom príchode sme rátali, no s tým, čo sa dialo po celý päť mesiacov, nie. Škola organizovala každý deň rôzne kultúrne podujatia, tanečné party, diskotéky, karnevaly, sánkovačky či výlety." Študenti tak spolu trávili čas nielen v škole, ale aj mimo nej. "Celý voľný čas sa nedá stráviť na party. Nechodili sme na každú z nich, no mnoho z nich sme si nenechali uisť. Stáli za to. Fíni sa vedia baviť," potmehútsky sa usmieva Juraj.

Z výletov si najviac pochvaľuje cestu trajektom do Štokholmu, hlavného mesta Fínska Helsínk alebo zimné kúpanie v jazere. "Fínsko má krásnu architektúru. Každá zložka ulíc je v dokonalej harmónii s ostatnými. Najviac sa mi páčili typické domčeky z červeného dreva. Rovnako švédsky Štokholm bol krásny. Cesta trajektom nám trvala zhruba tri hodiny, no stálo to za to."

Kúpanie v zamrznutých jazerách je akousi fínskou špecialitou. Takmer v každom mestečku sa takto ľudia pravidelne schádzajú a zabávajú. "Je to akási party. Jedlo a pitie je nevyhnutnosťou. V zamrznutom jazere sa vyseká okrúhla diera. Ľudia v nej plávu alebo sa len namočia. Hneď vedľa jazera je sauna, v ktorej sa potom za asistencie dobrej nálady pokračuje. Je to ozaj krásny zážitok."

Sauna je súčasťou takmer každého fínskeho obydlia. "Je to taký zvyk. Ako na Slovensku máme terasy a altánky, oni majú za domom saunu. Chodia do nej každý deň. Je to miesto, určené na spoločenské stretnutia. Súčasťou týchto posedení je neraz aj pitie alkoholu," jemne naznačil severanskú povahu slovenský študent. Reči o mimoriadne kladnom vzťahu severanov k alkoholovým nápojom sú totiž podľa jeho slov pravdivé. "Neviem, možno to tak pôsobilo len na mňa, no žasol som... Fíni si skutočne radi vypijú. Badal som to každý deň. Počas posedenia v saune často popíjali pivo. Bolo to zábavné. Sú totiž veľmi tichí. Dokážu aj hodinu neprehodiť ani slovo. Po zopár pivách sa však strhne veľmi živá debata."

Juraja prekvapil aj fínsky 1. máj. "Chodili sme po meste a čudovali sa. Takmer na každom, koho sme stretli, bolo badať známky podguráženia alkoholom. Pýtali sme sa viacero domácich, aký sviatok oslavujú. Nikto nám však odpovedať nevedel. Všetci len vraveli, že sa to tak robí každý rok. Paradoxne, až jedna zo zahraničných študentiek nám vysvetlila, že takýmto spôsobom oslavujú každoročný príchod jari."

Fínske dievčatá sa Jurajovi páčili. "V tomto musím Fínov jednoznačne pochváliť. Je ozaj pravdou, že v severských krajinách prevládajú blondíny. Nie však také, ako u nás - neprirodzené, ale krásné prírodné so špecifickými črtami tváre." Sklamane dodal, že jemu sa žiadna domáca "nepodvolila". No počas piatich mesiacov sa tam vytvorilo pár medzinárodných dvojíc, najmä medzi cudzincami navzájom.

Najvýraznejšie rozdiely medzi životom na Slovensku a vo Fínsku sa týkajú životnej úrovne. "Ľudia sú tam akýsi spokojnejší. Neponáhľajú sa a nesťažujú, ako je to zvykom u nás. Už hneď pri príchode nás prekvapila mimoriadne nízka kriminalita. Keď sme čakali na letisku, žasli sme, ako môžu byť ľudia takí ľahkovážni. Najcennejšie veci nechávali položené len tak, kde prišlo. Kým cestujúci spal, veci ako mobil, peňaženka alebo drahý foťák mal uložené vedľa seba mimo svojho dohľadu alebo dosahu. Jednoducho sa tam nekradne. Rovnako v reštauráciách alebo kdekoľvek inde môže človek odložiť veci kam len chce."

Podľa Juraja to zrejme bude vysokou životnou úrovňou. Negatívne fenomény dnešnej spoločnosti, ako napríklad bezdomovci a chudoba, sú vo Fínsku veľkou raritou. "Z toho dôvodu pôsobia mimoriadne pokojne a srdečne. Sú síce uzavretí a tichí, no ak ich človek spozná, príde na to, že ide o fantastických ľudí s veľkým srdcom. Je to také zvláštne. Na Slovensku je každý naoko milý, no v skutočnosti ide často len o pretvárku. S Fínmi je to presne naopak." Ďalšou príznačnou črtou Fínov je hudba ktorú počúvajú. Je ňou metal. A ľudí s dlhými vlasmi a piercingom bolo vidieť na každom kroku.

Jediné negatívum ktoré by pri rozprávaní o živote spomenul, je strava. "Prevládajú tam rôzne zvláštne mäsové výrobky. Najčastejšie jedia mäsové guličky na rôzne spôsoby. Nechutia zle, no ide stále o tú istú chuť. Po čase to začne človeku liezť krkom." Raz sa Jurajovi podarilo kúpiť jedlo, ktoré by, ako tvrdí, nedoprial ani najväčšiemu nepriateľovi.

"S kamarátmi sme mali chuť na lievance. V obchode sme hľadali polotovar, ktorý by stačilo dať do mikrovlnky. Keď sme po čase objavili akési malé lievance, mysleli sme si, že sú s čokoládou polevou. Mali totiž na sebe hnedkastú polevu. Keď sme to strčili do mikrovlnnej rúry a dali zohrievať, nemilo nás prekvapil nepríjemný zápach. Takmer nikto z nás sa to potom neodvážil vložiť do úst. Obsahu na obale sme nerozumeli, no za pomoci slovníka sa nám podarilo zistiť, o čo ide. Bol to takzvaný krvavý koláč, čo je obľúbená fínska špecialita. Teda klasický koláč, no s 50-percentným obsahom bravčovej krvi. Nechápem ako to môžu jesť."

Päť mesiacov zbehlo ako voda a Juraj tvrdí, že sa určite nenudil. "Bol to super zážitok. Po čase mi však začínala chýbať rodina. Bolo to spôsobené aj počasím. Cez deň bolo vidno len nejakých šesť hodín. Aj to išlo o svetlo, ktoré sa dalo nazvať denným len s veľkou odvahou. Niekedy to na nás pôsobilo depresívne. Najmä počas Veľkej Noci som sa kvôli tomu cítil zle."

Pri tomto sviatku sa Jurajovi vybavila aj milá spomienka, keď Fínom ukázali náš národný zvyk. "Zobrali sme vodu a oblievali dievčatá. Veľa z nich nám vynadalo a bolo v šoku. Tento zvyk totiž vôbec nepoznajú. Keď sme im však vysvetlili, že je to kvôli tomu, aby boli pekné, nechali sa. Aj tak však na rozdiel od chalanov hromžili. Chlapcom sa to veľmi páčilo a oblievanie dievčat ich mimoriadne bavilo."

Juraj sa na Slovensko vrátil 29. mája. "na rozlúčku nám pripravili oslavu a bolo to milé. Všetci boli mimoriadne kamarátski a uvoľnení. Každý sa však cítil trocha smutne. Celý mesiac sa totiž robili rozlúčkové party a sledovali sme, ako nás postupne ubúda." Ako však Juraj poznamenal, určite nešlo o jeho poslednú návštevu tejto krajiny. "Fínsko ma očarilo. Bol som aj v Anglicku, no nedá sa to porovnať. Severná Európa dýcha svojskou atmosférou, ktorú človek inde nezažije. Po skončení školy tam zrejme odídem na prax."

Tomáš LEMEŠANI

Najčítanejšie na Košice Korzár

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  2. Bývanie v meste predlžuje život
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  6. Aká je chémia vôní
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. Hubert – keď život chutí už 195 rokov
  1. Darček? Špičková autonavigácie Mio Spirit 8670 Full EÚ Lifetime!
  2. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  3. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 31 311
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 16 061
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 15 749
  4. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 10 328
  5. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 9 040
  6. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 9 005
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 950
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 503
  9. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 260
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 032
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Aj tento vstup na Braniskovej ulici čaká oprava.

Stĺp uprostred cyklochodníka? V Košiciach žiaden problém

Vytvárajú prekážky pre chodcov i cyklistov.

Pri hustejšej premávke tu vznikajú aj kolízne situácie.
Podľa gynekológa Petra Hladkého je debata o interrupciách nešťastne načasovaná.

Košický advent v čase korony je bez trhov a programu

Predajkyňa langošov: Budeme sedieť doma a dlhy budú narastať.

Výzdoba bude, ale okrem nej takmer nič.
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Autorská strana Michaely Terenzani

Premiér mohol spomenúť radšej USA ako Mongolsko, hovorí Billy Altansukh

Sedemsto mŕtvych na Slovensku by v Mongolsku považovali za katastrofu.

Autorka Lucia Alchusová Chrenko vydala dosiaľ dve knihy netradičnú kuchárku Tak ma mama naučila a Bohémky so zaujímavosťami z Francúzska, kde strávila polovicu života.

Kremeľ bojuje o Arktídu. Postaví mestá, letiská aj ropovody

Megaprojekt môže ohroziť klimatické ciele.

Šéf koncernu Rosnefť Igor Sečin ukazuje Vladimirovi Putinovi plány na ropné projekty za miliardy eur.
Božidara Turzonovová.

Už ste čítali?

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Video Desktop