Namiesto na stupňoch pre víťazov skončila v nemocnici
O piatku trinásteho sa zvykne hovoriť, že prináša smolu. Minulý týždeň sa o tom na vlastnej koži presvedčila Hildegarda Pľuščenková, favoritka Majstrovstiev Košického kraja v krasokoručuľovaní. Táto 15-ročná Košičanka pri finálovej jazde nezvládla štvoritý odpichnutý rittberger a prerazila mantinel Steel Areny.
Hoci finalistky majstrovstiev boli na ľade už skorého rána, v prípade Hildy nič nenasvedčovalo tomu, že by bola menej koncentrovaná. Večer po zbabranej jazde sa nám však priznala, že aj keď navonok pôsobila pokojne, vo vnútri ňou lomcovali "nervy". Patrí totiž k tej približne štvrtine populácie, ktorá trpí triskaidekafóbiou. Teda strachom z čísla 13. V jej prípade sa zdá, že oprávnene.
"Trinástka ma prenasleduje na každom kroku," tvrdí Hilda. "Krasokorčuľovaniu sa venujem od malička, no až ak 13-ročná som sa po prvý raz vážnejšie zranila. Zlomila som si nohu a celú sezónu som musela vynechať. Možno by som vyzdravela aj skôr, ale v nemocnici som takmer pol roka ležala na izbe číslo 13. Nikto z lekárov nevedel pochopiť, prečo sa mi noha nehojí. Všetko sa zmenilo až vtedy, keď ma na vlastnú žiadosť presťahovali na ´štrnástku´. Do mesiaca som bola opäť na ľade."
Číslo 13 prinieslo Hilde smolu niekoľkokrát. Keď ju raz mala ako štartovné číslo, z ničoho nič sa jej uvoľnila korčuľa na topánke a ona spadla. Na majstrovstvách Tanzánie zas bývala v izbe číslo 13 a tiež sa to podpísalo pod jej umiestnenie. Už pri rozcvičovaní zakopla a narazila si koleno. Naposledy jej 13-tka zasiahla do osudu vlani v Bukurešti, kde bojovala o postup na svetový šampionát. Jej finálová jazda mala byť 13. v poradí, čo ju tak rozhodilo, že dostala silnú hnačku. Hodina, strávená na toalete, ju pripravila o toľko síl, že na ľad už nenastúpila...
"Psychicky som na to bola zle aj dnes," priznala Hilda. "Keď som sa minulý týždeň dozvedela, že jazdy budú aj trinásteho a ešte k tomu v piatok, moja trénerka sa snažila vybaviť preloženie na sobotu." V ten deň už ale mali znieť v Steel Arene muzikály, takže to nepripadalo do úvahy. Hilde ostávalo iba zaťať zuby a snažiť sa na trinástku nemyslieť. Radil jej to aj osobný psychiater, u ktorého bola krátko pred jazdou na hodinovej terapii. Keď od neho odchádzala, navonok vyzerala vyrovnaná, no bol to iba klam...
"Prvých trinásť sekúnd jazdy bolo v poriadku. No keď som sa mala odraziť k trojitému skoku, môj vnútorný hlas mi našepkal, že to nezvládnem," prezradila nám Hilda, čo jej vtedy blúdilo hlavou. "Preto som radšej skočila iba dvojitý, no ani ten mi nevyšiel. Zle som doskočila a ako to dopadlo, už viete..."
Po páde na ľad nasledoval náraz na mantinel. Hoci inokedy do neho narážajú statní hokejisti, tentoraz povolil a Hilda môže hovoriť o šťastí, že si iba narazila kostrč. Aj tak skončila v nemocnici, takže vyhlasovanie výsledkov sa obišlo bez nej. Akousi útechou pre ňu bol aspoň zisk Ceny útechy, ktorú jej esemeskami "zariadili" diváci...
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
