Manželky a frajerky mafiánov doplnilo aj samotné podsvetie

Martina Vaneka televízni diváci v poslednej dobe vnímajú ako jedného z protagonistov seriálu Mafstory. Napriak tomu ho mnohí ešte vždy majú zafixovaného aj ako jedného z dvojice detských zabávačov z televíznej relácie Kakao. Do Košíc si tentoraz nájde cestu vďaka akcii JOJ-ka na cestách, kedy vás ´jojkári´ budú baviť celú nedeľu na Hlavnej ulici. My sme sa s ním porozprávali o čosi skôr.

Keď príde M. Vanek do Košíc, vždy si nájde čas aj na to, aby "preskúkam" tunajšie predajne s cédečkami. Naposledy sa mu totiž podarilo nájsť v Košiciach na pulte predajne nahrávku opery Piotra Iľjiča Čajkovského Eugen Onegin.

"V Bratislave som ju nevedel zohnať," prezradil nadšenec opery, ktorý tomuto žánru prepadol už ako sedemročný! "Ja vlastne ani neviem, ako je to možné. Zrejme preto, že hudba ma fascinovala od malička. Boli sme muzikantsky nadaná rodina. Moja babka hrávala v kostole na organe, chodieval som tam s ňou. A vždy sa mi páčilo aj divadlo a opera je úžasným spojením divadla a hudby a je to vysokoštylizované umenie. Možno aj preto, že sa mi takéto veci páčia, som sa rozhodol študovať bábkoherectvo."

Všetko, čo sa o tvorbe pre deti naučil na bábkoherectve v Prahe, zúžitkoval s I. Adamcom ako dvojica v relácii Kakao. "Robota pre deti mi vždy bola blízka. Rozhodnutie venovať sa po skončení vysokej školy tejto sfére herectva sa zdalo viac-menej jasné. Veď sme obaja s Igorom vyštudovali bábkoherectvo, ktoré akosi prirodzene patrí deťom. No a navyše - ja osobne mám pocit, že pozitívny vzťah k deťom mám v sebe zakódovaný. Viem s nimi prirodzene komunikovať, nadviazať s nimi rozhovor... Čo často nie je vôbec jednoduché. V Slovenskej filharmónii organizujeme hudobné predstavenia pre deti a zvládnuť to, keď ich príde päť stoviek - to nie je žiadna hračka. Človek to proste v sebe musí mať."

S Igorom sa pozná od roku 1984

M. Vanek tvorí s I. Adamcom osvedčenú dvojicu. Dokonale jeden druhého poznajú, o to ľahšie sa im spolu pracuje. "Poznáme sa od roku 1984. Prvý krát sme sa stretli v septembri v Prahe na zápise na bábkarstvo. Hoci sme obaja pred tým bývali v Bratislave, nepoznali sme sa. Každý z nás hral v inom amatérskom divadle."

Ani na vysokej škole v Prahe to nebola "láska na prvý pohľad". "Boli sme proste spolužiaci, no nejako viac sme sa nestýkali. Ja som mal úplne iné záujmy, ako väčšina mojich spolužiakov. Zvyknem hovoriť, že som mal tesilové záujmy. Naozaj - celé detstvo i mladosť som chodil v tesilákoch, prvé rifle som si kúpil, keď som mal 23 rokov. Nezáležalo mi na tom, čo mám na sebe, mal som iné priority. Chodil som do divadla, na operu, veľa som sa učil. Možno by som dnes aj mohol ľutovať, že krčmové kamarátstva, ktorými žila väčšina študentov na škole, mi nič nehovorili. Predstava študenta na umeleckej vysokej škole je taká, že žije bohémsky život. U mňa to bolo práve naopak - také čosi ma absolútne minulo."

Aj preto sa M. Vanek s I. Adamcom počas vysokej školy nejako veľmi nezblížil. "Dá sa povedať, že prvé štyri roky sme sa hľadali. Ale počas posledného roku sme sa dohodli, že my dvaja sa vrátime z Prahy na Slovensko a voľačo spolu vymyslíme. V ročníku sme boli len piati Slováci, okrem nás dvoch ostatní ostali v Čechách. My sme si však mysleli, že urobíme dobre, ak sa vrátime. Aj keď istú chvíľu som bol na vážkach... Na škole sme totiž s Janom Šmidom, umeleckým šéfom divadla Ypsilon, mali hodiny a on mi počas posledného ročníka ponúkol, či by som neostal v Ypsilonke. Lenže potom z toho zišlo a ja som sa definitívne rozhodol, že pôjdem do Banskej Bystrice."

V Banskej Bystrici spolu s I. Adamcom pripravili predstavenie pre deti s názvom Ľadový vojvoda. "U detí to malo neskutočný úspech, dokonca sme s tým povyhrávali nejaké ceny na festivaloch. Dostali sme aj ponuku moderovať festival Bábkarská Bystrica. Vtedy sme si po prvý krát vyskúšali, či nám ide aj improvizácia. Šlo to dobre. Zistili sme, že to medzi nami iskrí v nadhadzovaní si replík a už to šlo ako po masle. Potom sme obaja pracovali v STV-čke v nejakých reláciách a keď sa objavila Markíza, tak sme jej ponúkli program pre deti. Nejakou náhodou to prešlo a Kakao malo úspech..."

Ak existujú v showbiznise dvojice, vždy je jeden za pekného a druhý za škaredého, jeden za múdreho a druhý za hlúpeho a podobne. Ako to majú podelené M. Vanek s I. Adamcom? "Ja vždy hovorím, že som ten krajší a múdrejší z nás dvoch a Igor zase hovorí, že krajší a múdrejší je on. Tak teraz neviem, kto má pravdu. Hehe. Podelené to však máme tak, že Igor je ten hybný moment, človek, ktorý je večne nespokojný. Ja som ten, ktorý ho upokojuje. Igor je do všetkého hŕŕ, ja som pomalší a rozvážnejší. Takže to máme všetko pekne rozdelené."

V Kakau sa obaja spolu podieľali na scenároch, každý z nich je tak trochu i režisérom, scénografom a dramaturgom. "Po skončení školy som mal naozaj široký záber a chcel som robiť všetko, čo súvisí s divadlom a hudbou. Lenže to sa nedá. Teraz už viac konkretizujem to, čo chcem a môžem robiť. Predsa len s vekom človek lepšie spozná svoje možnosti, hranice a mantinely a pristupuje k práci rozvážnejšie. Láka ma napríklad aj réžia opery. Už to vyzerá tak, že sa budem podieľať na jednom zaujímavom projekte. Vlado Godár píše na objednávku Japoncov modernú operu, ktorá sa bude hrať v Banskej Bystrici a ja by som mal byť súčasťou tvorivého tímu. Veľmi sa na to teším."

GuNaGu je liaheň dobrých hercov

Popri práci pre deti M. Vanek nikdy nezanedbával ani divadlo pre dospelých. V GuNaGu účinkuje takmer od jeho vzniku. "Pre mňa aj Igora bol veľký prínos, že popri programoch, ktoré sme pripravovali pre deti, sme si mohli zahrať aj v GuNaGu. Aj preto bolo pre nás ľahšie rozhodnutie skončiť s prácou pre deti. Nebolo to rozhodnutie zo dňa na deň. Uvažovali sme nad tým dlhšie, lebo nám bolo jasné, že do konca života nemôžeme robiť pre deti. Veď sami uznajte, že 50-ročný moderátor detskej relácie by už bol trápny. Aj keď - v Mexiku existuje jeden obtlstlý šedivý pán, ktorý má reláciu pre deti a tá patrí medzi najviac obľúbené. Lenže keď sme videli zábery z jeho show, tak sme si povedali, že takto skončiť nechceme, aby sme na staré kolená šaškovali..."

Práve predstavenie English is easy v GuNaGu bolo odrazovým mostíkom pre úspech Mafiánskych historiek i samotného seriálu Mafstory. "Vilo Klimáček je autorom hrubej kostry, ostatné samé vznikalo rovno na javisku za dohľadu režiséra Karola Vosátka. Veľa urobil jazykový prejav Petra Bátthyanyho, ktorý nám pripadal autentický a potom sa to jedno na druhé začalo nabaľovať. Spočiatku toto predstavenie bolo myslené ako seriózna dráma o prostredí mafiánov, neskôr sa to začalo odľahčovať a posúvať iným smerom. Nepovedal by som rovno, že sme skomerčneli, ale napríklad seriál Mafstory je určený pre širokú divácku verejnosť a s tým zreteľom ho aj musíme robiť."

Hlavne so slovníkom predstavenia English is easy, v ktorom nechýbajú vulgarizmy, mal spočiatku M. Vanek problémy. "Lenže potom som šiel električkou z Rače a na zastávke pri dievčenskom učilišti nastúpilo plno dievčat. Za pár minút som stratil všetky zábrany, keď som počul, aký slovník mali tieto slečny..."

Dnes sa seriál Mafstory i divadelné predstavenia Mafiánske historky tešia veľkej diváckej obľube. Dokonca aj u tých, o ktorých to vlastne celé je. "Vraj spočiatku chodili na naše predstavenia len manželky a frajerky mafiánov a potom doma referovali, aké to bolo. Dnes nám často naši známi po predstavení povedia, že sme mali opäť dobrú návštevnosť z týchto kruhov. Veď sa stačí pozrieť, aké autá prichádzajú pred predstavením k divadlu. Samozrejme - títo páni zastanú hocikde, aj kde je zákaz státia..."

Keď vie, že v hľadisku sedia ľudia, z ktorých si uťahuje, nebojí sa? "Nebojím. Oni totiž sú radi, že si z nich robíme srandu. Berú to ako dobrú zábavu a prídu si na svoje..."

Mladšia dcéra sa potatila

M. Vanek má s manželku dve dcéry - šesťročnú a trinásťročnú. "Tá mladšia sa potatila. Už u nej badať nejaké tie divadelné vlohy, asi ich budeme musieť u nej potláčať, lebo kto sa už dnes uživí herectvom? Ale vážne - som veľmi rád, že obidve rady chodievajú do divadla a že je im to blízke. Obidvom im od narodenia púšťam aj operu, aby si na takýto žáner zvykli."

Tá staršia to vraj môže brať ako vnucovanie, ale tá mladšia poslušne počúva. "Minule mi v aute aj povedala, aby som jej nejakú operu pustil. Po pár minútach sa ma opýtala - Tatino, opera je to, čo sa nikdy nekončí...? To bol úder pod pás, ale aspoň som sa dobre zasmial. Ja sám som mal také obdobie, kedy moja láska k opere bola doslova úchylkou a každý jeden večer som trávil v divadle. Teraz som už viac-menej fajnšmeker, vyberám si. S Igorom máme napríklad takú dohodu. Ten, kto šoféruje, vyberá hudbu. Takže Igor v mojom aute počúva operu a snaží sa to nejako prežiť a on zase mne púšťa Deep Purple a ZZ Top."

Okrem úchylky na operu má M. Vanek ešte jednu - keď mu ponúknete detektívku od Agathy Christie, ktorú ešte nečítal, tak po nej hneď chmatne, začne čítať a neprestane, kým nepríde na to, kto je vrah. "S dcérou sme nedávno objavili, že isté české nakladateľstvo začalo vydávať príbehy Hercula Poirota, ktoré doteraz neboli preložené do češtiny ani slovenčiny. Hneď sme ich museli mať!"

Popri týchto dvoch neškodných vášniach sa M. Vanek rád venuje i výrobe nábytku a rôznych drobností do bytu. "Zatiaľ mám šťastie, že som si pri tom neublížil. Zariaďujeme si s manželkou byt, ktorý sme si kúpili nedávno v centre Bratislavy a do tohto bytu som však ešte nič nezmajstroval. Manželka mi totiž povedala, že by doma mala rada aj čosi pekné, nie len to, čo som vyrobil ja... Lenže myslím si, že už nastal čas čosi vyrobiť," dodal so smiechom.

Dátum narodenia: 2. jún 1966

Znamenie: Blíženec

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: bábkoherectvo na DAMU Praha

Rodinný stav: ženatý, dve deti

Relax: opera, detektívky

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári