cirkevných kalendároch sú dvaja Jánovia - oslávenec z 24. 6. je Ján Krstiteľ, 27. 12. slávi meniny Ján Evanjelista. Pradávna pranostika hovorí: Od Jána Krstiteľa beží slnko k zime a leto k horúčavám, od Jána Evanjelistu sa slnko obracia k letu a zima k najtuhším mrazom.

Meniny letného Jána prinášajú v niektorých rokoch aj chladivú ochutnávku, termín totiž pripadá na obdobie slávnej pomedardovskej mokrej vlny - jánskych dažďov, ktoré sa vyskytujú s pravdepodobnosťou okolo 60 %.

Roľníkov netešia, čo dokumentuje celá záľaha pesimistických konštatovaní: Ak na Jána prší, žitá zarazí a čakaj mokrú žatvu / Pred svätým Jánom modli sa za dážď, po svätom Jánovi prší bez modlenia / Ak zaprší na Jána, prinajmenej štyri nasledujúce dni, ale aj týždne bude liať / Svätý Ján - plačlivý je pán / Keď sa Ján rozplače a Magdaléna (22. 7.) ho neuteší, beda, bude pršať až do Uršule (21. 10.).

V prípade daždivého jánskeho dňa vedno so sťaženou žatvou, ktorá môže ohroziť kvalitu obilia a tým i budúceho chlebíka, môžu priepršky mladého leta ohroziť aj iné vychytené dary záhrad, napríklad orechy, ktoré sú údajne úplne nanič. Z dažďa a mrakov sa veru netešia ani hubári, ktorí veria deduškovej pravde: Ak vidíš na svätojánsky večer na nebi veľa hviezd, bude veľa hríbov.

Najzapálenejší ľudoví meteorológovia majú od letného Jána pohotovosť - šesť dní do konca júna pozorne monitorujú a zapisujú si, aké bolo počasie, lebo to vraj, presne ako známe prognostické decembrové dni od Lucie do Vianoc, spoľahlivo naznačí výhľady až do konca roka.

Autor: eb

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári