najmagickejším: našim predkom prichodilo stihnúť veľa úkonov, ktoré podľa ich viery ovplyvňovali zdravie, ekonomiku i celkovú pohodu rodiny. Preto prípravy začínali s náležitým predstihom. Mládež sa zaoberala zberom starých metiel a kolies, ktoré potrebovali k čaru neobyčajnej noci, ľudia si hotovali nože na vyrezávanie zázračných vidličiek, košíky na zber, všetci vždy i zásoby pálenky a aj ďalšie rekvizity.
Jánske ohne
Dávno pred polnocou horeli už na vŕškoch, lebo zásadne mali byť dobre viditeľné z dediny, magické jánske ohne. Niekde ich zapaľovali okolo obcí na všetkých štyroch svetových stranách a dokonca aj na krížnych cestách, aby zabránili prístupu neželaných jánskych návštevníčok - bosoriek. Na tie platili staré metly - mladí ich ponamáčali v horľavinách a vyhadzovali do vzduchu, aby zasiahli strigy už na ich metlových skútroch. Aby sa na oslavný kopec nepriblížili ani po zemi, o to sa mládenci starali spúšťaním horiacich starých drevených kolies dole brehom.
Pri vatrách dievčence spievali a niekde spevom a riekankami oklebetili celú obec, pretože táto príležitosť znamenala automaticky aj amnestiu za takto kuriózne uverejnené dedinské pikošky. Mladí i starší tancovali a preskakovali blčiace ohne (v minulosti tak mali robiť nahí), keďže verili v liečivú silu tohto vraj najzázračnejšieho plameňa v roku. Nechýbalo ani občerstvenie, opäť sa odporúča zaradiť aj cesnak a nikde nechýba trúnok, veď aj stará pesnička bonzuje: Na svätého Jána, aj každá baba pijaná...
Liečivé bylinky
Ibaže, každá určite nie, pretože mnohé sa dodnes intenzívne venujú v noci pred Jánom zberu liečivých bylín, ktoré vraj majú v tento čas najväčšiu uzdravovaciu silu v roku.
Ani dievky sa radšej pri vatrách priveľmi nenacengali, pretože museli číhať na rannú rosu, ktorá, ak sa ňou umyjú alebo vyváľajú, spoľahlivo zabezpečuje celoročnú krásu.
Prútikári si práve tejto noci hotovia z pozorne vybraného stromu svoje "prútikárske vidličky" na vyhľadávanie vody alebo rudných žíl.
Predjánska noc je významným termínom aj pre pastierov, ktorí ju vítali mašľami ozdobenými brezami. Ak hospodári stihli pred východom slnka natrhať konáre bazy a porozkladať po dome, vyhnali z domu i hospodárstva hlodavce, ďalšie byliny zase zabezpečili vyššie výkony dojníc.
Svätojánsky deň prináša roľníkom oddych - zvyk velí nedotýkať sa zeme, pretože v tento deň sa nepatrí vyrušovať ju.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
