MARIANNA PETEJOVÁ MEŠŠOVÁ, marianna.messovakorzar.sk
Michal Náhlík je vyše roka umeleckým šéfom Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Režisérky sa stihol v DJZ podpísať pod viacero zaujímavých inscenácií. Jeho dielom je napríklad uvedenie hry Jej pastorkyňa. Aj divadelnú sezónu ukončí DJZ jeho réžiou. Muzikálovou rozprávkou Šialene smutná princezná, ktorá mala premiéru 1. júna. Prvé čo človeka pri stretnutí s ním upúta sú jeho očí. Oči, ktoré sa stále usmievajú.
Je muž vo vašom veku už zrelý na to, aby zvládol funkciu umeleckého šéfa kamenného divadla s tromi scénami?
- Som dobrodružnej povahy. A sú veci, ktoré sa neodmietajú. Len málokto v situácii, aká je dnes v kultúre, dostane doslova a do písmena možnosť formovať súbor a celé smerovanie divadla. Neviem ale povedať, že v ktorom veku je človek umelecký zrelý. Umelecký šéf Národného divadla v Prahe vyhlásil, že režisér po päťdesiatke musí ísť do dôchodku, lebo už nemá čo svetu povedať. Tým nechcem povedať, že v päťdesiatke sa chystám do dôchodku, ale nerád by som robil naftalínové divadlo. Tiež nerád by som robil iba experimenty. Lebo si vážim hercov a vážim si aj divákov.
Pri rozhodovaní sa s niekom radíte?
- Radím sa s pánom riaditeľom. Tiež s marketingom divadla, lebo tí sú divákovi najbližšie. Samozrejme aj s niektorými hercami. Ale hlavne sa spolieham na svoju intuíciu. Myslím si, že čo sa týka divadla, mám šiesty, siedmy a možno aj ôsmy zmysel.
Chápe DJZ svojho mladého umeleckého šéfa?
- Vedenie divadla sme všetko tridsiatnici. Takže sa usilujeme o generačnú výpoveď. Chceme byť ak nie moderní, tak určite modernejší. Bratislavčania o našom divadle hovoria, že je vidiecke. My chceme, aby to naše vidiecke divadlo malo šmrnc. Skrátka, aby malo český nadhľad a slovenskú emóciu. Ak sa mi to podarí, tak budem vyskakovať dva metre dvadsať. Tak, aby som už začal trénovať. Ale, aj teraz si myslím, že v porovnaní s ostatnými divadlami na Slovensku sa nemáme za čo hanbiť.
Má divadlo v dnešnom pretechnizovanom a komerciou ovládanom svete budúcnosť?
- Určite. Aj preto staviame na mladých. Snažíme sa vytvoriť kompromis medzi komerčnosťou a umením.
Ako je to s oblečením. Naša generácia má zakódované, že divadlo je sviatočná udalosť. Na poslednej premiére ste mali sako so záplatami, rifle a červené tričko s nápisom 89.
- Je to otázka na telo (smiech). Netrvám na tom, aby sa do divadla chodilo v smokingu, alebo vo večernej róbe. V divadle má byť príjemná atmosféra. Človek by mal prísť v tom v čom sa cíti dobre. Samozrejme nie v teplákach. Ale nie, aby sa to diktovalo čo si obliecť, ako za socializmu. Ja sa v kravate cítim ako v obojku. Síce stalo sa, že na premiéra Františka z Assisi som mal kravatu. Bola to však udalosť aj v rámci nášho divadla.
A čo vaša súkromie...
- Ženatý nie som. Priateľku mám. Je to herečka košického divadla. Bývame spolu v Košiciach. Do Prešova dochádzam. Je to síce náročné, ale čo človek nespraví pre lásku.
A priatelia?
- Tých mám. Pritiahol som si ich do Prešova. Sú novými tvárami divadla. Ako Boris Srník, Stanka Pázmányová.
Okrem divadla máte aj iné lásky?
- Čítam knihy. Momentálne mám rozčítanú knihu o čokoláde (smiech). Síce čokoláde som nikdy neholdoval, ale mám za sebou ťažšie obdobie. Mal som oslabenú imunitu, a tak som spotreboval veľké množstvo čokolády. Priateľka bola taká vtipná, že som k premiére Mačacia hra dostal od nej knihu o čokoláde. Veľmi rád mám ruskú klasiku. Tiež poviedky, milujem Kunderu. Čítam aj modernú literatúru. V poslednej dobe však uprednostňujem dramatickú tvorbu. Čo sa týka hudby mám veľkú zbierku santrekov, teda hudby k filmom. Veľmi milujem klasickú hudbu, keď som pripravoval Jej pastorkyňu tak som často počúval Verdiho. Celkom rád si vypočujem aj Luciu Bílu. Alebo Báru Básikovú.
A čo diskotéky?
-Ježišmária. Na žiadnej som v živote nebol. Ale kaviarne, to áno. Je to môj druhý domov. Moja mama o mne tvrdí, že som reštauračný typ.
K návšteve kaviarní však patrí alkohol...
-Nuž netvárim sa, že pijem iba minerálku. Ale všetko s mierou. Dlhú dobu sa ma teraz drží fernet citrus, ktorý s priateľkou prekladáme havanou, teda bielym rumom. K tomu je výborný višňový džús.
Máte aj iné charakteristické vlastnosti?
- Som narodený v tvrdohlavom znamení Kozorožca. Som svojský (smiech). Z farieb obľubujem modrú, čiernu a bielu. Tieto mám zastúpené aj v šatníku. Čo sa týka jedla hocaké. Tiež veľmi rád varím. Nechcem sa veľmi chváliť, ale v kuchyni rád experimentujem. Varím rôzne špeciality. Mám rád thajskú kuchyňu, čiže pikantné jedlá. Výborný je aj losos so špenátom a limetkovou omáčkou. No neohrdnem ani poriadnym biftekom (smiech).
A darčeky. Radšej ich dostávate, alebo dávate?
- Aj aj. Rád dostávam také darčeky, ktoré ma potešia. Neznášam gýče, na to som háklivý. Keramické postavičky, tie mi radosť neurobia. Na narodeniny som napríklad dostal kuchársku knihu (smiech), CD-čká, nádhernú palmu a horčicu. Ja totiž milujem horčicu. Aj po premiérach ju dosť často dostávam.
* * *
PROFIL
n narodil sa v Žiline
n ukončil obchodnú akadémiu a Akadémiu umení v Banskej Bystrici v odbore réžia
n pôsobil ako režisér v zvolenskom divadle
n neskôr ako režisér umeleckých programov v Slovenskom rozhlase
n teraz je umeleckým šéfom a režisérom v ňDivadle Jonáša Záborského v Prešove
n prvú divadelnú premiéru mal v roku 2001
n odvtedy stihol 27 réžií
Bratislavčania o našom divadle hovoria, že je vidiecke. My chceme, aby to naše vidiecke divadlo malo šmrnc.
Autor: Galaxie Sport
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
