Čečenec najprv behal v klietke, potom zariadil najkrajšie K.O.

V prvý júnový pondelkový podvečer mohli Košičania v okolí Infity Arény zazrieť neobvykle veľký počet chlapov, vážiacich nad 90 kilogramov. Mnohí mali "vymakané" svaly a nejeden vyholenú či nakrátko ostrihanú hlavu. Nebola to náhoda. V Infity Aréne sa totiž konala akcia, priťahujúce najmä tento druh divákov. Jedna zo sérií ultimátnych súbojov MMA s názvom Fight Stage zakotvila na jeden večer aj v Košiciach. Ultimátne súboje sú známe tým, že v nich bojovníci využívajú prvky z akéhokoľvek bojového umenia a nie sú limitovaní takmer žiadnymi pravidlami.

Na miesto akcie sme prišli až tesne pred začiatkom. Hneď pri vstupe nás prekvapila masa ľudí, ktorá bola usadená buď na tribúne, alebo na stoličkách v okolí bojiska. To tvorila osemuholníková klietka s rozlohou takmer 80 metrov štvorcových. Jej hrany však neboli tvorené, ako si mnohí mysleli, z drôteného pletiva, ale z elastických vláken.

Atmosféra pred začatím "hustla" každou minútou. Už na prvý pohľad sa dalo odhadnúť, že v hale sedia zhruba dve tisícky divákov. "Posledné týždne pred akciou boli dosť hektické," priznal sa nám jeden z organizátorov večera I. Pramuk. "Deň pred akciou sme v Infity kmitali ako mravce v mravenisku. Pondelok sa nám navyše spojil s veľkým stresom a obavami o počet divákov. Informácie z predpredaja totiž neboli dostatočne čitateľné. Prežívali sme to dosť ťažko. Pred začiatkom sa však tribúny krásne zapĺňali a my sme sa pomaličky dostávali do väčšieho kľudu."

Samotná šou odštartovala súbojom bojovníkov najľahšej hmotnostnej kategórie. "Na začiatok sme ich dali kvôli tomu, aby diváci nevideli hneď tie najtvrdšie súboje. Nechcem tým však povedať, že šlo o nejaký slabý zápas, to určite nie. Veď ľudia sami videli, že sa chalani nešetrili." Dvojicu bojovníkov, otvárajúcich večer, tvorili domáci Viktor Pálfy a Peter Isajev z Českej republiky. Obaja mali po 65 kg, čo je horná hranica najľahšej hmotnostnej kategórie. Nič to však neubralo na razancii zápasu. Po kratšej výmene úderov nasledoval najmä boj na zemi, v ktorom každý z nich chvíľu viedol. Súboj skončil po dvoch kolách takmer nerozhodne, no podľa rozhodcov bol na body o čosi lepší domáci zápasník. Divákom sa prvý zápas páčil, čo odmeňovali častými výkrikmi, povzbudzovaním aj potleskom.

V zložení ďalších súbojov nastali isté zmätky. Kvôli zraneniam muselo počas príprav na akciu postupne odstúpiť až päť bojovníkov. To do vnieslo do programu nielen rôznych náhradníkov, ale aj zmeny v poradí jednotlivých zápasov. "V MMA sa to stáva často. Je to riskantný šport. Niektorí sa zranili v zápasoch, ktoré bojovali týždeň pred Košicami. Iní sa zranili dokonca pri posledných tréningoch," vysvetlil I. Pramuk.

Po úvodnom "zahrievacom" zápase nasledoval jeden z najostrejších a najočakávanejších zápasov večera. Domáci zakladateľ Psycho klubu a MMA na Slovensku vôbec, Martin Božík, sa v klietke stretol z bratislavským "Pitbulom" Filipom Bartošom. Zápas napokon netrval tak dlho, ako to väčšina očakávala. "Martin sa pred domácim publikom zachoval takticky. Každý zápasník by povedal, že najťažšie sa bojuje práve doma. Vtedy má veľkú trému. Martin preto spočiatku takticky vyčkával a nechal sa zatlačiť do kraja klietky. Vyzeralo to, že prehráva. Potom však nasadil páku, ktorá spravila so stretnutím rýchly proces."

Moderátor ako ďalších aktérov akcie pozval do klietky dvojicu z hmotnostnej kategórie do 75 kg, Miloša Jurčíka a Petra Slivovského. V zápase zaujal najmä Bratislavčan Peter, ktorý vynikal svojou šoumenskou povahou. Divákom dal už po dvoch kolách jasne najavo, kto tu je víťaz...

Po tejto dvojici nasledoval zápas domáceho Romana Pojezdalu a Ľubomíra Bdžocha z Levoče. Pri každom súboji bolo už pri nástupe vidieť, ktorý z dvojice bojovníkov disponuje priazňou košického publika. To sa postupom času prebralo natoľko, že v hale nebolo ani len na chvíľu ticho. "Väčšina divákov nás milo prekvapila a jej reakcie boli fantastické. Ak videli pekný zápas, nevedeli sme sa medzi sebou kvôli hluku dohovoriť ani my - organizátori," hovorí I. Pramuk, ktorý sa počas celého večera venoval zdravotnej starostlivosti o zápasníkov.

Smutnou stránkou inak férového košického publika bola vulgárnosť a osočovanie niektorých zápasníkov. Zjavné to bolo napríklad pri zápase Maďara Atilu Vegha so žilinským Matejom Turčanom. Už odpočiatku stretnutia bolo z hľadiska počuť rôzne nacionalistické narážky, ktorými sa zrejme istá časť publika chcela "ukázať" pred zvyškom divákov. Bolo to o to zarážajúcejšie, že maďarský športovec podal skvelý výkon a predviedol jeden z najlepších bojov večera.

"My za to nemôžeme," povedal po zápase I. Pramuk. "Je prirodzené, že sa MMA páči aj takýmto ľuďom. Mali by sa však naučiť istej kultúre a takéto hlúpe narážky si radšej nechať pre seba." Zaujímavým bol fakt, že k osočovaniu sa radi pridávali aj slečny alebo mladšie vekové kategórie.

Okrem domácich zápasníkov si sympatie publika získali najmä chorvátska a slovinská výprava. Azda každého oslovil pôsobivý nástup zástupcov týchto krajín. Namiesto otrepaného hiphopu alebo diska si k tomuto ceremoniálu vyžiadali ľudové alebo populárne piesne interpretov svojich krajín. K dotvoreniu prezentácie často k ringu kráčali s národnou vlajkou okolo ramien. Okrem dobrej nálady, ktorá z nich priam sálala, však divákov pobavili aj bojovníckym umom. Najmä Slovinec Tomislav Šude a Chorvát Ivan Brklajčák divákom ukázali skvelé kúsky, ktorými súperov priam deptali. Druhý menovaný však napriek tomu prehral na body. Opäť šlo o diskutabilný verdikt, ktorému sa čudovala nielen chorvátska výprava, ale aj značná časť publika.

"Áno, videl som to aj ja," priznal I. Pramuk. "Chorvát sa dokonca po dvoch kolách tešil, bol si istý svojim víťazstvom. Všetky zápasy však spolu s rozhodcami rozanalizujeme." Na tomto zápase bol zaujímavý Barklajčákov hendikep. Bojoval totiž s vážnym zranením. "Hneď pri prvom údere si zlomil ruku. V zápale boja si to však veľmi neuvedomoval. Vravel, že iba počul prasknutie a zacítil bolesť. V načatom boji pokračoval a so zlomenou rukou vydržal v klietke neuveriteľné tri kolá."

Zrejme všetci v hale boli zvedaví na zápasy bojovníkov z Čečenska. Táto krajina je našincovi známa iba vďaka neustálym vojnovým konfliktom. Preto sa v mysliach divákov vytvorila predstava, že pôjde o mimoriadne tvrdých zápasníkov so špecifickým štýlom boja. Tieto predstavy sa do veľej mieri naplnili. Ruslan Vladovský síce štýlom jujitsu nepochodil, no jeho krajan Alijev Chamsat predviedol jeden z najlepších výkonov večera.

"Už pri predstavovaní bolo vidieť, že je riadne nabudený. Behal okolo klietky a udieral do stien. Elán ho neprešiel ani v boji. Priznám sa, že som nečakal taký razantný nástup, aký tento Čečenec o predviedol." V ringu mal za súpera mnohonásobného slovenského šampióna v boxe Otta Merlina. Spravil s ním rýchly a krátky proces. Hneď po rozhodcovskom pokyne "bojovať" sa na súpera vrhol a uštedril mu skvele mierené a razantné rany, čo spôsobilo Slovákov pád na zem. Vtedy Čečenec uzavrel zápas tromi skokmi po jeho hlave. "Bolo to jednoznačne najkrajšie a najtvrdšie K.O. Celý zápas trval ani nie minútu. Čečenec nás ohúril. S kolegom pracujú v Rakúsku. Čomu presne sa venujú, neviem a radšej ani nechcem vedieť," povedal I. Pramuk so smiechom.

Celý večer sa mierne natiahol. "Čakali sme viac takých zápasov, ktoré by ukončilo K.O. Okrem toho sme mali na začiatku menší časový sklz." S akciou však boli organizátori spokojní. "Veľmi milo nás prekvapilo publikum. Okrem toho nám až na menšie detaily vyšlo z organizačného hľadiska takmer všetko." Ani úspech akcie však nestačil na finančné pokrytie nákladov. "Mali sme vysoké takzvané prvotné investície. Kupovali sme klietku a iné veci, ktoré už nabuduce nemusíme, keďže nimi budeme disponovať. Turné bude pokračovať v Banskej Bystrici a Bratislave."

Okrem zaujímavej šou v refletormi vysvietenej klietke, si diváci mohli vychutnať aj niekoľko bolestivých zranení. Niektorí ľudia sa radi pozerajú na veci, ktoré nevidia každý deň. Aj keď pri tom tečie krv... Túto tienistú stránku ľudskej duše uspokojili dve zlomené nohy, otras mozgu, roztrhnuté obočie, rozťaté čelo a niekoľko zlomených nosov. "Zdravotníci sa na nedostatok práce sťažovať nemohli. Rovnako ja som si autom niekoľkokrát zopakoval trasu Infinity Arena - nemocnica."

Kto júnovú šou nevidel, nemusí zúfať. Na jeseň príde do Košíc zas. "S akciou sme boli spokojní. Až na zopár organizačných vecí ako klíma v hale a podobne to bolo celkovo na jednotku. Určite sa sem po lete vrátime," potešil I. Pramuk priaznivcov MMA.

Poliak Mateusz Gluch mal po zápase pocit, že za víťaza mal byť vyhlásený on a nie jeho slovenský súper

Je to šport iba pre odvážnych ľudí. Nie pre slabochov

Poľsko malo v Infinity Aréne dvoch zástupcov, no ani jeden z nich nedopadol nejako slávne. Hlavná hviezda Vladimir Cibinský prehral na K.O. so slovinským súperom a druhý zástupca poľských farieb - Mateusz Gluch prehral na body s domácim Matúšom Lanczom.

Celý súboj Glucha s Matúšom sa však niesol v nervóznom znamení. Podľa mnohých divákov mal po dvoch kolách vyhrať na body práve Poliak. Na prekvapenie všetkých, ktorí neboli zaslepení domácimi košickými farbami, však rozhodca zdvihol ako víťaznp ruku košického zápasníka.

"Jasné, že som bol naštvaný," povedal nám Mateusz po zápase. "Nehovorím, že som bol nejako výrazne lepší, no na prehru to určite nebolo. Prinajhoršom mal odznieť remízový verdikt." Slová Poliaka podporila aj reakcia jeho výpravy tesne po zápase. Keď odznel záverečný gong, naši severní susedia vyskočili na nohy a spolu so svojim vyčerpaným zverencom prejavovali gestá víťazstva. Napokon však neskrývali sklamanie, keď rozhodca označil za víťaza súpera. "Bolo to jednoznačne nespravodlivé, no tak to býva všade. Rozhodcovia stále nadržiavajú domácim. Nie som však hoden súdiť ich. Na to sú tu iní."

Poliak je 21-ročný zápasník a kontaktným športom sa venuje 8 rokov. "Prežil som si toho dosť. Musím sa pochváliť, že mám za sebou celkom slušnú kariéru. Pôvodne som boxer a kickboxer. V týchto športoch som porazil viacero známych súperov." MMA sa venuje len jeden rok. Tento šport ho očaril. "Je to skvelý spôsob odreagovať sa a pritom získať prestíž. Taktiež sa mi páči, že je to šport pre odvážnych ľudí. Nie pre slabochov." Na rozdiel od ostatných športových kolegov však tvrdí, že strach v klietke nemá nikdy. "Nemám s tým problém. Nebojím sa ničoho. Ak sa mám zraniť zraním sa. Nič na tom nezmením."

Aj napriek prehre Mateusz košickú akciu a jej organizáciu pochválil. "Bolo to určite fajn. Páčilo sa mi to tu. Divácka kulisa bola skvelá. Rovnako súperi boli kvalitní a zápasy pekné. Určite by som sa sem rád vrátil. Aj organizačne to bolo zvládnuté perfektne."

Bratislavčan Filip Bartoš sa v klietke bojí zranení

Súperovi uštedril ranu, no sám si zlomil nohu

Bratislavčan Filip "Pitbul" Bartoš vzbudzoval u všetkých súperov zúčastnených na podujatí veľký rešpekt. Jeho výška a váha, slušne presahujúca hranicu 100 kg, ho jednoznačne zaradila do najťažšej hmotnostnej kategórie. Žreb mu určil neľahkého súpera. Pred burácajúcim publikom si to rozdal s domácim miláčikom Mirom "Psycho" Božíkom.

Všetci zúčastnení sa po skončení turnaja zhodli, že ich zápas patril k najkrajším. Pitbul v ňom dlho viedol. Na prekvapenie domácej kulisy sa do súpera pustil s veľkou razanciou a zahnal ho do kúta. "Asi to vyzeralo tak, že mám navrch," povedal nám Filip po zápase. "Bola to však zrejme len súperova taktika. Keď som mu ´nakladal´ pri kraji klietky, nasadil mi páku, ktorú som nečakal." Tá zastavila prívod vzduchu do jeho pľúc, čo viedlo k ľahšej pozícii Košičana pri jeho prehodení. "Bolo to jasné K.O. Nebolo čo riešiť. Musel som sa vzdať. Mojou chybou som zaváhal a Božík ma porazil. Je to škoda. Pred zápasom som si veril."

Filip sa kontaktným športom venuje šesť rokov. S MMA prišiel do styku pred 2 - 3 rokmi. "Predtým som sa venoval Thai Boxu a Kick Boxu. Najmä v ňom mám zopár slušných aj medzinárodných úspechov. MMA je však o niečom inom. Je to vrchol všetkých kontaktných športov. Fascinuje ma to." Okrem toho ho na ultimátnych súbojoch priťahuje adrenalín. "Je to skvelé rozdať si to pred veľkým publikom s kvalitným súperom. V MMA je množstvo bojovníkov, ktorí pochádzajú každý z iného športu. Vďaka tomu to je pestré. Nikdy neviem, čo presne môžem od súpera čakať. To ma na tom priťahuje."

MMA je podľa Filipa jednoznačne ťažšie ako ostatné kontaktné športy. "Ide o náročnejšie zápasy. Jednak z časového hľadiska - kolá sú dlhšie, jednak sa tu stretávajú silnejší súperi. V iných podobných športoch je zvyčajne zopár favoritov, ktorí súboje s menej známymi bojovníkmi bez väčších problémov vyhrávajú. V MMA je každý vyrovnaný. Bojovník nesmie súpera nikdy podceniť. Je to i fyzicky omnoho náročnejší šport. Vyžaduje si veľmi dobrú kondičku."

Súperov si pred stretnutím študuje. "Určite je to nevyhnutné," myslí si Filip. "Ak je niekto zápasník, nesmiem sa mu nechať položiť na zem. Vtedy je to istá prehra. Rovnako to funguje aj pri iných súperoch. Boxerovi sa nesmiem nechať zatlačiť ku klietke. Pri niekom, kto robí jujitsu, si zas musím davať pozor na potkýnania, kopance a podobne."

Náročnosť zápasov sa prejavuje aj na počte zranení. Na rozdiel od Čecha P. Isajeva, ktorý je, ako povedal, dieťaťom šťasteny, Filip má za sebou opačné skúsenosti. "Ja som smoliar. Mal som viacero vážnych zranení, kvôli ktorým som musel často pauzovať. Zaujímavosťou je, že hneď pri mojej premiére som utrpel veľmi vážne zranenie. Šlo o môj celkovo prvý kop v mojom prvom zápase MMA. Súper síce dostal ranu ako sa patrí, no ja som si zlomil nohu. Takto neslávne sa ukončila moja premiéra," spomína Filip s tragikomickým úsmevom. Okrem toho o sebe so žartom hovorí ako o špecialistovi na zlomené nosy.

Filip patrí medzi bojovníkov, ktorí sa nehrajú na hrdinov a priznávajú, že niekedy majú strach. "Áno. V každom zápase myslím v prvom rade na to, aby som sa nezranil. Ako ďalšie vnímam publikum. Chcem divákov pobaviť a nespraviť si hanbu, no neprekročiť pritom hranicu bezpečnosti." Jeho charakteristické prvky boja sú už všeobecne známe. "Mám rád tvrdé ´stopky´. Ide o silné blokovanie súperových úderov tak, že sa o mňa zraní on samotný. Ďalej mám rád razantné údery. Ak ich správne umiestnim, súpera to dokáže dostať do kolien."

Filip Bartoš by sa chcel MMA venovať, kým bude vládať. "Mám za sebou dosť veľa zranení, no baví ma to. Pokiaľ sa budem cítiť fit, chcem v tom pokračovať a zdokonaľovať sa." Rodina sa o neho nebojí. "Už si zvykli. A frajerka ma sama bije," dodal Pitbul s úsmevom.

Pražák Peter Isajev sa od odmalička venoval Thai Boxu

Nechcel sa dostať "na lopatky", no aj tak prehral

Okrem bojovníkov z exotických krajín sa na akcii Fight Stage zúčastnilo i niekoľko súťažiacich z okolitých krajín. Jedným z nich je i Peter Isajev z Českej republiky. Ten svojim zápasom pondelkový večer otváral súbojom s domácim talentom Viktorom Pálfym. Prehral v ňom na body.

Tento bojovník najľahšej hmotnostnej kategórie má len 22 rokov. "Už odmalička som sa venoval Thai Boxu. Tento šport má stále veľmi bavil, no hľadal som aj niečo nové," hovorí Peter. V Prahe spoznal kamaráta, ktorý mu povedal o ultimátnych zápasoch. Odsledoval niekoľko z nich, navštívil niekoľko turnajov a tento šport ho definitívne chytil. "Thai Box som mal aj budem mať stále rád. No na zápasoch MMA je to o niečom inom. Zaujala ma možnosť kombinovať rôzne bojové umenia. Rovnako je to obrovský adrenalín. To sú asi hlavné klady tohto športu. Zrejme kvôli nim sa v súčasnosti stáva taký populárny."

Svoj štýl boja nevie Peter presne špecifikovať. "Som zrejme najviac ovplyvnený Thai Boxom. No nemôžem povedať, že by som bol nejako extra výrazne lepší hore ako dole. Bojovníci, ktorí predtým robili nejaký druh bojového umenia, pri ktorom sú na nohách, zvyčajne aj v MMA bojujú hore a snažia sa vyhnúť konfrontácii na zemi. Ja sa cítim rovnako silný hore ako dole."

Súboj s V. Pálfym vraj prehral preto, lebo urobil veľa chýb. "V úvode ma stretol akýsi mikrospánok. Potom som pomer síl trocha dorovnal, no súper si razantným nástupom vypracoval bodový náskok. Je to sklamanie, no vyhral zaslúžene. Prehral som si to sám."

Ak by mal porovnať MMA s Thai Boxom, určite by potvrdil, že zápasy MMA sú omnoho náročnejšie. Ide o výrazne rizikovejší šport. Zranenia sú na dennom poriadku. Peter sa však môže pochváliť tým, že máva kopec šťastia. "Každý zápasník MMA má za sebou značný počet nepríjemných zranení. Ja som však akési dieťa šťasteny. Možno to bude tým, že mám za sebou len málo zápasov. Mojim najväčším zranením bol akurát nakopnutý palec na nohe," dodáva so smiechom sympaťák, ktorý v súkromí pracuje ako telekomunikačný operátor.

Napriek relatívne dobrému zdravotnému stavu pred každým zápasom pociťuje istú dávku strachu. "Myslím si, že je to prirodzené. Každý človek má v sebe zakorenený pud sebazáchovy. Keď ide do rizika, cíti, že sa mu môže niečo stať a bojí sa toho. Ja nie som výnimkou." Kvôli rizikovosti športu, ktorý robí, ho rodina v jeho hobby dlhý čas nepodporovala. "Mama o tom dodnes nerada počuje. Priateľka a zvyšok rodiny však pochopili, že je to moja vec. Baví ma to, tak to berú tak, že je to pre mňa v konečnom dôsledku prospešné."

Pri boji sú dôležitejšie psychické danosti zápasnika ako tie fyzické. "Podľa mňa sú najdôležitejšie dve veci - taktika a uvoľnenosť. Súťažiaci sa musí plne sústrediť na zápas, nevnímať publikum a hlavne stále myslieť takticky." Taktika je celkovo najdôležitejším faktorom ovplyvňujúcim zápasy. Pred súbojom je dobré detailne si naštudovať súpera. "Myslím, že to robí každý. Hneď po vylosovaní si zoženiem nejaké videá či referencie o súperovi. Napríklad o tom košickom som sa dozvedel, že je zápasník a disponuje vysokou kvalitou boja na zemi. Preto som sa snažil vyhnúť tomu, aby ma položil na lopatky. Žiaľ, aj tak sa mu podarilo vyhrať."

Peter by chcel zápasiť, kým mu to zdravie dovolí. Zatiaľ ho to baví a cíti sa fit. Na to, že by na ňom tento šport zanechal následky, ktoré sa prejavia až v staršom veku, teraz nemyslí. "Úplne som tomu prepadol a na nič iné nedokážem myslieť. Tento šport ma zaujal natoľko, že nemyslím na žiadne jeho negatíva."

Dvojstranu pripravil: Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári