Naše deti patrili k najhlučnejším, ale najviac kričali tie mexické

Košické deťúrence mali pred týždňom príležitosť vidieť naživo Macka Puf a jeho kamarátov tigríka, oslíka, kenguru, prasiatko... Do Steel Arény sa totiž na niekoľko dní nasťahovala americká zábavná šou Disney Live.

Rozprávočka Macko Puf ožila vďaka spoločnosti FELD Entertainment Inc. v roku 2004 a ako prvé ju videli deti na Novom Zélande. "Je to príbeh o priateľstve. Predstavenie je veľmi interaktívne, deti sa do neho zapájajú, tancujú, spievajú. Nebolo pre nás ťažké vytvoriť pre ne ilúziu rozprávky, lebo Macka Puf poznajú veľmi dobre deti na celom svete," prezradila režisérka a manažérka predstavenia Sally Palmieri. "Neraz sa nám stalo, že sme mali počas predstavenia atmosféru ako na rockovom koncerte. Deti pribehli pred pódium, dvíhali ruky a chceli sa Macka Puf dotknúť, tak ako to robia fanúšikovia na koncertoch svetových hviezd."

Najdôležitejšie pre tvorcov šou je to, aby deti rozumeli, čo sa na javisku hovorí. Preto vždy v každom štáte je rozprávka uvádzaná v domácom jazyku. "Je pravda, že Macka Puf poznajú všade na svete, ale keď chceme, aby bolo predstavenia interaktívne, je treba ho nadabovať. Zatiaľ sme tak urobili v 17 jazykoch. Nemáme ani len tušenia, koľko detí Macka Puf doposiaľ videlo. Niekedy hráme pre pár stovák v divadlách, niekedy pre tisícky vo veľkých halách," uviedla Sally.

O to, aby deti rozumeli, sa stará rozprávačka Isumi San. Tá sa za pár dní naučila text predstavenia v slovenčine. "Nebolo to ťažké. Na začiatku mi to síce pripadalo dosť náročné, ale potom to už šlo. Pomohlo mi to, že sme boli v Poľsku a mnohé slová máte podobné. Ale niektoré zvuky sa mi zdajú rovnaké ako napríklad ´ča´ a ´ťa´. Až po čase som prišla na to, aký je v nich rozdiel."

Isumi chodí s Mackom Puf po celom svete a keďže má úlohu rozprávačky, všade sa musí naučiť text rozprávky v domácom jazyku. "Zatiaľ to bolo po japonsky, čínsky, španielsky, taliansky. Tiež som sa musela naučiť španielčinu juhoamerických štátov, ktorá je iná ako bežná španielčina. Ďalej to bola portugalčina, poľština, nórčina, švédčina, fínčina a slovenčina." Pritom Isumi rozpráva len rodnou japončinou a po anglicky! "K Disney LIVE som sa pripojila v Japonsku, kde som bola ako hosť rozprávač. No a potom som s nimi odišla do Číny a do ďalších a ďalších krajín."

Vraví, že naučiť sa rozprávočku v jazyku, ktorý absolútne nepozná, nie je až také ťažké. "Vždy dostanem k dispozícii cédečko s nahrávkou v jazyku, ktorý sa mám naučiť. Ono zase toho až tak veľa nie je. Počúvam to stále dookola, až sa mi to dostane do uší a do hlavy. Trvá mi to od štyroch dní do týždňa."

Najľahšie sa jej vraj zapamätávala španielčina, pretože má podobnú stavbu jazyka ako japončina. "Ľahký jazyk sa mi zdal aj fínčina, tiež je podobný japončine. Najťažšie mi šla poľština, ale aj nórčina a tiež čínština. Viem, že pre Európanov sa zdá, že japončina a čínština sú podobné jazyky, ale nie je to pravda. Znaky síce používame rovnaké, ale inak sú to úplne odlišné jazyky." Najbližšie sa Isumi bude Macka Puf učiť v rumunčine a bulharčine. Vraj sa jej to nepletie a nestáva sa, že by urobila nejakú zásadnú chybu. Keby aj, nemusí sa báť. V každej krajine má totiž pri sebe aj domáceho rozprávača, ktorý dokáže situáciu zachrániť.

Stále, keď má za sebou produkciu v jednom štáte a dostáva do rúk cédečko s textom v novom jazyku, tak to, čo sa doteraz naučila, sa snaží z hlavy dostať von. "Snažím sa zabudnúť staré texty, aby som mala v priestor učiť sa nové. Ale napríklad čínsky text zrejme nikdy nezabudnem, pretože to bol prvý, ktorý som sa naučila. Vždy je najťažšie naučiť sa prvé slová, ale potom to už ide samé od seba."

Skôr ako sa pripojili k Disney LIVE, bola herečkou v divadle, spievala najmä v muzikáloch. "Priznávam, že muzikály mi trochu chýbajú, no neľutujem. Aj keď je pravda, že rozhodnutie pridať sa k Mackovi Puf úplne zmenilo môj život. Stále som na cestách, no keďže to robím rada, tak sa nesťažujem."

Najťažšie na cestovaní je udržať si vzťahy. Počas roka trávi totiž približne osem mesiacov na cestách... "Ešte že existuje internet! Prostredníctvom neho sa mi darí často komunikovať s rodinou a známymi v Japonsku. Ale za ten čas sa aj členovia Disney LIVE stali mojou rodinou... Čo mi však veľmi chýba a čo je problém nájsť, je dobré japonské jedlo. To mi naozaj chýba," dodala s úsmevom.

Po úspechu Macka Puf je možné, že sa do Košíc Disney LIVE vráti. "Po celom svete chodí päť tímov so štyrmi rôznymi predstaveniami. Napríklad o Mickym a Minnie, ale tiež jedna šou, kde sú zahrnuté rozprávky ako Snehulienka, Popoluška a Kráska a zviera. Radi by sme s niektorou šou prišli aj sem," prezradila S. Palmieri. "Mojím favoritom medzi rozprávkami je však stále Macko Puf. Je to úžasná rozprávka o priateľstve. Videla som ju už nespočetne veľa krát, ale stále si ju pozerám na turné znovu." Podľa nej je Macko Puf taký populárny vďaka tomu, že deťom ponúka univerzálny príbeh. "Dalo by sa to pokojne zhrnúť do jedného slova milé."

Na predstavenia Disney LIVE chodia deti vo veku od 3 do 9 rokov a organizátori majú skúsenosti, že je to pre deti často prvý kontakt dieťaťa s divadlom. "Sme radi, ak sa nám darí budovať v deťoch vzťah k divadlu. A myslím si, že si predstavenie užívajú aj rodičia spolu so svojimi deťmi. Veď Macka Puf poznajú zo svojho detstva..."

Doposiaľ Macko Puf pobavil deti ale aj ich rodičov na Novom Zélande, v Austrálii, Singapure, Japonsku, Anglicku, USA, Mexiku, Číne, Tajvane, Kórei, Španielsku, Poľsku, Taliansku, Švédsku, Nórsku, Fínsku, Paraguaji, Chile, Peru, Argentíne, Brazílii... A vraj sa dá vycítiť rozdiel medzi tým, aké sú deti v tom či inom kúte sveta. "Najtichšie boli japonské deti. Naproti tomu mexické kričali jedna radosť. A musím povedať, že po skúsenosti na Slovensku, môžeme aj slovenské deti zaradiť medzi najhlučnejšie. Ale napríklad aj na japonských deťoch vidno, že sa im predstavenie páči, len sa ostýchajú. Keď sa už nájde pár odvážlivcov, ktorí sa postavia, idú dopredu pred pódium a kričia, tak sa pripoja aj ostatné deti. Ale keď sa takí odvážlivci nenájdu, tak pokojne sedia..."

V Bratislave sa počas jedného predstavenia prišlo na Macka Puf pozrieť asi 2,5 tisícky detí, v Košiciach to boli vyše tri tisícky. "Popri Mexiku sme asi práve na Slovensku mali najväčšie publikum." Udržať si pozornosť stoviek detí však nie je ľahké. "Nám sa to darí, lebo deti majú otvorenú myseľ, prijímajú to, čo im ponúkame. Predstavenie je vizuálne, je tam hudba, pesničky... Nikto po deťoch nechce, aby tichučko sedeli a dávali pozor. Môžu vstať, kričať, tancovať. Deti sa nemajú čas nudiť. Stále sa totiž čosi deje."

Čas nudiť sa nemajú ani členovia štábu Macka Puf. Veď len v Košiciach od štvrtka do nedele odohrali sedem predstavení. "Niekedy je to však voľnejšie a máme čas si obzrieť mesto, v ktorom hráme. Pár krát sa stalo aj to, že sme mali medzi presunmi zo štátu do štátu týždeň pauzu, no neoplatilo sa vracať do USA. Vtedy si dokážeme urobiť výlety. Nikde sme sa nestretli s tým, že by sme natrafili na nepríjemných ľudí. Špeciálne v krajinách, ktorých reč nikto z nás neovláda, to bolo milé. Neraz sa stalo, že sme rozpačito kdesi stáli s mapou v ruke. Pristavili sa cudzí ľudia a snažili sa nám voľajako vysvetliť, kadiaľ máme ísť. Navyše ja som expert v tom, že sa veľmi ľahko stratím," podotkla s úsmevom.

Rovnako ako Isumi, aj Sally trávi cestovaním minimálne osem mesiacov v roku. Nesťažuje si, naopak, je za túto príležitosť vďačná. "Najprv som pracovala v spoločnosti Disney pri príprave menších predstavení pre deti. Keď mi v roku 2004 ponúkli možnosť vstúpiť do tohto projektu, bola som nadšená. Bola to prvá veľká Disney LIVE produkcia, ktorá mala chodiť po celom svete a pre mňa bola česť, že si ma vybrali do tímu. Pamätám si, že som sa rýchlo šla pobaliť, aby som mohla odcestovať a nevedela som sa vmestiť ani do dvoch kufrov. Hehe. Až po čase som sa naučila, čo je naozaj nevyhnutné si zbaliť."

Aj keď priznáva, že nie je jednoduché byť väčšinu roka mimo domova, zvláda to. "Keď ma občas pochytí žiaľ, tak mi pomôžu kamaráti zo šou. Je fajn mať pri sebe priateľov, ktorí majú ten istý problém ako vy. Na druhej strane, nie je úžasné, keď môžete zavolať domov a povedať ´Haló, ja som v Číne...´. A týždeň na to im už voláte z Mexika... Inak keď sme už pri tej Číne - čínske jedlo v Číne, je úplne iné, ako to čínske jedlo, ktoré som poznala z USA. Dá sa v podstate povedať, že to nemalo spoločné absolútne nič," prezradila so smiechom.

S jedlom sa jej spája aj ďalšie úsmevné zistenie. "Myslela som si, že keď pôjdem na hranolky do McDonaldu, tak dostanem také isté ako u nás a že mi to pripomenie domov. Ale nie. Poviem vám, že hranolky v McDonalde chutnajú v každom štáte úplne inak. A to som sa nádejala, že práve McDonald by pre mňa ako Američanku mohol byť takým malým kúskom domova, ktorý nájdem hocikde na svete... No nevadí, ja to nejako prežijem aj bez McDonalda. Hehe. V každej krajine sa však snažím ochutnať nejakú špecialitu, nemám žiadne predsudky. Preto som na Slovensku samozrejme nemohla obísť halušky," dodala na záver.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári