Húsenice vyvolávajú alergie, motýle sú ako potrava jedovaté

Už niekoľko týždňov sa Košičania aj návštevníci z iných miest môžu v Botanickej záhrade UPJŠ kochať pohľadom na exotické motýle. V skleníku Viktória mohli a stále môžu vidieť dokopy 40 druhov motýľov z Ázie, Ameriky či Afriky. O tom, že motýlia šou bola dobrým nápadom, svedčia aj neobvykle dlhé rady pri pokladni.

Vedúci oddelenia dekoračnej flóry botanickej záhrady Ing. Robert Gregorek nám povedal o pôvode motýľov v botanickej záhrade: "Motýle sú z Butterfly farm v Strattforde. Je to špecializovaná firma, ktorá vychováva motýle v umelých optimálnych podmienkach. Predáva ich vo forme kukiel, ktoré sú ´vyzreté´ a posúdené, že sú blízko liahnutia. Do cieľa cesty sa posielajú letecky. Samotný presun trvá okolo 48 hodín."

Kukly sa teda dajú vybrať a objednať takmer ako v supermarkete. "Zčasti sme ich objednávali podľa jednotlivých druhov, zčasti prichádzajú ako kolekcie pod rôznymi hlavičkami. Buď ako vidlochvosty alebo heliconiusy. V rámci týchto skupín môžu byť zastúpené rôzne druhy. Alebo ide dokonca o určité ´teritoriálne zmesy´. Napríklad z Južnej Ameriky, či centrálnej Ameriky. Vďaka tomu je tu zabezpečená pestrosť a druhy, ktoré robia tú správnu šou."

Ing. Gregorek nám povedal viac aj o najväčšom motýľovi, ktorý má latinský názov Attacus atlas. "Keď sa vyliahne, jeden deň zotrváva na svojom mieste. Prvý raz začne lietať až v noci. Niekde sa usadí a potom hľadá partnerku. Na rozdiel od ostatných druhov nemá vyvinutý tráviaci trakt. Napriek tomuto hendikepu sa údajne dokáže dožiť 14 dní."

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že kŕmenie motýľov je hotová veda. Nie je to však také zložité, ako sa na prvý pohľad zdá. "Motýle sa v skleníku dokážu uživiť aj samé na tej ´svojej´ rastline. Ak majú možnosť, sú vyberavé. Ukázalo sa, že škála kvetín, ktoré v skleníku kvitnú, im vyhovuje. Bola pripravená aj univerzálna alternatíva v podobe cukornatej zmesi. Ani jeden z druhov napokon túto možnosť nevyužil. Trochu iné je to u motýľov, ktoré sa živia saním šťavy z rozkladajúceho sa ovocia. Pre tie sme špeciálne pripravili kŕmidlá na viacerých miestach."

V košickej botanickej záhrade sa pokúsia niektoré druhy odchovať. "Ak sa rozmnožia a vyliahnu sa húsenice, časť z nich odoberieme a v niektorom z vedľajších skleníkov by sme ich chceli odchovať. Problém je v tom, ako ich uchrániť. Sú to veľmi citlivé tvory, u nás sa už dva roky nepoužívajú chemické látky. Využívajú sa len predátori a parazitoidi. Nie je to lacnejšie, ale zase omnoho ekologickejšie. Aj vďaka tomu tu môžeme mať motýliu šou."

Okaté mimikry

Zaujímalo nás aj správanie motýľov, či ich zvláštnosti. Viac nám o nich povedal fytopatológ botanickej záhrady Ing. Martin Suvák, PhD. Už spomínaný Attacus atlas nie je pozoruhodný len kvôli približne 28centimetrovému rozpätiu krídel. "Patrí do čeľade Saturnidae, ktorá je zaujímavá tým, že húsenice ešte pred kuklením vytvoria zámotok. Práve v ňom sa vytvorí kukla. Kým iné kukly v skleníku boli ´normálne´, kukly Attacusov v zámotkoch boli svetlohnedé medzi suchými listami. U niektorých zástupcov tejto čeľade sa využíva vlákno zo zámotku na výrobu textílií, podobne ako u priadky morušovej, ktorá je najznámejšia a najrozšírenejšia," vysvetlil M. Suvák.

Aj vlákna zo zámotkov Attacusa či príbuzných motýľov sa v niektorých lokalitách juhovýchodnej Ázie používajú na výrobu textilných vlákien. "Húsenice motýľov sú žravé a Attacus nie je výnimkou. Sú pomerne veľké, na dĺžku merajú vyše 10 centimetrov. Motýle sú väčšinou schopné dopĺňať si energiu z rôznych zdrojov. Či už ide o cukornaté výlučky rastlín, nektár z kvetov alebo si dopĺňajú rôzne soli z minerálov a roztokov. Attacus atlas sa po vyliahnutí zameriava iba na množenie a neprijíma žiadnu potravu. Má jej dostatok zo zásob energie, ktorú nadobudol ešte ako húsenica. Po spárení a nakladení vajíčok zahynie. Tráviaci trakt má zakrpatený, takže aj keby chcel, nemôže nič skonzumovať. Samce Atacusa atlasa majú mohutné, "štetinovité" tykadlá, pomocou ktorých hľadajú samičku. Sú veľmi citlivé a reagujú na molekuly feromónov, ktoré do vzduchu vypúšťajú samičky.

Ďalším zaujímavým motýľom v botanickej záhrade je Morhpo peleides. Mnohých návštevníkov upútal pomerne veľkými krídlami, ktorých väčšia časť bola zafarbená na modro. "Tento druh pochádza zo strednej a južnej Ameriky. Existuje vioacero druhov rodu Morpho. Práve Morpho peleides je obľúbený druh u chovateľov motýľov, lebo je nenáročný." Pravda, keď má Morpho peleides krídla zatvorené, vidno na nich hnedú kresbu, ktorá pripomína "oči". Sú to mimikry. "Ich cieľ je jasný odstrašiť potenciálnych predátorov. Keď predátori vidia veľké oči, tak si myslia, že potenciálna korisť je väčšia, ako v skutočnosti." Svoj zmysel má u Morpha aj lesklomodré sfarbenie rozprestretých krídel. "Keď ich prudko rozovrie, oslnivo modrá farba má tiež svoj odstrašujúci efekt na potenciálnych nepriateľov."

Medzi zaujímavé druhy možno zaradiť aj ďalšieho zástupcu amerického kontinentu Caligo memnon, ktorý je nočným motýľom. Patrí medzi najväčšie, ktoré v botanickej záhrade poletujú. "Aj on má na spodnej strane krídel nápadné škvrny v tvare oka. Cez deň sedávajú na kmeňoch alebo spodnej strane listov. Lietať začnú večer, ráno, niekedy aj keď sa zatiahne obloha." Obživou pre húsenice tohto motýľa sú listy banánovníkovitých rastlín. "Dokonca už na helikónie nakládli aj vajíčka. Uvidíme, či sa z nich niečo vyliahne. Rátali sme s tým, takže nejaké straty listov obetujeme. Je to experiment, lebo niečo také robíme prvý raz."

To si však vyžaduje určitý čas. Z vajíčiek by sa mali po zhruba desiatich dňoch vyliahnuť húsenice. Tie sa počas života štyrikrát zvlečú. Neskôr sa zakuklia a približne o tri týždne sa z kukiel vyliahnu motýle. "Presný čas sa dá ťažko odhadnúť. Ak je teplo, vývin môže ísť rýchlejšie. Niektoré druhy zase vedia prečkať nepriaznivé obdobie," vysvetlil M. Suvák.

Orientujú sa aj tykadlami

Motýle sa orientujú v priestore nielen zrakom, ale tykadlami reagujú na pachy vo vzduchu. "Sú prispôsobené tomu, aby našli hostiteľskú rastlinu, napríklad pri kladení vajíčok. Kolega dokonca videl, ako jeden druh vidlochvostov našiel jediný malý citrus, ktorý je v skleníku a nakládol tam vajíčka. To svedčí o tom, že sú prispôsobené tomu, aby našli špecifické molekuly svojej rastliny aj vo veľkom priestore. Pachová orientácia pomáha i počas párenia, keď samička vylučuje feromóny a samčekovia ju pomocou členitých tykadiel vedia nájsť."

Farebnosť niektorých motýľov však zďaleka nie je len estetickou otázkou. "Farby môžu slúžiť ako vizuálna komunikácia medzi jednotlivými motýľmi a odstrašujúce sfarbenia slúžia ako ochrana pred potenciálnymi predátormi. Jasné a krikľavé farby sú u niektorých druhov známkou toho, že živočích je nepožívateľný a treba ho radšej nechať na pokoji. Niektoré motýle sú jedovaté, lebo ich húsenice požierajú jedovaté rastliny. U niektorých je to falošné mimikry."

Ďalším spôsobom obrany húseníc motýľov sú chĺpky, vďaka ktorým "nechutia" mnohým druhom vtákov. "Napríklad húsenica mníšky veľkohlavej je chlpatá a vďaka tomu sa jej vtáky vyhýbajú. Zaujímavé je, že iba kukučka nie, tá je schopná skonzumovať aj takéto húsenice. Chĺpky u viacerých druhov môžu byť nebezpečné aj pre človeka, lebo sa ľahko odlamujú, zapichujú do kože a spôsobujú rôzne alergie. U tropických druhov môžu byť dokonca veľmi nebezpečné."

Väčšinu laikov možno prekvapí informácia, že niektoré druhy motýľov sa dajú bez problémov chovať aj doma. Existujú dokonca chovatelia chránených druhov. Tam je však postup komplikovanejší, keďže si treba vybaviť všetky povolenia. "Nie je to až taký problém, hlavne ak chovateľ vie o potravných nárokoch húseníc. Najprepracovanejšie chovy sú u tých druhov, z ktorých je nejaký úžitok. Ide hlavne o priadku morušovú. V južných a juhozápadných oblastiach Európy boli takéto chovy rozšírené. V ázijských krajinách sú chovy naozaj prepracované," vysvetlil M. Suvák. "Ak máte živnú rastlinu, nejaký priestor a pokiaľ motýľ nie je veľmi citlivý na výkyvy vlhkosti či teploty, je pomerne ľahké ich vychovať."

Aj v botanickej záhrade očakávajú, že si niektoré druhy motýľov budú môcť vychovať aj sami. "Nakladú vajíčka a húsenice tu nájdu nejakú potravu bez toho, aby sme sa na to nejako špecializovali. Keby sme chceli, vyčleníme priestor s banánovníkovitými rastlinami a necháme ich požierať listy, aby sa tam vedeli rozmnožiť a zakukliť. Ale nie je našim cieľom dlhodobo ich tu udržiavať. Teoreticky by sa mohlo uchytiť zhruba 15 druhov. Lenže v skleníku Viktória nemáme zastúpené všetky živné rastliny. Alebo sú tam len jedn či dva exempláre a to zrejme stačiť nebude."

Motýle majú vo voľnej prírode mnoho nepriateľov. Okrem vtákov aj z radov hmyzu. U nás patrí medzi známejšie lumok. "Je to blanokrídlovec, ktorý nabodáva húsenicu, aby do nej nakládol vajíčko. V tele húsenice sa vyliahne larva lumka a vyžiera telo húsenice zvnútra. Larva pritom vynecháva najdôležitejšie vnútorné orgány, takže húsenica žerie ďalej. Nakoniec sa i zakuklí, lenže z kukly nevylezie motýľ, ale dospelý lumok."

Existujú aj drobučké osičky chalcidky, ktoré nakladú vajíčka do húseníc motýľov. Podobne ako lumky, aj osičky vyžierajú húsenicu zvnútra, kým nakoniec nezahynie a z jej tela sa vyliahnu osičiky. Ďalšími predátormi sú chrobáky, napríklad bystrušky. Tropické druhy motýľov sú na tom podobne, akurát nepriateľmi sú miestne druhy hmyzu, či vtákov.

Hoci motýle vyzerajú mierumilovne, nie všetky sa tak aj správajú. "Hypolimnas bolina je motýľ, ktorý dokáže byť veľmi agresívny. Naháňa samcov vlastného druhu, ale aj iné motýle, aby si chránil svoje teritórium. Samička dokonca predtým, ako nakladie vajíčka, monitoruje prostredie a keby videla napríklad v okolí mravce, tak tam vajíčka nenakladie. Dokonca stráži aj nakladené vajíčka. Je to medzi motýľmi zvláštnosť. Dokonca aj v skleníku bolo občas vidno, ako maličký samček naháňa väčšie motýle z rodu Morpho."

Niekedy sa stane, že si motýľ sadne na človeka. Zaujímalo nás, či pre takéto správanie existuje vysvetlenie. "Motýle dokážu prijímať tekutú stravu, z nej potrebujú jednak cukry, ktoré získavajú z nektáru, ale aj rôzne minerály a soli. Tie človek vylučuje v pote. Niektoré motýle to môže lákať a je to zrejme príčinou, prečo si niekedy sadnú na ľudí."

Lepšie ako stokrát o nich počuť alebo čítať, je vidieť týchto krásavcov z ríše hmyzu na vlastné oči. Ešte na to ostáva pár dní. Ak to niekto nestihne, ďalšia šanca bude približne o rok.

Boris Macko

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári