Nad Indom dlho vyhrával 2:1, potom spravil chyby a prehral

Slovenský futbal je už dlhší čas slabým odvarom toho, čím bol za federálnych čias. Reprezentácia zaznamenáva jeden neúspech za druhým a štadióny zývajú prázdnotou. Podľa mnohých je to absenciou veľkých osobností, ktoré by divákov neoslovovali imidžom, ale hrou. Málokto však vie, že na Slovensku máme športovca, ktorý vo futbale vyhral Majstrovstvá Česka i Slovenska a ako jediný sa zúčastnil aj na majstrovstvách sveta. Iba 15-ročný Košičan Ivan Pastyrčák sa však úspešným nestal na zelenom trávniku, ale v herni, kde postojačky a s konzolou v ruke porazil nejedného súpera. Je totiž hviezdou v hraní počítačovej hry FIFA.

K hraniu FIFY sa Ivan dostal pred dva a pol rokom. "Začal som hrať na počítači a postupne som sa dostal k Playstation 3. Je veľkou výhodou, lebo na veľkých turnajoch sa hráva práve na playstationoch." Ivan začal hrať najprv pre zábavu. Zápasy proti počítaču ho však postupne prestali baviť, preto vyhľadával rôzne "online ligy". "Hrať len tak s počítačom je nuda. Baví ma na tom to, že môžem byť lepší, ako ostatní. Preto som začal hrať online ligy, v ktorých môžem porážať reálnych súperov." FIFU si vybral preto, lebo v reálnom živote je hráčom a veľkým fanúšikom futbalu. Hral za mládežnické tímy košického MFK i Lokomotívy.

Súťažne sa Ivan začal FIFE venovať koncom roka 2006. "Hral som na jednom internetovom portále, kde bola vytvorená liga. Bola to vlastne Československá liga, kde sa hralo na neoriginálnej verzii FIFA 2006. Ďalší rok som si kúpil novú originálnu verziu a začal hrať svetové ligy. Tam sa súťažiaci stretáva s hráčmi z celého sveta. Bolo to dobré, lebo som napredoval rýchlejšie ako v zápasoch s miestnymi súpermi."

S organizovaním turnajov je to na Slovensku ťažké. Konajú sa len čas od času a väčšinou bez povšimnutia hráčov alebo fanúšikov. "Preto som nikdy neštartoval na menších regionálnych turnajoch. V Košiciach sa totiž nerobia skoro vôbec. Najbližšie som mal turnaje na strednom Slovensku, no bolo to ďaleko." Neochota organizovať podobné podujatia je spôsobená zrejme malým počtom slovenských hráčov. "V Košiciach poznám iba jedného, ktorý sa tomu venuje viacmenej profesionálne. V iných mestách to tiež nie je žiadna sláva. Veď na kvalifikácii národných majstrovstiev boli v Banskej Bystrici iba traja štartujúci, aj to Česi. Ako všetko iné, aj tento ´šport´ sa koncentruje na západe."

Na drilovanie hráčskych schopností teda muselo Ivanovi vystačiť len prostredie domova. "Jediné súťaže, ktoré fungujú mimo turnajov v herniach, sú online ligy. Niektoré majú vypísané odmeny pre víťazov. Tieto ligy využívam ako tréningový prostriedok." Okrem súťaží jednotlivcov existujú aj tímové online turnaje. V nich sa pospájajú súťažiaci z viacerých krajín a zahrajú si súboj teamov. "Jeden hráč je určený za kapitána a ten si zvolí zvyšok tímu. Každý hráč potom odohrá zápas s protivníkom zo súperovho tímu, ktorý má pridelené rovnaké číslo. Na konci sa zráta počet bodov každého tímu a určí sa víťaz. Takéto súboje sa nazývajú boje klanov. Ja som v jednom portugalskom klane."

Súťaž v herni si Ivan po prvýkrát odskúšal až tento rok. Šlo o kvalifikáciu na Majstrovstvá Česka a Slovenska 2008. Konali sa vo viacerých mestách a v Košiciach sa nahlásilo sedem súťažiacich. Ivan sa turnaja zúčastnil iba zo zvedavosti. "Napokon som vyhral. Konkurencia nebola veľká, no porazil som hráčov z viacerich miest, čo ma motivovalo." Šlo najmä o Čechov. V Českej republike je totiž hráčov FIFA omnoho viac. Tí, ktorým sa nepodarilo kvalifikovať v domácom prostredí, sa znovu pokúšali o postup v iných mestách, aj na Slovensku.

Turnaj naživo sa hraje podobným systémom ako klasické majstrovstvá. Vyžrebujú sa skupiny, z ktorých víťazi postupujú do vyraďovacích bojoch. "Zápasy sa hrajú s jednou konzolou, ktorej ovládač majú obaja súperi v ruke. Pred zápasom si každý zvolí tím. Ten môže byť ľubovoľný. Zákazané sú len niektoré ´all stars´ tímy a podobne. Najobľúbenejším mužstvom je FC Barcelona. Tá má najrýchlejších a najkvalitnejších hrácov. Mojou srdcovkou je Chelsea Londýn. Na ťažkých turnajoch však aj ja volím Barcelonu."

Pri zápasoch nie je dôležitá len šikovnosť hráča. Záleží aj na taktických prvkoch. "Treba vedieť vhodne zvoliť zostavu, rozostavenie či spôsob hry. Ak hrá súper po krídlach, treba zvoliť rozostavenie, ktoré mu krídelných hráčov obsadí, niekedy treba zvoliť napádanie a podobne. Aj tieto maličkosti vedia rozhodnúť." Na zápasy dohliada rozhodca. Hráči si nesmú zacláňať vo výhľade, strkať sa alebo inak znepríjemňovať protihrácčovi hru. "Tiež je zakázané hru bezdôvodne zastavovať. Pri prvom porušení pravidiel dostane hráč napomenutie, pri druhom je diskvalifikovaný." Pokiaľ sa pravidlá nedohodnú výnimočne inak, zápas sa skladá z dvoch polčasov s trvaním päť minút. Ak ide o vyraďovacie boje play off, zápas trvá 2 krát 6 minút.

Po tom, čo Ivan postúpil na Majstrovstvá Česka a Slovenska, jeho ambície stúpli. Do Prahy, kde sa národné majstrovstvá konali, cestoval v apríli. "Nevedel som, čo mám od toho čakať. Šiel som tam viacmenej pre radosť, no myšlienka postupu do Berlína ma lákala tiež." Turnaj napokon vyhral bez jedinej prehry, čo nečakali ani domáci usporiadatelia. Tričko pre víťaza, ktoré obdržal, totiž nieslo nápis "Kdo neskáče, není Čech". Okrem tejto zábavnej príhody si však domov doniesol aj ceny v hodnote 30 tisíc korún. Medzi nimi napríklad i PlayStation 3, ktorá sa stala jeho hlavnou zbraňou. Najviac však Ivana tešila miestenka na Majstrovstvách sveta v nemeckom Berlíne.

Prvým milým prekvapením svetového šampionátu bol fakt, že letenky, ubytovanie i ďalšie náklady boli plne hradené Ivanovi aj rodičom. "Prístup organizátorov bol fantastický. Keď sme vystupovali v Berlíne z lietadla, čakal nás delegát s ceduľkou. Vzal nás na hotel, ubytoval a ukázal izby." To bolo ďalším pozitívnym prekvapením. Hotel bol totiž luxusný, izby krásne. Na Ivana už na posteli čakal súťažný dres. "Okrem toho som mal pridelenú vlastnú hostesku, ktorá ma sprevádzala počas podujatia. Kam som potreboval, tam ma odviezol môj vlastný šofér. Bol oblečený v peknej rovnošate a keď som z auta vystupoval, otváral mi dvere. Do hotela aj do haly, kde sa podujatie konalo, sme vchádzali po červenom koberci."

Ivana a jeho rodinu prekvapila veľkosť podujatia. "Konalo sa to v Sony Center, čo bola obrovská hypermoderná hala. Keď nás šofér priviezol, po červenom koberci sme odkráčali k miestu podujatia. Všade nás sprevádzali novinári. Akciu vysielali aj na televíznej stanici Eurosport. S každým z nás robili rozhovory."

Už v prvý deň pobytu sa konal míting hráčov, kde sa rozlosovali skupiny, určili pravidlá a zariadili všetky potrebné veci. Zaujímavými boli prísne určené pravidlá súťažiacich. "Každý z nás sa musel pevne držať časového harmonogramu. Bol na mínutu presný. Žiaden zo súťažiacich sa nesmel v priestoroch podujatia pohybovať v inom ako reklamnom oblečení, ktoré bolo každému pridelené organizátormi."

Súťaž začala na druhý deň po prílete. V časovom harmonograme jej predchádzal čas, vyhradený na tréning. Zápasy sa hrali na troch pódiách. Priamo na mieste ich sledovalo neuveriteľných 20 tisíc divákov. "Fandilo sa najmä domácim, veľmi emotívne to však prežívali aj juhoamerické krajiny. Povzbudzovali sa navzájom. Najmä Mexičania to brali smrteľne vážne a často vykrikovali. Mňa prekvapil najmä kruh, ktorý sa počas mojich zápasov vytvoril okolo mňa a povzbudzoval ma. Bola to skupinka mladých nemeckých dievčat."

Ivanov debut na veľkom medzinárodnom turnaji nedopadol slávne. Najmladší účastník v celej histórii tohto podujatia skončil po tom, čo prehral všetky zápasy základnej skupiny, medzi 17. a 32. miestom. "Nechcem sa vyhovárať, ale mal som veľmi ťažkú skupinu. Nad Indom som vyhrával až do záveru stretnutia 2:1, potom som však spravil chyby a prehral. Ďalšie prehry mi uštedrili Angličan, ktorý bol potom vyradený až vo štvrťfinále a víťaz online kvalifikácie z Kanady. Šlo teda o mimoriadne kvalitných súperov."

Svoje účinkovanie v Nemecku však Ivan za neúspech nepokladá. Zažil to, čo sa niekomu nepodarí za celý život. Okrem množstva zážitkov a cenných skúseností si domov doniesol množstvo hodnotných darov. Práve tie majú na svedomí vysokú mieru tolerancie k jeho hobby zo strany rodičov.

"Spočiatku nám to, že túto hru hráva, vadilo," hovorí pani Pastyrčáková. "Neskôr sme však videli, že ho to ozaj baví a je v tom úspešný. Keď doniesol prvé výhry, pochopili sme, že je to pre neho vlastne prospešné. Prostredníctvom tejto hry získal neuveriteľné množstvo hodnotných darov, ktoré tešia jeho aj nás. V škole sa učí dobre a táto hra mu môže dopomôcť k zdokonaľovaniu sa v cudzích jazykoch." Mamine slova potvrdil fakt, že jej syna priali na bilinguálne gymnázium.

Pre Ivana boli dve tohtoročné futbalové akcie veľkým povzbudením. Všetci ostatní hráči, štartujúci na majstrovstvách v Berlíne, boli starší. Má teda čas ich dohnať. "Určite by som sa na toto podujatie chcel dostať aj na budúci rok a umiestniť sa o čosi vyššie. Lákavá je aj cena pre víťaza. Tentoraz okrem viacerých vecných cien dostal šek na 20 000 amerických dolárov. Ale ja nehrám len preto. Ako som už povedal, baví ma porážať druhých. A okrem toho, futbalom doslova žijem..."

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári