MIROSLAV SAMBOR, miroslav. samborkorzar.sk

V Košiciach prebehlo dvojdňové rokovanie Synody Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku, najvyššieho orgánu ECAV, ktoré raz v roku zvoláva predsedníctvo Synody. Stretli sa tu najvyšší predstavitelia ECAV, predsedníctva seniorátov a delegáti jednotlivých seniorátov. Pozvanie prijali aj hostia zo sesterských cirkví z Česka, Maďarska a Poľska, ako aj zástupcovia Ministerstva kultúry SR. Nechýbal ani Mgr. Miloš Klátik PhD.,generálny biskup ECAV.

Čo je hlavným cieľom tohtoročnej Synody Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku?

- Počas slávnostných služieb Božích sme uviedli novú pohrebnú agendu, čím sme zavŕšili proces tvorenia bohoslužobných kníh našej cirkvi v slovenskej reči. Napríklad spevníka alebo prekladu Biblie, takže je to významný moment. Veľký podiel má na tom náš emeritný biskup VD ECAV, Mgr. Ján Midriak. No a tak ako každý rok musíme schváliť rozpočet, zhodnotiť prácu výborov a určiť naše smerovanie do budúcna. Samozrejme, nevyhneme sa ani takým otázkam, ako ekonomika, v zmysle štát - cirkev.

Keď už sme pri tom financovaní, niektorí ľudia tvrdia že by sa mali cirkvi odlúčiť od štátu, ktorý ich de facto z väčšej časti financuje, ďalší sú proti...

- Odluka už jestvuje v tom zmysle, že štát sa nemieša do vieroučných záležitostí cirkvi. Je však pravdou, že všetky cirkvi sú v súčasnosti naviazané na štátny rozpočet. Ale treba povedať prečo. Desaťročia tu bol nejaký režim, ktorý okrem fár a kostolov, zobral cirkvám všetok majetok. A teda im spôsobil takú škodu, že nie sú schopné pri dnešnom počte farárov či zamestnancov charít a diakonií finančne zabezpečovať ich prácu. Ako príklad však uvediem Nemecko. Majú tam zavedenú cirkevnú daň, ktorú štát sťahuje z platu veriaceho, ktorý sa k tej ktorej cirkvi prihlási. Tamojšia katolícka charita s evanjelickou diakoniou sú v Nemecku druhým najväčším zamestnávateľom, štát im dáva asi 95 percenta potrebných financií. Je to výhodné pre obe strany, lebo za dotácie cirkvi garantujú viac ako 100-percentnú starostlivosť a pomoc ľuďom, ktorí to potrebujú. A u nás tento v Nemecku desaťročia veľmi dobre fungujúci systém naráža na nepochopenie a bariéry.

Ako by sa dali podľa Vás eliminovať nešváry, ktoré sa objavujú stále častejšie v uliciach našich miest a obcí, konkrétne požívanie alkoholu či drôg mladými ľuďmi, následkom čoho vzrastá kriminalita mládeže?

- V prvom rade treba vytvárať priestory pre mládež, aby mala kam chodiť a nelákala ich ulica. Ďalšou oblasťou je školstvo. Vytvorili sme cirkevné materské školy, základné, gymnáziá, napríklad aj Jána Ámosa Komenského v Košiciach a vidíme, že ideme dobrým smerom. Tieto aktivity nám už priniesli mnohé pozitíva. Kresťanskou výchovou mládeže ušetrí štát financie, ktoré by neskôr musel vynaložiť na liečenie detí závislých na drogách a alkohole.

Čo podľa Vás zapríčiňuje, že u nás zanikajú tradičné hodnoty v rodinách a stále viac ľudí pristupuje dosť laxne k otázkam viery svojich predkov ?

- Kým u vás na východe Slovenska to badáte iba posledné dva či tri roky, u nás sme to badali už skôr. Veľa ľudí cestuje za prácou do zahraničia, preto už nie sú tak naviazaní na tradičné hodnoty a nevnímajú cirkev tak, ako ľudia v minulosti. Otcvovia rodín hľadajúci obživu kdesi v Česku či Nemecku sú odtrhnutí od rodín a tam niet potom nikoho, kto by ich k tradíciám viedol.

Politici, ale aj iní dosť často napádajú cirkvi že sa miešajú do politiky. Aký máte na túto vec názor?

- Predstavitelia cirkví nie sú politickí predstavitelia, avšak cirkev nežije vo vzduchoprázdne. Cirkev musí povedať svoje slovo, ak sa napríklad deje sociálna krivda na nejakých skupinách obyvateľstva. Cirkevní predstavitelia tak, ako aj politici však musia dať vždy jasne najavo, v čom vidia problém. A to nielen v zmysle slova politik, ale aj v zmysle slova človek, ktorý má určitú zodpovednosť v spoločenstve.

Čoraz viac rodín sa ocitá na pokraji biedy, máme veľa žobrajúcich, bezdomovcov, detské domovy či útulky sú preplnené. V čom by ste videli riešenie týchto problémov?

- Podľa môjho odhadu, tento stav bude trvať ešte aspoň dve generácie. Ak chceme tieto ťažkosti v spoločnosti vyriešiť, vyžiada si to veľmi veľa trpezlivej práce. A práve tu má cirkev veľmi dôležitú a nezastupiteľnú úlohu. Lebo charita katolíckej a diakonia evanjelickej cirkvi pôsobia už od najnižších cirkevných úrovní po centrálne štruktúry. Tu vidím určitý prienik spoločnosti a cirkevného spoločenstva, kde budú musieť kooperovať. Ale je iluzórne si myslieť, že cirkev bude suplovať štát. Preto sú veľmi dôležité naše stretnutia a rokovania s predstaviteľmi súčasného politického spektra.

Pekných pár rokov rezonuje v spoločnosti otázka interrupcií. Čo si o tom myslíte?

- Každý kresťan musí chrániť život, v zásade sme teda proti interrupciám. Vieme ale že život prináša rôzne prípady, ktoré treba posudzovať jednotlivo. Lekár sa môže dostať do situácie, takvanej kolízie povinností, kedy je ohrozený život matky a samozrejme i dieťaťa. A on sa musí za sekundu či minútu rozhodnúť, čo má robiť. Lekári, z ktorých mnohí sú veriaci sa tak dostávajú pod tlak a veľakrát sa aj nás pýtajú, čo majú robiť. Vtedy musíme povedať, že prednosť má život matky. Sme teda proti interrupciám, ale na druhej strane, štát by mal zákonným spôsobom ošetriť, možno taxatívne vymenovať, kedy sa smú aplikovať interrupcie aby k nim potom nedochádzalo rôznymi pokútnymi spôsobmi. Pri ktorých by mohli prísť o život matka i dieťa.

PROFIL:

Mgr. Miloš Klátik PhD., generálny biskup ECAV

n Narodil sa v roku 1963 v Komárne v rodine evanjelickeho kňaza Jána Klátika

n Absolvoval Evanjelickú bohosloveckú fakultu (EBF) a študijné pobyty v Nemecku

n Pôsobil ako prodekan EBF a farár v bratislavskej mestskej časti Petržalka.

n Je ženatý, manželka Oľga je evanjelickou farárkou, majú štyri deti

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári