Ak má byť čipka biela, treba si často umývať ruky
U Anny Sámelovej je čipkárska tradícia v rodine. Preto nečudo, že oslovilo aj ju. Čipkárstvu sa venuje vyše 20 rokov. Jej výrobky si mohli Košičania pozrieť aj na trhu tradičných remesiel, ktorý bol počas osláv Dňa mesta Košice.
Pravda, spočiatku nebola paličkovaním nadšená... "Mala som tetu čipkárku, takže ona ma inšpirovala. No kým som bola dieťa, vôbec ma to nebavilo. Teta robila klasické ´dečky´ a to ma ´nebralo´. Zaujalo ma to až ako dospelú a videla som práce inej čipkárky. Zistila som, že tradičná technika sa dá použiť aj úplne iným spôsobom. Chodila som na kurzy paličkovania, učila som sa u jednej výtvarníčky aj podľa knižiek. Neraz som nad tým musela sedieť a špekulovať," povedala nám A. Sámelová o svojich čipkárskych začiatkoch.
"Mám zbierku tradičných vzorov. Snažím sa nefušovať a robiť všetko tak, ako sa má. Ale ctiteľov tradície je dnes málo. Tradičné vzory preto nerobím vo veľkom množstve." Na trhu ľudových remesiel nás zaujal malý valček, ktorý slúži na paličkovanie. "Ten je len na predvádzanie a nosenie v ruksaku. Na paličkovanie predsa len treba väčší a stabilnejší valec, ten mám doma. Valec je plnený jemnými preosiatymi pilinami. Prípadne sa ešte dá naplniť jemným pieskom. Náplň musí byť poriadne utlačená, aby bol valec tvrdý. Čipka je potom úhľadná a neroztrasená." Zaujímavé je, že pri paličkovaní si treba často umývať ruky... "Aspoň raz za hodinu, aby biele nite naozaj ostali bielymi. Dobrou skúškou je položiť potom bielu čipku na biely výkres, či je naozaj biela."
A. Sámelová tvrdí, že je "niečo ako živnostník", takže sa venuje len čipkovaniu. Ibaže čipkované výrobky už dnes nie sú také vychytené, ako kedysi. "Pred pár rokmi sa z toho dalo vyžiť, ale je to čím ďalej horšie. Vtedy nebola taká záplava textilného tovaru, ako je teraz. Predtým ľudia viac nakupovali od našich výrobcov, aj o čipky bol väčší záujem." Do budúcnosti to A. Sámelová vidí pesimisticky.
"Chodievam aj mimo Košíc, veď každé mesto robí svoje akcie. Akurát do susedného Prešova sa nehrniem, lebo tam je čipkárok dosť. Tam je to tradícia, hlavne v Solivare. Práve moja teta bola od odtiaľ. Takže ísť s čipkami do Prešova je ako niesť drevo do lesa. Radšej chodievam do Kežmarku, alebo do Banskej Bystrice na Radvanský jarmok."
A. Sámelová plánuje osloviť aj ÚĽUV, hoci ten má určité pravidlá a kritériá. Do predajní nedá "hocičo." "Treba mať certifikát. ÚLUV chce mať istotu, že používané vzory nie sú napríklad z časopisu, odkiaľ ich môže prevziať každý, ale o originálne ľudové vzory. S tým sa dá len súhlasiť. Síce už certifikát od ÚĽUV-u mám, ale neviem, či mi ešte platí. Chcem si ho obnoviť, ale priznám sa, stále to odkladám. Budem to musieť urobiť, lebo je to tiež jedna z možností, ako sa prezentovať."
Skúsenosti A. Sámelovej z trhov sú také, že mladé ženy sa síce pristavia a sledujú techniku paličkovania, ale... "Niekedy obdivne vzdychajú, keď ma sledujú pri práci, že by niečo také chceli vedieť...? Zatiaľ som nezaznamenala záujem. Paličkovanie je komplikované a chce to čas. Ľahšie sa dá naučiť pliesť či háčkovať. Paličkovaná a háčkovaná čipka sú vývojovo najmladšie textilné techniky. Ale zároveň aj najkomplikovanejšie. Výhodou je, že sa dá pracovať podľa nákresu."
Vzory si A. Sámelová navrhuje väčšinou sama, používa aj také, ktoré má od výtvarníčky, ktorá ju učila. Teoreticky sa dá paličkovať z ktoréhokoľvek textilného materiálu, ale nebolo by to ono. "Najradšej tkám z tenkých bielych nití, vtedy je čipka jemná. Používam nite z bavlny, ľanové sa dajú ťažko kúpiť. Navyše sú na paličkovanie príliš hrubé."
Na košickom trhu tradičných remesiel vystavovala A. Sámelová čipkované obrázky. Boli precízne urobené, preto nás zaujímalo, ako dlho jej trvá výroba jedného. "Keď sa na obrázky pozriete, nikde nie je ideálny rovný vzor na to, aby som sa mohla ´rozbehnúť´. V priemere mi upaličkovanie jedného obrázku trvá niekoľko hodín alebo celý deň. Ide o kvalitu, nie o to, aby som masovo vyrábala čipky. Čím je menšia čipka, tým viac vidno každú chybičku."
Opäť sme sa ale vrátili k otázke, či má A. Sámelová aj pokračovateľku v čipkárskom remesle. "Zatiaľ nie. Ale myslím, že by som asi nebola dobrá učiteľka, lebo som dosť puntičkárska. Taká bola aj výtvarníčka, u ktorej som sa učila. S odstupom času ju chápem. Obávam sa, že keby som niekoho učila, reagovala by som rovnako."
Boris Macko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
