Zľakol sa, že to švajčiarsky obranca

chce napáliť rovno naňho

Pre tridsaťosemročného Košičana Petra Országa to bola premiéra v pruhovanom v elitnej kategórii hokejových majstrovstiev sveta. Do Kanady cestoval ako najobľúbenejší extraligový rozhodca podľa ankety fanúšikov, domov sa vracal ako čerstvý otec. V ďalekom Quebec City ho počas turnaja zastihla informácia, že manželka Katarína mu v Košiciach porodila dcérku Karin. Tohtoročný máj bol pre hokejového arbitra určite najkrajší mesiac v živote.

Pôvodný termín, kedy sa malá Karin mala objaviť na tomto svete bol 25. máj, a to by bol otec už doma. "Lenže, dcérka sa trošku ponáhľala, a manželka rodila o niečo skôr, už 7. mája. V rodine sú samí chlapi, a nik neveril, že by to mohlo byť dievča. Pre chlapca sme už mali aj vybrané meno, volal by sa Peter. Pred sezónou sme s manželkou riešili malé dilema, kedy by sme mali rodiť," smeje košický rozhodca. Májový termín sa im zdal najvhodnejší, pretože na začiatku sezóny Peter nebol ešte ani v širšej nominácii na majstrovstvá sveta, mal ísť len na juniorský svetový šampionát hráčov do osemnásť rokov v Rusku. "V každom prípade mi je ľúto, že som nebol pritom, keď sa dcérka narodila, ale majstrovstvá sveta v Kanade boli tiež mojou životnou šancou."

Zohratá dvojička

Adeptmi na vrchol roka, i ďalšie podujatia pod zástavou IIHF (Medzinárodnej hokejovej federácie) boli Peter Jonák a bratia Koncovci. "Keď ešte nebolo riadiacim orgánom IIHF ani potvrdené, že sa pôjde do systému so štyrmi rozhodcami, dvoma hlavnými a dvoma čiarovými. Aj vo výmennom programe rozhodcov som bol iba Jonákovým náhradníkom. No po jeho nepresvedčivých výkonoch som sa dostal na jeho miesto." Peter Ország pískal na turnaji Európskeho pohára majstrov v Petrohrade, aj na svetovom šampionáte hráčov do 20 rokov v Česku. "Kde sa skúšalo, či sa do systému 2+2 pôjde aj na majstrovstvách sveta dospelých v Kanade. Počas výmenného programu som rozhodoval zápasy vo švédskej, českej a nemeckej lige, a na moje výkony bola veľmi dobrá odozva."

Keď IIHF zverejnila nominačku na svetový šampionát v kolíske hokeja, figurovali na nej mená dvoch slovenských rozhodcov - hlavného Petra Országa a čiarového Milana Nováka. "Sme dobre zohratí, veď sme spoločne začínali už pred šiestimi rokmi na juniorských majstrovstvách sveta v Piešťanoch. Sme vynikajúci priatelia, na ľade aj mimo neho. Napriek tomu, že Milan je iba tridsiatnik, služobne je o čosi starší, čo mi nikdy nezabudne pripomenúť - je to tvoj prvý zápas, prvý turnaj... Po pivo však chodí prvý on."

Prvé tri zápasy v Quebecu pískali spolu, ale v ďalšej fáze turnaja direktoriát IIHF zamiešal karty a Peter Ország si musel zvykať na iných čiarových kolegov. Menili sa aj dvojice hlavných. "Pískal som s Nemcom Danielom Piechaczekom, Kanaďanom Guyom Pellerinom, Američanom Thomasom Sternsom i jeho krajanom Rickom Lookerom, Lašákovým obľúbencom..." Všetko chlapi, s ktorými sa však dobre poznal z vlaňajšieho "Top Referee Kempu" pre špičkových rozhodcov z celého sveta.

Ušiel sa mu poltucet zápasov v skupinách, ba aj kuriózne štvrťfinále Rusko - Švajčiarsko. Medailové duely však rozhodovali iní. "S nováčikmi sa nakladalo trochu opatrne, aby niečo nepokazili. Na majstrovstvách sveta píska len svetová špička. Konkurencia je veľká, no tých miest je málo, aj keď sú hlavní dvaja."

Najviac sa zapotil počas prestížneho duelu Rusko - Švédsko, v ktorom sa od prvého buly poriadne iskrilo. Obe mužstvá začali zápas veľmi zostra, zákroky boli na hranici pravidiel, ba často aj za ňou. Keď Švéd Murray poslal k ľadu Morozova obzvlášť hrubým spôsobom, pruhovaná štvorica mala čo robiť, aby schladila horúce hlavy. V úlohe Zorra pomstiteľa sa na Švédov vyrútil Ilja Kovalčuk. Po bitke so Stralmanom obaja putovali predčasne do kabín. "Murray dostal trest v hre, a nejaké minúty sme s Nemcom Piechaczekom rozdali aj za hrubosť. Toto rozhodnutie a vyčistenie hry bolo hodnotené supervízorom i direktoriátom šampionátu veľmi vysoko. Mužstvá nastúpili do druhej tretiny ako vymenené. Za ten zápas som dostal najvyššie hodnotenie na celom turnaji. A myslím, že rovnako dobre som zvládol aj štvrťfinále medzi Rusmi a Švajčiarmi."

To sa však do dejín svetových šampionátov zapísalo celkom iným spôsobom. V hladkom víťazstve Rusov 6:0 mali prsty aj Švajčiari. Doslova, lebo prvý vlastný gól si dali rukou. Druhý, skvele mierenou strelou hneď po buly, predčil dokonca aj pamätný japonský vlastenec z Prahy v roku 2004. "Vtedy som sa až zľakol, že to švajčiarsky obranca chce napáliť do mňa, lebo som stál pri bránke. Niečo podobné som už totiž v minulosti zažil. Ďuro Bondra bol taký. Keď sa mu niečo na mne nepáčilo, na buly dal hlavu dole, ale dobre vedel kde stojím, a akože náhodou ma trafil. Potom mi tvrdil, že to vraj nechcel..."

Ten Švajčiar však nemal v úmysle slovenského rozhodcu prizabiť. Natočil sa tak, aby po buly hneď odpálil puk o zadný mantinel. Trafil však perfektne medzi žŕdku a vlastného brankára... "Až mi ich bolo ľúto, lebo to bol už druhý vlastenec v ich sieti. Po prvom sa dokonca sami prišli ku mne sťažovať, že padol rukou, aby som išiel telefonovať s videorozhodcom. Ja im vravím, že nejdem. Viem, že bol dosiahnutý rukou, ale rukou vášho hráča. Aha, uznali to, a odišli smutní."

Američan nerozumel po anglicky

Kurióznych gólov bolo v Kanade viac, ale taký, aký sa zrodil v súboji Američanov s Fínmi, história určite nepamätá. Gól-negól, ktorý naštartoval dovtedy bezzubých Fínov, išiel na vrub švédskeho videorozhodcu Anderssona. Uznal ho, aj keď puk presvišťal okolo ľavej žŕdky Escheho bránky z vonkajšej strany. "Podľa mojich informácii, on mal k dispozícii len prvotný záber, úplne iný aký potreboval. Všetci rozhodcovia, teda aj videorozhodca, mali pokyny, aby to nenaťahovali, pretože každé stretnutie malo svoj ´timing´, boli tam reklamy, aby tie prestoje boli čo najkratšie. Aj my sme sa mali ponáhľať s udeľovaním trestov. Čas súril aj jeho, takže rozhodol hneď ako dostal z réžie k dispozícii prvý záber. Až keď sa hra opäť začala, dostal možnosť pozrieť si celú situáciu aj z iných pohľadov, a hneď vedel, že problém je na svete. Vtedy už nebola možná žiadna iná korekcia. Američania sa do toho obuli s plnou vážnosťou, žiadali jeho potrestanie." A chudák Andersson na šampionáte skončil.

Obaja slovenskí arbitri asi potvrdia, že pískať na majstrovstvách sveta a v našej extralige je veľký rozdiel. "Na svetovom šampionáte je ťažký profesionalizmus. Všetci, hráči, tréneri, i rozhodcovia, vedia o čom to je. O verdiktoch rozhodcov sa nediskutuje. Aj keď to občas niekto na vás skúsi. Raz som prišiel napomenúť bieloruskú striedačku za oneskorené striedanie. Ich trénerovi, Američanovi Curtovi Fraserovi, vravím, že to ešte rešpektujem, lebo je to prvý raz, ale v ďalšom prípade im dám dve minúty. A viete, čo mi na to povedal? - Sorry, rozhodca, ale niekedy sa mi stáva, že nerozumiem po anglicky. Samozrejme, brali sme to s humorom."

Úradnou rečou IIHF je angličtina, ale nie je zakázané pokecať si počas hry s kolegom či niektorým hráčom aj v jeho rodnom jazyku. "Mne ide celkom dobre i ruština, lebo som tam študoval, tak som to raz skúsil s Bielorusmi. Viete ako smoliarsky tie zápasy prehrávali, v úplnom závere, v predĺžení, po samostatných nájazdoch... Keď ich nešťastný kapitán raz kľačal pri súperovej bráne a nahlas po rusky nadával, že to nie je možné, že tomu brankárovi nevedia dať gól, tak mu vravím - to máš pravdu, že to nejde, ale musíte to stále skúšať, a skúšať... On na mňa vypleštil oči, a povedal - do prdele, ako to, že vieš tak dobre po rusky? Ja mu na to, že som sa to teraz naučil... Ale inak s hráčmi komunikujem zásadne po anglicky. Aj s Rusmi. Hráči z NHL ani nie sú ochotní baviť sa inak."

Pred takou kulisou ešte nepískal

Nielenže bol svetový šampionát prvý raz v Kanade, ale prvý raz v histórii sa hral aj na užších klziskách. Pre hráčov z európskych súťaží, ale aj väčšinu rozhodcov to mohol byť problém. "Až keď som v Quebecu prvý raz vyšiel na ľad, zistil som, aké je to v skutočnosti malé. Ale môžem povedať, že sa mi to hneď zapáčilo, a rozhodovanie na užších zámorských klziskách som si obľúbil. Pravda, dôležitá je aj pripravenosť hráčov a rozhodcov na také klzisko, aby si navzájom neprekážali. Zámorskí hráči vedia, že sú tam rozhodcovia, ako a kde sa pohybujú. Vzhľadom na menšie rozmery som si myslel, že to bude relax rozhodovanie. Ale opak bol pravdou. Nakorčuľoval som sa viac ako na tunajších klziskách. Najmä to zúžené stredné pásmo je problém. Mal som čo robiť, aby som to s hráčmi stíhal do útočného pásma, často bolo treba korčuľovať dozadu, čo nie je až také jednoduché."

Aj keď Kanaďania hlásia do sveta, že hokej sa zrodil v Halifaxe, bolo trochu nepochopiteľné, prečo tam reprezentácia s javorovým listom na hrudi hrala (až na finále) všetky zápasy. Keď Quebec City je evidentne hokejovejšie mesto. "Je pravda, že v Halifaxe bola na zápasoch slabšia návštevnosť ako v Quebecu. Ľudia sa chodili na hokej zabávať, a vôbec im nevadilo, že nehrá ich mužstvo. O výbornú atmosféru sa však starali aj zahraniční fanúšikovia, napríklad Dáni, ktorí vedeli strhnúť aj priaznivcov súpera. Mal som to šťastie, že som trikrát pískal ruskej zbornej, čo mi chlapci závideli, lebo zápasy Rusov boli najsledovanejšie. Dvanásť, jedenásť a trinásťtisíc divákov, prvý raz v živote som rozhodoval pred takou veľkou kulisou. Fanúšikovia v Quebecu boli hladní po hokeji, po hokejových hviezdach, pretože už dlhší čas nemajú klub v NHL. Stále sú tam veľkým pojmom bratia Šťastní..."

Okrem nich sa však v Quebecu o Slovákoch veľa nehovorilo. Peter Ország sa často pohyboval medzi novinármi, a keď z Halifaxu prišla správa o tom, že Slovensko bude hrať iba o záchranu, pýtali sa ho - kto? "Až keď som zámorským žurnalistom povedal, že Bondrov tím, tak sa pýtali, ako je to možné. Povedal som im svoj názor, že je to preto, v akej zostave naše mužstvo na majstrovstvá sveta prišlo. Ďalšia otázka bola - koľko je v ňom hráčov z NHL. Keď som im povedal, že iba štyria, a z významnejších iba Ľubo Višňovský, pýtali sa - prečo? Bolo zaujímavé sledovať, ako jednotlivé tímy vypadávali zo Stanley Cupu, a ich hráči sa už ráno hlásili reprezentačnému trénerovi na tréningu. Aj oni boli po operáciách, mali zranenia, boli frustrovaní z toho, že si nezahrajú finále Stanley Cupu, mali už program s rodinami, no napriek tomu na majstrovstvá sveta prišli, tešili sa, že budú reprezentovať. A toto mi u našich hráčov chýbalo. Chápem i Paľa Demitru, že nemal zmluvu, ale či môže byť ešte väčšia šanca ako zahrať si na svetovom šampionáte práve v Kanade, ukázať, že sme najlepší, ukázať sa nejakému klubu? Keď prišli bratia Kosticynovci z Montrealu, ledva stáli na korčuliach, ale po prvom zápase na to celosezónne trápenie zabudli, keď videli, koľko fanúšikov sa na nich prišlo pozrieť. Ešte sa ani nevedelo, či ruská federácia zaplatí poistku 700-tisíc dolárov za Sašu Ovečkina, a on tam už bol, lebo chcel reprezentovať..."

Dvojica slovenských rozhodcov si vychutnala aj jeho hru vo veľkolepom finále Rusov proti Kanade, a musela sa baliť. Nie však na cestu domov, ale "po stopách hokeja". "Tak sme náš predĺžený pobyt v Kanade s Milanom Novákom nazvali. Mali sme to naplánované dopredu, včas sme prebukovali letenky, že sa domov vrátime o týždeň neskôr. Chceli sme si popozerať mestá a haly, kde tí naši hokejisti hrávajú. Najskôr sme navštívili Montreal a videli sme novú Bell Centre i staručkú halu Forum, v Ottawe sme si zas pozreli Scotiabank Place, a našu expedíciu sme zakončili v torontskom Air Canada Centre. Tie zážitky z Kanady, z majstrovstiev sveta i týždenných potuliek, sú na celý život."

Bohuš MATIA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári