Aby sa deťom venovali osobitne, v triedach je ich od 10 do 15

Každý rodič sníva o tom, aby jeho dieťa čosi v živote dokázalo. Mnohým sa vidí práve ich potomok niečim výnimočný, no tieto názory sú často ovplyvnené rodičovskou láskou. Nie vždy však ide o omyl. Rodič preto urobí najlepšie, ak dieťa vezme k psychológovi, kde absolvuje IQ testy. Ak aj odborník potvrdí, že ide o nadané dieťa, môže sa poobzerať po špecializovanej škole. V Košiciach je takéto štátne zariadenie iba jedno - na Krosnianskej ulici. O tom, čím sa líši škola pre mimoriadne nadané deti od bežných škôl, sme sa pozhovárali s riaditeľom Dr. Štefanom Dzurovčákom.

Dr.Dzurovčák zastáva post riaditeľa školy od roku 1993. Nešlo však od počiatkov len o riadenie sekcie pre nadané deti. Priestory na Krosnianskej 6 totiž patria základnej škole, ktorá je okrem nadaných detí určená aj tým "bežným". V sekcii pre nadané deti pracuje 69 učiteľov, ktorí spĺňajú mimoriadne požiadavky.

"Prvú triedu prváčikov sme otvorili v školskom roku 1997/1998," spomína Dr. Dzurovčák. "Išlo o nový projekt, čiže o akýsi experiment. Dovtedy totiž školy pre mimoriadne nadané deti neexistovali. Najmä na východe bola núdza o takéto zariadenia. Dr. Lazinbatová z Bratislavy vypracovala komplexný projekt výuky nadaných detí, do ktorého sa postupne začali zapájať školy celého Slovenska." Dr.Lazinbatovej teda patria zásluhy za to, že takéto zariadenia vôbec vznikli. Projekt vypracovala v roku 1993 vo Výskumnom Ústave detskej psychológie a patopsychológie.

Dr.Dzurovčák sa po zrealizovaní projektu mohol pýšiť tým, že košická škola je na východe Slovenska jedinou svojho druhu. "Platí to však iba medzi štátnymi školami. Funguje totiž aj niekoľko podobných, no súkromných. Tie však nepatria pod projekt Dr. Lazinbatovej."

V súčasnosti je na škole 15 tried pre nadané deti. Ide o 183 žiakov, ktorých intelekt presahuje intelekt ich rovesníkov. Projekt už funguje tak dokonale, že majú triedy od prvákov až po deviatakov. "Po 6. ročník máme po dve triedy, zvyšné tri ročníky majú po jednej triede. Časom sa totiž niektoré deti spriemerňujú a zaraďujeme ich k ostatným, ktoré navštevujú bežný typ zkladnej Školy." Mimoriadne nadaní žiaci tvoria 25 percent z počtu žiakov celej školy. Ide teda o rovnaký pomer, aký je v slovenskej populácii. V každej triede je priemerne 13 žiakov. Najmenej 10, najviac 15. Tak málo kvôli tomu, aby sa mohli učitelia venovať každému dieťaťu osobitne.

XXXXXXXXXX

Znakov, podľa ktorých sa môže rodič domnievať, že má mimoriadne nadané dieťa, je mnoho. "Najčastejšie ide o živé a neposedné deti. Majú už v skorom veku veľa otázok a sú, dá sa povedať, otravné. Nezaujímajú ich hry a rovesníci, skôr sa zaujímajú o dospelých, prípadne o dospelácke veci, ktorým nerozumejú. V škôlke sú neposedné, popoludní nespia ako ostatné deti. Najvýraznejšími znakmi sú však jednoznačne tie, keď sa dieťa naučí nezvyčajne skoro rozprávať, čítať, písať alebo počítať." Prísť do školy a tvrdiť, že ide o nadané dieťa, nestačí. Prijatiu predchádza niekoľko krokov. Rodičia musia absolvovať návštevou psychológa. Ten vykoná testovanie dieťaťa a určí, či sa jeho intelekt vymyká bežnému populačnému štandardu.

Po získaní takéhoto "dôkazu" môže rodič prihlásiť dieťa do Základnej Školy na Krosnianskej 6. "Po prihlásení ešte musí prejsť psychologickými a inteligenčnými testami našej školskej pschologičky a napísať pár vedomostných testov. Ak je výsledný počet bodov dostatočný, žiaka zaradíme medzi nadané deti." Ako Dr.Dzurovčák dodal, ide o otvorený systém. To znamená, že do školy nemusia byť deti prijate len ako prváci. "Bežne k nám zaraďujeme aj starších žiakov. Prišli už aj šiestaci, ktorí dovtedy navštevovali klasickú školu. V takých prípadoch sa adeptovi poskytne tzv. diagnostický pobyt." Ide o akýsi skúšobný pobyt v triede pre mimoriadne nadané deti. Ak sa žiak dokáže začleniť a zvláda náročnosť štúdia, ostane natrvalo. Mali však aj opačné prípady. Ide totiž o veľký psychický tlak, najmä sociálneho prostredia. Máloktoré dieťa je zvyknuté na takú nároćnosť štúdia alebo mieru konkurencie, aké sú v triedach pre nadané deti.

Učebný plán sa líši nie v obsahu, ale rozsahu učiva. Žiaci sa učia to isté ako na normálnom type základnych škôl, no v oveľa detailnejšom rozsahu a náročnejších typoch úloh. "Robili sme pokus aj v inom smere. Žiaci preberali to, čo o rok starší rovesníci. Učivo zvládali, dokázali si nadbehnúť aj dva roky. No po čase sme prišli na to, že to z hľadiska sociálneho vývoja nie je najšťastnejším riešením. Deti boli čo sa týka sociálneho intelektu predsa o čosi pozadu a disponovali pritom vedomosťami starších žiakov. Vznikala tak nerovnováha, ktorá sa mohla odzrkadliť na psychickom stave dieťaťa."

XXXXXXXXXX

Škola, ktorú riadi Dr.Dzurovčák, sa dá označiť za jednu z najúspešnejších nielen na východnom Slovensku. "Medzi najväčšie úspechy pokladám medzinárodnú družbu s poľskými školami rovnakého typu, úspechy v rôznych matematických, prírodovedných, či recitačných súťažiach. Čo sa týka mesta Košice, sme v olympiádach a iných matematických súťažiach vyše 5 rokov na prvom mieste. Zaujímavým je fakt, že intelektovo mimoriadne nadané deti sú výnimočné i v športoch a aj v nich obsadzujú stupne víťazov. V bodovom systéme, ktorý robí Ministerstvo Školstva SR, sme už dlhé roky bez konkurencie."

Plány do budúcna má Dr.Dzurovčák jasné. "Projekt Dr. Lazinbatovej sme sa rozhodli posunúť ďalej. Dospeli sme teda k spolupráci so strednými školami. Funguje tak, že naši deviataci z tried pre mimoriadne nadané deti pokračujú v štúdiu na gymnáziu na Exnárovej ulici, kde pre nich vytvorili triedy so špeciálnym učebným plánom."

Michalovi Kováčovi ide najviac matematika a informatika

Čítať vie od troch - štyroch rokov

Michal Kováč (na snímke) má 15 rokov a školu pre mimoriadne deti navštevuje od 2. ročníka. Ako prišli rodičia na to, že je mimoriadne nadaný, nevie. "Zrejme to bude tým, že som vedel čítať nejaké texty už od tých troch - štyroch rokov," myslí si. Na jeho výnimočnosť ich teda upozornili znaky jeho správania, ktoré patria medzi základné znamenia toho, že sa dieťa vymyká všednosti. "Raz sme šli s rodičmi v autobuse. Mama stretla jednu známu. Bola psychologička. Dali sa do reči a dohodli sa na tom, že u nej podstúpim pár inteligenčných testov. Nimi zistili, že sa moje schopnosti vymykajú štandardom."

Školu, ktorú Michal navštevuje, si pochvaľuje. Kvituje najmä prístup učiteľov a náročnosť úloh. "Páči sa mi, že nás je v triede tak málo. Učiteľ sa môže každú vyučovaciu hodinu venovať každému žiakovi zvlášť. Tiež sa mi páči, že máme pri riešeniach voľnú ruku. Nemusíme postupovať podľa nejakých všeobecne predpísaných postupov. Môžeme si vymýšľať vlastné systémy riešenia."

O žiakovi 9.A triedy nám profesorka, ktorá ho učí 7 rokov, vychŕlila jedno superlatívum za druhým. Michal vraj vyniká najmä húževnatosťou, mimoriadnou pamäťou a logikou. "Je trochu introvert, no jednoznačne výnimočný. Prekvapuje ma najmä svojou logikou, vďaka ktorej dokáže vymýšľať vlastné, originálne riešenia úloh. Tie sú často výnimočné. Nejde však len o neho. Všetky deti nám týmito riešeniami vedia často zavariť. Mnohokrát máme aj my učitelia čo robiť, aby sme zistili, ako títo žiaci dospeli k správnemu riešeniu," hovorí jedna z profesoriek.

Michal priznal istú mieru konkurenćného boja v radoch žiakov. "Ide najmä o konkurečný boj medzi jednotlivými triedami ročníka. Naša 9.A je napríklad zameraná viac na vedomosti. ´Béčkari´ sú zase športovejší a je pravda, že sa príliš v láske nemáme." Michala bavia najmä prírodné vedy. Jeho "srdcovkou" sú matematika, fyzika a informatika. Z tohto hľadiska mu škola vyhovuje aj preto, že v jej učebných plánoch je informatika od 1. ročníka.

S počítačmi súvisia aj Michalove plány do budúcna. "Určite by som chcel študovať na strednej škole so zameraním na počítače. Preto som budem pokračovať v programe nášho riaditeľa na susednom gymnáziu na Exnárovej ulici. Po jeho absolvovaní pôjdem určite na vysokú školu, zameranú na výpočtovú techniku. Moju budúcu prácu si totiž predstavuje s počítačmi."

Michal Štepánek i Kvetka Ivašková si školu pochvaľujú

"Problémové" sú v tom, že sú prehnane aktívne

Štvrták Michal Štepánek (na snímke vpravo) navštevuje školu pre mimoriadne nadané deti od 1. ročníka a veľmi sa mu páči. "Nemusíme tu opisovať veci z učebníc. Môžeme riešiť úlohy tak, ako chceme my," hovorí živý a veselý Miško.

Práve aktívnosť nadaných detí robí učiteľom tried pre nadané deti najväčšie problémy. "Je všeobecne známe, že nadané deti bývajú aj problémové deti. Problémové v tom zmysle, že sú prehnane aktívne. Preto sa im snažíme vymyslieť aj čo najviac mimoškolských aktivít. Ide najmä o telovýchovné družiny a podobné záujmové združenia," hovorí o malých nezbedníkoch Dr.Dzurovčák.

Michalovi sa páči aj pestrosť predmetov. "Mojimi najobľúbenejšími sú telesná výchova, informatika a záujmová hodina - obohatenie." na tomto predmete si môže každý žiak vybrať vlastnú tému, na ktorej chce pracovať. Jednoducho, ak sa mu učivo nepáči, vyberie si niečo iné. Podľa Dr.Dzurovčáka je dôležitým aj fakt, že už mladšie deti majú možnosť vyjadriť svoj názor. Teda nie ako neraz na iných školách, kde musia ticho sedieť a počúvať. Ak sa im niečo nezdá, môžu to učiteľovi povedať.

Podľa niektorých ľudí nie je systém zaraďovania detí do tried pre mimoriadne nadaných tým najšťastnejším riešením. Existujú názory, podľa ktorých sú tieto deti izolované od iných rovesníkov a tým sa narúša ich prirodzený vývoj. Miško však tieto tvrdenia rázne vyvrátil. "Mám kamarátov aj z normálnych základných škôl. Nikdy sa mi nestalo, aby som sa im videl nejako odlišný. Nikdy sa mi neposmievali. Skôr sú uznanliví." Jediné konflikty pri týchto deťoch vznikajú tak, ako pri iných medzi chlapcami a dievčatami.

Miškova spolužiačka Kvetka Ivašková (vľavo) navštevuje školu na Krosnianskej od 3. ročníka. "Prisťahovali sme sa zo Žiliny, kde som sa učila v rovnakej triede." Ako iné deti, aj Kvetka má na konte niekoľko mimoriadnych úspechov. Okrem skvelých výsledkov v matematických, recitačných a podobných súťažiach sa jej darí aj v umeleckých smeroch. Baví ju maľovanie aj tanec.

Zaujímavé je, že deti, navštevujúce špeciálne triedy na Krosnianskej ulici, o svojich mimoriadnych vlohách nevedia. Ani jedno z opýtaných nám nevedelo povedať, prečo ho rodičia dali do "inej" školy ako ostatné. Vedia len to, že sa veľmi skoro naučili písať, čitať alebo rátať a s rodičmi navštívili psychologičku. "Neviem, prečo ma dali do takejto triedy, no som veľmi rada. Páči sa mi tu, že je nás tak málo a učitelia sa nám môžu venovať podrobne," uzavrela túto tému malá slečna.

Stranu pripravil: Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári