Mŕtvolu otčima rozsekal a po kúskoch pochoval
Nie je žiadnou zvláštnosťou, že sa páchatelia "hrdelných" trestných činov snažia zamiesť za sebou stopy svojho ohavného konania. Krimikroniky sú plné prípadov, v ktorých vrahovia obete zakopali, rozpustili v kyseline či aspoň zaťažené primeraným závažím hodili do vody. Telá mnohých nebožtíkov sú ešte tam, kde ich ktosi "upratal" a niektoré sa v budúcnosti možno podarí objaviť. Veľa je však aj takých, ktoré už náhodní svedkovia či kriminalisti našli a hoci boli poznačené zubom času, pomohli vydať dávne svedectvo. Vyšetrovateľov priviedli nielen k identite obete, ale dopomohli aj k vypátraniu vraha. Presne ako v prípade, po ktorom sme v súdnom archíve siahli tento týždeň.
Predstavte si, že cestujete autom a cesta vedie cez les. Odrazu si niekto z posádky potrebuje "odskočiť". Zastavíte na vhodnom mieste niekde na krajnici a trpezlivo čakáte, kým sa chýbajúci pasažier vráti. Vtom začujete, ako kričí a volá o pomoc. Vyskočíte z auta a bežíte za hlasom. Hrozná vidina, že na "dotyčného" niekto zaútočil, sa našťastie nenaplní. Zočíte ho stáť a ukazovať niekam hlbšie do lesa. Urobíte pár krokov a v okamihu pochopíte, čo vášho spolujazdca tak vystrašilo. V napadanom lístí leží ľudská ruka a o čosi ďalej noha...
Presne takýto zážitok si z májového lesa po prejazde Dargovským priesmykom odniesla posádka košickej škodovky. Muž so ženou, ktorí pomohli hrozný nález objaviť. Keďže v tom čase ešte mobilné telefóny neexistovali, museli sa odviezť do najbližšej obce a odtiaľ zavolať na políciu. "Bolo to niečo strašné," spomínala neskôr Eva D. na okamih, keď si vari 50 metrov od auta čupla do lesného porastu. "Tú ruku som zbadala asi pol metra od seba. Tak som sa preľakla, až som spadla. Kým pribehol manžel, ledva som sa dokázala postaviť. To on potom o čosi ďalej objavil tú nohu..." Samozrejme, keď prišla výjazdovka a posádka škodovky sa vrátila k miestu nálezu, Eva D. už ostala sedieť v aute. Kriminalistov priviedol k "miestu činu" jej manžel a v krátkosti zopakoval, ako ruku aj nohu objavili.
Hoci štvorčlenný tím odborníkov tvorili ostrieľaní chlapi, aj oni pocítili pri pohľade na ľudské pozostatky mdloby. "Dôkladne sme preskúmali celé okolie, zaznamenali stopy a zdokumentovali každú maličkosť. Okrem tých dvoch častí sme však nenašli nič, čo by viedlo k zisteniu totožnosti obete," vypovedal na súde jeden z kriminalistov. Jediné, čo sa súdnemu znalcovi po pár dňoch podarilo, bolo odhadnúť vek obete a približný čas smrti. Išlo o muža medzi päťdesiatkou a šesťdesiatkou, ktorý zomrel asi pred piatimi týždňami.
V snahe postúpiť o nejaký krok dopredu stavili kriminalisti na spoluprácu s verejnosťou. V médiách sa objavila výzva aj fotografia oboch končatín. Určitou nádejou sa javilo tetovanie v tvare kotvy s menom ZUZNANA, ktoré mal nebohý muž na lakti. Práve táto stopa priviedla vyšetrovateľov na ďalšie. Na základe informácií známych bol "muž" identifikovaný ako 53-ročný Jozef G., ktorý žil v spoločnej domácnosti s manželkou a nevlastným synom Petrom H.
Pri pátraní po vrahovi nebolo treba chodiť ďaleko. Ako prvé totiž prišlo na pretras alibi najbližších príbuzných. Keďže bola čerstvá vdova už dlhší čas hospitalizovaná v nemocnici, na rade bol jej syn. Hoci sa snažil vystupovať suverénne a pokojne, po opakovanom zamotaní sa do rozporných výpovedí a evidentných klamstiev za zosypal...
V ten deň mali ísť obaja za matkou do nemocnice. "Otčim sa však tak opil, že som šiel sám," spomína Peter. "Cestou späť som sa zastavil v krčme a tiež som si vypil. Stretol som tam kamaráta, ktorý oslavoval narodenie syna a tak sme to trochu prehnali." Keď prišiel Peter pred polnocou domov, scenár sa od predošlých v ničom nelíšil. Obaja muži sa pohádali a padli aj ostrejšie slová. Najmä starší vyčítal mladšiemu, že je kriminálnik a zlodej. Bola to pravda, lebo Peter od ukončenia školy nikde oficiálne nepracoval, no už dvakrát "sedel". V oboch prípadoch sa krádeže.
"Keď som to už nemohol počúvať, siahol som po noži a pohrozil som mu, že ho zabijem. Myslel som, že to zapôsobí a dá mi pokoj," pokračoval Peter. Na invalidného dôchodcu však takéto hrozby nezabrali. Nevlastného syna ďalej bombardoval výčitkami a nadávkami. Keď dosiahli vrchol, opitý Peter krutú pravdu neuniesol. Zdvihol ruku a pichol. Raz, druhý raz, tretí... Bodal, až kým nenávideného otčima zalial krv a klesol k zemi. "Potom som ho preniesol do vane. Myslím, že ešte dýchal. Napustil som mu vodu a nechal ho tak. Myslel som, že sa preberie..."
Ráno, keď sa Peter zobudil a keď si spomenul, kde nechal otčima, šiel sa na neho pozrieť. Studená však bola nielen voda vo vani, ale aj Jozef G. Mladík si sadol v kuchyni a začal premýšľať, čo urobí s mŕtvolou. Jediné, čo mu napadalo, bolo takmer 70-kilové telo rozštvrtiť a postupne z domu povynášať. Hneď sa do toho aj pustil. Nožom i sekerou najprv oddelil hlavu a všetky končatiny. "Šlo to ťažko, aj som sa asi trikrát povracal. Ale nemal som inú možnosť. Toto bola jediná cesta, ako sa tela zbaviť. Trvalo mi to asi tri hodiny," predstavil Peter svoju "mäsiarsku" zručnosť. "Keď som bol hotový, musel si ísť opäť vypiť. Inak by som asi odpadol."
Na druhý deň sa vrah rozhodol, že časti tela odnesie do lesa. Zabalil ich do igelitu a naplnil štyri rôzne veľké cestovné tašky. "Myslel som, že ho v lese zakopem, na čo som si vzal aj malú lopatku. No zem bola po zime ešte stále tvrdá. Tak som tie veci iba na rôznych miestach zahádzal lístím a trochu hliny." Hoci otčimove pozostatky "pochoval" v okruhu vari sto metrov a kriminalisti potom takmer celý les ešte raz prehľadali, našli všetko okrem druhej nohy. Pri jej zmiznutí zrejme zohrala úlohu lesná zver. Nie je vylúčené, že aj ruku a nohu, ktoré objavila posádka škodovky, vyhrabala spod lístia práve zver.
Oficiálny pohreb Jozefa G. sa odohral dva mesiace po jeho smrti. Prišla celá dedina a každý vedel, že do hrobu spustili nekompletné telo. Chýbala noha, ktorú sa aj napriek veľkému úsiliu kriminalistov nepodarilo objaviť. Ľudia si preto šuškali, že čo sa stane, ak ju predsa nájdu a vdova ju bude chcieť pochovať. Zakope ju len tak do zeme nad starú truhlu alebo objedná detskú a vloží ju do nej?
Kým tieto debaty zostali navždy v rovine úvah, lebo noha sa nikdy nenašla, jedna hádanka sa časom vyriešila. Bol ňou trest 13 rokov v III. NVS, ktorý vyfasoval Peter G.
rob
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
