rozhovorov. My sme sa povypytovali známych Košičanov, ako sú na tom s tancom oni a či patria medzi "parketových levov alebo levice"...
Andrea Tatarková Barakat spoločenské tance "platonicky" obdivuje
So synmi doma tancuje kolo-kolo-mlynské
Bývalá modelka a vicemiss Andrea Tatarková Barakat šou Lets dance sleduje, pokiaľ si na to, aby si sadla v pokoji pred televízor, nájde čas. "Je to príjemný program na odreagovanie. Dobre sa zabavím aj na niektorých komentároch poroty. Hlavne oceňujem intelignetný humor pána Jožka Bednárika," prezradila.
Spoločenské tanec ako také sa jaj vždy páčili. "Osud ma však odvial k športu, takže k tancu som sa nikdy nedostala. Ostalo len pri platonickom obdive. Ale snáď sa možno v budúcnosti dostanem k tomu, aby som sa zapísala do nejakého kurzu. Až na to budem mať čas."
Ak by si mala vybrať medzi latinsko-americkými tancami a štandardnými, skôr by si vybrala tie prvé. "Keďže som dosť temperamentná, mám rada viac latinsko-americké. Aj keď - aj taký romantický valčík je pekný..."
Väčšinou si ľudia osvoja aspoň základy štandardných a latinsko-amerických tancov najprv na základnej škole na venčeku alebo neskôr na tanečnej. "Môj prípad to nebol, pretože - ako som už spomínala - venovala som sa športu. Takže vždy v čase, kedy spolužiaci a spolužiačky mali hodiny tanca, ja som mávala tréningy. V tomto smere som teda taký samouk, ktorý sa kde-tu čosi priučil, keď na to bola príležitosť. Veľa som sa naučila práve na rôznych súťažiach. Napríklad na Miss Word sme sa mali učiť choreografiu, kde bolo niekoľko krokov z latinsko-amerických tancov."
Naposledy si poriadne zatancovala na redovom tanci na svadbe svojej priateľky. Hlavne sa však môže vytancovať so svojimi synčekmi - André ma 3 a pol roka, Alex o rok menej. "Moji synovia majú hudbu veľmi radi, doma spolu tancujeme, takže tančeky typu kolo-kolo-mlynské máme za sebou. Najnovším hitom u nás je tanečná zostava na pesničku Tancuj, tancuj, vykrúcaj a musím sa pochváliť, že nám to ide naozaj skvele."
Prvou vicemiss sa A. Tatarková Barakat stala v roku 1991. "Vtedy mala súťaž 5 kôl, kým sme sa prepracovali do československého finále. Jednou z disciplín bola i voľná disciplína, kde si väčšina súťažiacich volila tanec. Ja som tak tiež urobila. Lenže na finále Miss Slovensko som mala požičané na voľnú disciplínu šaty od kamarátky. Tie mi tesne pred finále trošku praskli, takže som valčík odtancovala ako pravítku, len aby mi narýchlo zachytené stehy na šatách držali."
Na Miss Československo to už nenechala celkom na náhodu. "Zvolila som si hudbu z opery Carmen. Poprosila som jedného sólistu baletu Štátneho divadla, aby mi pripravil choreografiu. Trénoval ma a bol zo mňa nešťastný, lebo môj výkon ani zďaleka nezodpovedal profíkom, s akými bežne spolupracoval. Ale nakoniec sa to divákom veľmi páčilo. Zrejme som urobila dobre, o čom svedčí aj to, že som nakoniec získala druhé miesto."
kid
Klaudia Kinská sa nepovažuje za nemehlo
Na Let´s Dance by si trúfla
Bývalá športová gymnastka a fitneska Klaudia Kinská by si vraj na šou Let´s Dance trúfla. "Keby som na to dostala príležitosť, určite by som to brala a aj by som to zvládla." U gymnastky a fitnesky je totiž predpoklad, že má rytmus v krvi. "No predpokladám, že by som tam mala niekoho, kto by ma učil, a ja sa učím rýchlo. Nemôžem povedať, že by som také akcie vyhľadávala, ale keby bola šanca sa tejto šou zúčastniť, neodmietla by som."
Aj keď spoločenské tancovanie, či krepčenie na ľudovky, nie sú práve jej parketou. "Jednoducho to neovládam, lebo som sa takéto tance nikdy neučila. Chodiť do ´tanečnej´ nebola šanca, lebo som všetok čas venovala športu. Ale keď ide o spoločenský tanec alebo ľudovky, rozhodne nie som nemehlo." Ani manžel, ktorý je väčšinou aj jej tanečným partnerom. "S manželom sme na tom asi rovnako. Ani jeden z nás nie je vynikajúci tanečník, ale nestalo sa mi, aby som po nejakej zábave mala modré prsty na nohách od toho, ako mi po nich šliapal. Ba on ma skôr pri tanci vedie. Tak to má asi byť, či nie?"
Príležitostí schuti si zatancovať však momentálne veľa nie je. "Z diskotékových čias som už dávnejšie vyrástla a čo sa týka spoločenských akcií, kde sa dá zatancovať, napríklad svadieb, tú poslednú som prepásla. Pred dvoma týždňami. Bola som pozvaná, ale pozvánka prišla na zlú adresu, takže som o svadbe, na ktorej som mala byť, ani nevedela..."
mat
Martina Drahovského učil majster Kapusta
Vyskúšal aj akrobaciu
Hlavný architekt mesta a šéf Útvaru hlavného architekta Martin Drahovský má k tancovaniu pozitívny vzťah. Aj keď v poslednom čase nemá veľa času, ani príležitostí na to, aby si zatancoval.
"Kedysi som tancoval rád a často. Dnes mám kvôli pracovnej vyťaženosti na tanec málo času, čo ma veľmi mrzí. Tanec totiž považujem za veľmi dobrý prostriedok nielen čo sa týka uvoľnenia a zábavy, ale aj aktívneho pohybu. Je to krajšia forma športovania." Na druhej strane sa M. Drahovskému podarí zatancovať si aspoň niekoľkokrát do roka na rôznych spoločenských akciách. "Sú podujatia, ktoré nevynechám. Chodím napríklad na ples architektov do Bratislavy, či na ples Technickej univerzity v Košiciach."
Pokiaľ ide o samotné tance, hlavný architekt nie je veľmi prieberčivý. "Ani to neviem presne definovať, ktorý druh tanca mám rád. Nie som nejako vyhranený. Všeobecne mám rád klasické tance a trochu latinskoamerické."
Kždý raz v tanci začínal a M. Drahovský nie je výnimka. "Myslím, že všetci Košičania v mojom veku absolvovali tanečnú školu u majstra Kapustu v bývalej tabačke. Ja tiež. Vtedy to s mojim tanenčným pohybom nebolo také zlé. Neviem ako dnes, ale bolo to aj o základoch spoločenského správania sa. V tom období, v druhej polovici 60. rokov, nastalo určité kultúrne a spoločenské uvoľnenie. Tanec sa už nepovažoval za buržoázny prežitok. Vtedy ´bužňa´ prekvitala a akcie mali tú správnu spoločenskú atmosféru," zaspomínal s M. Drahovský.
K obdobiu 60. rokov však neodmysliteľne patrí aj rock, či twist. "Žili sme aj s tou hudbou, intenzívne sme vnímali všetko, čo prišlo zo západnej Európy a Ameriky. Bolo to obdobie, keď som skúšal tancovať aj niektoré akrobatické prvky rock´n rollu. Vtedy to pre mňa nebol problém, lebo som aktívne športoval a mal som kondíciu."
bm
Karol Bačo je skôr "slaďákový" typ
Na svadbe sa nechal viesť...
Ak by sa mal slovenský vodnopólový reprezentant Karol Bačo ohodnotiť, aký je tanečník, bola by vraj z toho priemerná známka. "To len aby sa nepovedalo, že mi tanec príliš nejde. Takže, skôr by som sa ešte prikláňal k slabšiemu priemeru. Musím povedať, že v spoločenských tancoch naozaj nie som doma."
Možno bola chyba, že na strednej škole nechodil do tanečnej. "Bohužiaľ, ale vtedy som trávil väčšinu času na plavárni, vodné pólo, sem-tam nejaký futbalík, kdeže spoločenský tanec..." Pritom averziu na tento druh pohybového vyžitia nemá, čo dokázal trebárs na vlastnej svadbe. "Že nie som až také nemehlo. Prvý tanec s manželkou som ako-tak zvládol, ale asi len preto, že som sa nechal viesť."
Treba však kvitovať, že do toho išiel bez akéhokoľvek nácviku. "Tým sa to však skončilo. Ešteže ten rejdový tanec bol iba pre ženu..." Kameňom úrazu sú vraj krokové variácie. "Čo patrí k čardášu, čo k polke, v tom sa veľmi nevyznám. Ani som to neskúšal. A neviem, či by som to zvládol. Veď ani neviem názvy tých spoločenských tancov."
Karol je vraj skôr "slaďákový" typ. "Pošúchať nohy po zemi, na nejakej diskotéke, kde na vás nikto nevidí ako tancujete. Náročnejšie tanečné figúry som vôbec neskúšal. Talent teda nie som, to je pravda, ale spoločenským akciám, kde sa tancuje všeličo, sa zas nevyhýbam. Najmä na našich vodnopólových plesoch je vždy vynikajúca zábava. A že mi to na parkete príliš nejde, to sa tam nejako stratí." Veď medzi spoluhráčmi nie je jediný. "Ťažko povedať, ktorý z nich je najlepší tanečník. Ešte nemali príležitosť ukázať, čo v ktorom je..."
mat
Monika Smolková má najradšej ľudovky
Nohy si ošetrovala obkladmi
Starostka sídliska Dargovskcýh hrdinov a poslankyňa NR SR (SMER - SD) Monika Smolková má tanec veľmi rada. "Tanec je u mňa asi najlepšou formou zábavy. Rada tancujem ľudové, ale napríklad aj klasické tance. Keby som si mala vybrať, najviac sa mi páči polka. Ale problém nemám ani s modernými tancami," vyznala sa zo svojho vzťahu k tancu M. Smolková.
Všetko začalo ešte na základnej škole. "V 9. ročníku som absolvovala na kurz spoločenského tanca. Neskôr som si chodila, ako väčšina mladých ľudí, zatancovať na rôzne zábavy a diskotéky. Vtedy sme tancovali rokenrol a led kiss. Ako som už spomínala, rada tancujem, akurát v rokenrole by som si na niektoré akrobatické kúsky netrúfla."
Hoci popri pracovných povinnostiach nemá času nazvyš, príležitostí na tancovanie nie je málo. "Okrem oficiálnych akcií, napríklad plesov, chodím aj na oslavy, či už rodinné, alebo u známych. Počas roka je ich viacero, takže si tam zatancujem najlepšie. Lebo plesy a rôzne oficiálne akcie sú dosť strojené a tam sa človek nemôže tak odviazať a uvoľniť. Naopak, na súkromných oslavách sa dá dobre zatancovať. Je to spontánnejšie, neraz tancujem v kuse aj do rána."
Intenzívne celonočné tancovanie však zanecháva okrem príjemnej únavy aj určité následky. "Pravdupovediac si to odniesli nohy, na ktoré som si potom musela dávať studené obklady. Ale napriek tomu mám tanec naozaj rada a za tie obklady to stojí," dodala M. Smolková.
bm
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
