ANDREA TOMÁSCHOVÁ, andrea.tomaschovakorzar.sk

Darí sa mu v súkromí i v práci. Kým doma sa teší z dvojročnej dcérky, v profesii mu najnovšie urobil radosť úspech jeho ostatného filmu Muzika. Ten zachytáva život na Slovensku koncom 70-tych rokov a získal cenu Igric i 14 nominácií na slovenskú národnú filmovú cenu Slnko v sieti, z ktorých viaceré sa premenili na ocenenia. Juraj Nvota.

Film Muzika ešte ani poriadne nevyštartoval na svoju púť k divákom a už mal na svojom konte niekoľko ocenení za najlepší film, najlepšiu réžiu... Čakali ste takýto úspech?

- Nie, bolo to pre mňa veľmi príjemné prekvapenie. No pre režiséra niet väčšej radosti ako keď vidí, že jeho práca mala zmysel, že si film nachádza svoju cestu do sŕdc divákov. Je tiež príjemné, že oslovil staršiu generáciu, ktorá si z filmu vytrháva najmä tému kolaborácie i mladých, ktorí si všímajú vzťahy postáv. Má to niekoľko vrstiev, a to ma veľmi teší.

Čo je pre vás na práci filmára najzaujímavejšie?

- Dotknúť sa života. Lebo filmu veľmi pristane skutočný život a pravdivý herecký výraz. Vo filme sa nedá štylizovať.

Muzika sa odohráva v 70-tych rokoch minulého storočia. Do filmu ste teda museli nutne preniesť niečo, čím by upútal aj mladú generáciu...

- Bolo mi jasné, že práve preto, že je snímka viazaná na obdobie normalizácie, musí obsahovať niečo večné, čo by lákalo aj mladých. V minulosti však ťažko hľadať niečo aktuálne. Preto som to súčasné videl vo večnom príbehu Adama a Evy. Ten je totiž starý ako ľudstvo samo a pritom je stále aktuálny aj pre mladých. Lebo hoci život ide ďalej, mladí vždy začínajú odznovu.

Keď ste si preberali cenu Igric, odznelo, že ju dostávate za film, ktorý je svedectvom doby, ktorá v nás zanechala nezmazateľné stopy. Aké stopy zanechala vo vás? Čo ste chceli vo filme ukázať?

- V minulom režime som prežil okrem iného aj svoju mladosť, s ktorou bolo neodmysliteľne spojené zhlukovanie sa okolo hudby. Muzika v nás udržiavala pocit slobody, alebo aspoň jej ilúziu, ktorú sme si vytvorili. A možno bolo ilúziou aj to, čo sme si predstavovali, že príde po páde režimu. Lebo sloboda so sebou prináša aj svoje zákernosti, ktoré nás ešte aj dnes neraz prekvapujú. No tak to chodí aj v prírode. Raz vyhráva pýr, raz pŕhľava a inokedy zas kvetiny.

Ako ste si tú slobodu svojho času predstavovali?

- Nedávno som sa rozprával s Mariánom Labudom a spomínali sme na občasné divadelné zájazdy na západ. Vravel, že pred hranicou vždy tŕpol, pretože bol presvedčený, že na západe budú ešte aj tie stromy a tráva iné. Žili sme tu v takom gete, až sme si vytvárali ilúzie úplne presahujúce realitu.

Takže revolúcia bola pre vás istým vytriezvením?

- Hoci už viem, že demokracia má veľmi veľa slabostí, stále som jej zástancom a spolu s mnohými inými musím konštatovať, že nič lepšie zatiaľ vymyslené nebolo.

Socializmom bolo inšpirovaných už mnoho filmov, ale len pár z nich je skutočne nezabudnuteľných. Nebáli ste sa, že táto téma si bude vyžadovať veľmi veľké úsilie pri spracovaní, aby oslovila široké spektrum divákov?

- Túto tému som si nevybral ja, priniesla ju so sebou predloha - novela Petra Pišťanka. Priznám sa, že som dlho hľadal cestu, ako uchopiť optiku tohto príbehu. Režisér totiž stále tŕpne, či dokáže aj vynikajúci scenár dobre a pútavo prerozprávať. Preto som sa rozhodol ísť za tú dobu a za grotesku, ktorá je v literatúre síce prirodzená, no vo filme by skôr odpudzovala.

Novela Petra Pišťanka, ktorá je predlohou vášho filmu, je omnoho vulgárnejšia...

- Kniha bola napísaná bezprostredne po páde komunizmu a vtedy bola veľmi cenná, lebo prinášala správu, čo predošlý režim vytvoril. Totálnu devastáciu vzťahov, ľudí, pilo sa, kradlo sa. To bola skutočne skoro až groteska. Dohodnutý rituál, kde si každý kradol zo zamestnania, pracovné ráno sa začalo pitím a kávičkovaním. Dnes by však už poukazovanie na tieto veci nebolo zaujímavé.

Nápad urobiť z Muziky film skrsol ešte v hlave Mariána Urbana a Jara Filipa. Po Filipovej smrti hľadal Urban ľudí do partie, no viacerí tú predlohu odmietli. Prečo ste ju vy prijali?

- Ani moja reakcia nebola jednoznačná, pretože keď sme sedeli s priateľom kameramanom, tak mi povedal: "Otvor si ten scenár hocikde a buď tam budú opití, alebo sa tam bude nadávať." No potom som si v tom príbehu našiel večnosť, archetypálny princíp rodiny, ktorý sa opakuje a tým je aktuálny aj pre mladých.

Vo filme si zahrala aj Dorota (Nvotová, pozn.redakcie), ktorú ste od malička vychovávali. Ako sa vám režírovala?

- Ako otcovi dcéra. (Úsmev) Bolo to ťažké najmä v tom, že jej postava je trošku mimo normy. Extravagantná, ak to chcem povedať slušne. Takže pre mňa ako pre otca to bolo veľmi náročné. No ako to Dorotka pekne povedala, že vedela, že kým iní režiséri by sa v tých scénach mohli vyžívať, tak ja ako otec to robiť nebudem. Aj sme ich prešli veľmi rýchlo a profesionálne.

Ostýchali ste sa jeden pred druhým v jej nahých scénach?

- Áno.

Nepremýšľali ste práve preto, čo si tá postava vyžadovala, že do nej obsadíte niekoho iného?

- Pravdupovediac, spočiatku som si neuvedomoval záludnosti rôznych polôh tej postavy, jej nehanblivosti. No pri prípravách som už začal hľadať riešenia, ako na rozdiel od scenára neukázať všetko v priamom pohľade. Tak vznikla napríklad scéna za sklobetónom.

Ukazovali ste milovanie za sklobetónom len preto, že je Dorota vaša dcéra?

- Urobil by som to, aj keby tam bola iná herečka. Myslím, že tieto veci sú oveľa pútavejšie, keď si ich predstavujeme, ako keď sú znázornené ako v pornofilme.

Aký intenzívny kontakt máte s Dorotou, odkedy nežijete s jej mamou, Ankou Šiškovou?

- Keď je na Slovensku, tak intenzívny. No teraz zas odcestovala na pár mesiacov do Nepálu. Ale keď sa vráti do Bratislavy, príde si opäť k nám pre svojho psa Belka, ktorý je u nás, kým ona cestuje.

Z troch manželstiev máte tri deti, okrem toho ste vychovávali aj Dorotku a teraz Samka, ktorý je synom vašej súčasnej manželky. Majú všetky vaše deti navzájom kontakt?

- Majú.

Čo ste sa do nich všetkých snažili výchovou vštepiť?

- Môj otec vravieval, že najlepšie sa vychováva príkladom. Takže som ich nejako špeciálne nevychovával. No chcel som, aby dokázali rozoznať dobro od zla, čo nie je vonkoncom jednoduché, a aby videli aj pod povrch vecí. Aby sa naučili ísť do hĺbky a nezostávali na povrchu.

K už dospelým deťom vám pred dvoma rokmi pribudla dcérka. Ako ju jej súrodenci prijali?

- S radosťou.

A vy ?

- Aj ja. Ja som asi taký otcovský typ. Českí kamaráti mi hovoria: "Ty jsi takovej věčnej táta." (smiech)

Je otcovstvo teraz pre vás odlišné od tých predošlých?

- Myslím, že áno. Teraz si to veľmi vážim. Mladý človek totiž hazarduje a priveľmi povyšuje prácu nad ostatné veci. Neviem, či je to zo stresu a strachu, lebo chce obstáť, ale fakt je ten, že ju má v hierarchii hodnôt zbytočne vysoko. A to nestojí za to. Nič nie je vyššie ako rodina.

Takže teraz je práca...

- Určite menej vysoko. (Úsmev)

Ale stále jej máte dosť veľa.

- Áno, ale snažím sa z nej nezblázniť. Rodina musí stáť na prvom mieste.

Čo si s dieťatkom užijete teraz viac ako predtým?

- Predovšetkým mám na ňu viac času, takže mi neušli jej prvé kroky, prvé slová...

Nie je vám ľúto, že vám ušli prvé kroky ostatných detí?

- Je mi to ľúto. Ale beriem život tak, ako šiel, snažím sa vidieť svoje omyly, svoje zlyhania a nerobiť si ilúzie. A ešte ma hádam aj niečo čaká.

Čo by ste chceli, aby vás v živote ešte čakalo a stretlo?

- Chcel by som byť účastný zrenia mojich detí, byť im priateľ a nejakým spôsobom platný.

* * *

Profil Juraj Nvota (1954)

n je televízny, filmový a divadelný režisér, herec

n vyštudoval gymnázium a divadelnú réžiu na VŠMU

n debutoval v trnavskom Divadle pre deti a mládež, režíroval v Radošinskom naivnom divadle, v Divadle Astorka-Korzo´90, v Divadle Na zábradlí, Štúdiu Ypsilon...

n ako režisér sa podpísal pod snímky televízne filmy Ženské oddelenie, Čierna ovca i pod filmy Kruté radosti a Muzika

n ako filmový herec sa predstavil v snímkach Modré z neba, Všetko čo mám rád či Ja milujem, ty miluješ

n je tretíkrát ženatý, so súčasnou manželkou má 2-ročnú dcérku a spolu vychovávajú aj jej 8-ročného syna Samuela. Z predošlých manželstiev má dospelé deti - Jakuba a Terezu, s ex-manželkou, herečkou Ankou Šiškovou vychovával aj jej dcéru Dorotu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári