Keď ich tréner poslal rozcvičiť sa, vedeli, že sa predsa dostanú na ihrisko
Aj pre našich futbalových fajnšmekrov bola vrcholom týždňa bitka o Britániu v moskovskom finále Ligy majstrov, ale ozajstný fanúšik sa tešil i na vystúpenie slovenskej reprezentácie v úlohe sparringpartnera sebavedomým Turkom. Ako vždy, márne. Nie preto, že by zápas z Bielefeldu nedávala "telka" (aj keď v súčasných pomeroch bolo jeho sprostredkovanie pre diváka vysoko pozitívnym šokom), ale preto, ako zahrali naši. Stará klasika - v podstate nič.
Turci, aj keď vieme ako sa takéto prípravné zápasy tesne pred šampionátom hrávajú, chceli evidentne vyhrať, našim išlo o jediné - nejako ten večer prežiť. A to je aj na "priateľské" stretnutie veľmi málo. Do futbalovej úbohosti padli všetci, až na brankára Seneckého, ktorý sa blysol niekoľkými parádnymi zákrokmi. Je ťažké pochopiť, že ani v takom zápase (hoci proti účastníkovi európskeho šampionátu) nenájdeme odvahu útočiť, a nezmôžeme sa ani na chvíľu zobrať iniciatívu na vlastné kopačky. Alebo žeby tréner Kocian od hráčov viac ani nechcel? To sotva. Ale prečo potom neprinúti tých mladíkov, aby trochu viac prepotili dres s dvojkrížom na srdci, keď ten klubový (dobre platený) môžu po zápase žmýkať?
No nechajme kritiku kritikou, lebo to aj tak nepomôže, a poďme radšej k našim, Košičanom. Tí ten zápas vnímali úplne inak, pre nich to bol naozajstný sviatok, v národnom mužstve mali totiž premiéru. Aj keď dokopy si zahrali iba šesť minút, Kolbas päť a Novák možno ani nie celú. "Tá minúta je naozaj trochu málo, ale sklamaný nie som, druhý raz to možno bude viac," vyznal sa zo svojich pocitov ligový kanonier Ján Novák. "Dúfal som, že sa aspoň na chvíľu dostanem na ihrisko, ale istý som si bol až vtedy, keď nás tréner Kocian poslal rozcvičiť sa, asi dvadsať minút pred koncom zápasu. Keď som nastupoval na trávnik, tréma nebola. Nemala byť prečo, veď som vedel, že je to len na pár sekúnd. Na Jara Kolbasa som nežiarlil, že ho tam tréner poslal skôr, naopak doprial som mu to."
Jeho spoluhráč z košického dresu Jaroslav Kolbas vyrátal, že sa lopty dotkol trikrát. Aj preňho, hoci bol na ihrisku o pár sekúnd dlhšie, to bola len symbolická premiéra v reprezentácii. "Ja to celkom chápem, že sme, ako nováčikovia, nedostali väčší priestor. Turci boli ťažký súper, a výsledok bol stále na vážkach. Verím, že nabudúce to bude viac. No aj keď idete na ihrisko len na pár minút, určitá dávka nervozity tam je stále. Po prvom dotyku s loptou však opadáva. Tak bolo aj u mňa."
Oboch možno o pár sekúnd navyše pripravili tureckí nespratníci, keď vbehli na ihrisko ešte skôr ako Nemec Weiner ukončil zápas. "Ale neboli nijako agresívni, chceli sa dostať iba k svojim hráčom," vraví 23-ročný Novák. "Turci sú povestní svojím temperamentom, v Európe patria medzi najdivokejších fanúšikov. Neviem si predstaviť čo by bolo, keby ich bolo v hľadisku tridsaťtisíc..." pridáva sa Kolbas. "No ani pred takou kulisou, aká bola v Bielefelde (13 100 divákov - pozn. red.), som ešte asi nehral. Aj keď v Košiciach, na lige, už bolo aj osem či deväťtisíc ľudí."
Aj keď sa nedohodli, obaja si po zápase nechali dres slovenského národného tímu. Ako pamiatku na celý život. "Už pred zápasom som si povedal, že ho so žiadnym Turkom nebudem meniť," vraví Jaro Kolbas. "Náš dres mi bude môj prvý reprezentačný štart skôr pripomínať."
Ani "Jany" Novák si väčšiu cennosť z Nemecka nepriniesol. "Na výmenu dresu so súperom bude možno príležitosť nabudúce. Turkov nám budú pripomínať nejaké kľúčenky a vlajočky, ktoré sme od nich dostali, a po zápase nám ich rozdával Robo Tomaschek."
Mančaft ich prijal perfektne. "Tréner Kocian nám po príchode podal ruku, a predstavil nás ostatným, že sme dvaja nováčikovia," hovorí Novák. "Pochopiteľne, veď z tých chlapcov som poznal akurát Mareka Čecha." Podľa Jara Kolbasa to bola normálka. "Super kolektív, v ktorom nevládnu žiadne hviezdne maniere, že niekto hrá v takom veľkom klube, iný zas v onakom. Je to výborná partia."
Pobyt v nej by si obaja hráči MFK Košice mali užiť aj cez víkend, keď sa futbalisti Slovenska vyberú do Luzernu, aby robili "sparringa" reprezentantom krajiny helvétskeho kríža. "Tréner Kocian zatiaľ zostavu neurčil, urobí tak až po dnešnom popoludňajšom tréningu," zastihli sme košickú dvojičku vo štvrtok ráno v bratislavskom Poluse. "Obaja dúfame, že v nominácii budeme," povedal Ján Novák aj za svojho spoluhráča.
Bohuš MATIA
Autor: Obvinený: Nie som potkan
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
