Košickí radní "tromfli" aj turecké hospodárenie a 6-miliónovú dieru zaplátali občania
Hlavy kapustné aj iné spôsobili pohromu
Dvadsiate roky 20. storočia v Košiciach, rovnako ako v celej ČSR - boli rokmi začiatkov aj pokračovaní, postupne sa napĺňali niečím novým, na čo si museli ľudia zvykať a čomu sa museli učiť. Roky 1921 - 1923 boli poznačené dôsledkami prvej svetovej vojny, zmenami prechádzala ekonomika a každá oblasť života v mladej Československej republike. V mnohom ako keby sa v roku 1914 zastavil čas a v 1919, či v neskoršom roku ním bolo treba pohnúť - trebárs v realizovaní projektov stavieb, čo bolo jednoduchšie ako správne nastaviť čas života mesta, aby plynul tak, ako to vyžadoval tento obrovský kolos. Tým chceme naznačiť zložitú problematiku (v tých rokoch) zásobovania, chodu inštitúcií, samosprávy, štátnej správy, poľnohospodárstva, finančníctva, medziľudských vzťahov, atď.
Potravinová kríza
V marci roku 1921 sa začala na východnom Slovensku revízia mestských zásob potravín. Hospodárske rady miest hľadali najoptimálnejšie spôsoby, ako doplniť zásoby najmä múky a cukru, ktoré boli stále na prídel. Tento si Košičana vyberali každé 2 týždne a pred Veľkonočnými sviatkami (vtedy boli 3. a 4. apríla) bola určená "osemkilogramová kvóta viacerých druhov múku pre každého nezaopatreného občana". To bolo rozhodnutie Mestskej hospodárskej rady Košíc po intervencii na Zemskom obilnom úrade v Bratislave. Takáto vyššia kvóta sa prideľovala ešte na Vianoce. Bez tzv. múkového lístka za vyššiu cenu 12 Kč 20 halierov za 1 kg si mohli Košičania kúpiť múku iba občas v každom obchode, čo záviselo od mimoriadneho dovozu z Ameriky. V marci 1921 pridelil Zemský obilný úrad pre Košice päť vagónov americkej múky. V rokoch vojny si Košičania kupovali múky najmä na chlieb, ktorý sám piekli, v mlynoch. Aj po vojne chodili po múku pešo alebo na bicykloch už ráno o piatej do mlyna v Čani, kde sa mlelo z obilia, prideleného pre mesto. Prídel cukru na osobu pred Veľkou nocou bol poldruha kila. Kým trvala potravinová kríza, na pekárske výrobky bola stanovená hranica maximálnej ceny, ktorej prekročenie sa sankcionovalo až tisíckorunovou pokutou. Za predražovanie strukovín a maku sa obchodníci zodpovedali pred úžerovým súdom. To všetko patrilo ku zmenám spomenutým v úvode.
Novinkou bol aj prídel liehu na výrobu aprovizačného rumu (rumu, určeného na zásobovanie). Tento prídel bol prvým prielomom do štátneho hospodárenia s alkoholom a čapovania liehovín na Slovensku. Prvých 250 hektolitrov liehu pridelilo ministerstvo Šarišskej župe v marci a rovnaké množstvo Abovsko-Turnianskej župe, okrem tohto ešte po 300 hektolitroch liehu továrňam v oboch župách na výrobu pálenky a liehu, ktoré mohli potom voľne predávať v minimálnom množstve, a to 25 litrov. Tak, ako s potravinami, kšeftovalo sa aj s pašovaným liehom z Poľksa. Od priekupníkov ho kupovali obchodníci a pod pultom predávali. Tým riskovali vysoké pokuty, zhabanie liehu a väzenie. Tisíckorunová pokuta mala alternatívu - desať dní väzenia.
Za predražovanie potravín a kšeftovania vo veľkom bola odsúdená obchodníčka Anna Wysová z Košíc ako jediná žena medzi obchodníkmi z Humenného, Medzilaboriec a Michaloviec, ktorí mali niekoľkých priekupníkov v Košiciach.
Prognózy odbytu
Veľkou pomocou pre pestovateľov poľnohospodárskych plodov boli prognózy na ich odbyt na domácom aj zahraničnom trhu. V Košiciach bola pobočka Expozitúry, Ministerstva poľnohospodárstva ČSR v Bratislave pre východné Slovensko. marec bol mesiacom, kedy sa pestovatelia museli rozhodnúť na akej výmere a čo budú pestovať. Podľa prognózy jednotlivých zväzov výrobcov sa riadili pestovatelia. V roku 1921 prišla pohroma na pestovateľov kapusty. Zväz výrobcov kvasenej kapusty odporučil expozitúre aby upozornili roľníkov na zmenu vo výkupe kapusty. Oproti roku 1920 jej vykúpia spracovateľské podniky iba tretinu, pretože nebudú vyvážať kvasenú kapustu do Viedne ani do Poľska pre nevýhodný valutový kurz. Roľníkom odporúčajú zasadiť viac skorých zemiakov a zasiať dvojnásobné množstvo jačmeňa oproti minulému roku.
Košická veľžupa
Od januára 1923 nastala zmena v župnom zriadení na Slovensku. V rámci jeho reformy sa z predchádzajúcich troch žúp: Abovsko-Turnianskej, Zemplínskej a Šarišskej vytvorila Košická veľžupa so sídlom v Košiciach na čele s veľžupanom Dr. Rumanom, predtým županom Abovsko-turnianskej župy a jedným z tvorcov koncepcie verejnej správy na Slovensku. V tejto funkcii bol iba 2 roky. V roku 1925 náhle zomrel a jeho nástupcom sa stal Dr. Juraj Slávik. Boli zriadené nové notariáty, vymenovaní mestskí notári v Košiciach Dr. Jozef Gmitter, predtým mešťanosta Bardejova od r. 1918. K jeho notárskemu úradu patrili aj dvaja župní referenti - František Adamec a Mikuláš Huba, vymenovaní ministerstvom.
To, že Košice boli centrom veľžupy neprinieslo žiadne prevratné zmeny. Častejšie chodili na návštevy delegácie Národnej rady ČSR, aby jej poslanci spoznali mestá, v ktorých žijú ich voliči. Košice sa im páčili, nie však bytová kríza, ktorá tu bola azda najkritickejšia z celej republiky. Ľudí trápila nezamestnanosť, nepriaznivé hospodárske výsledky, nevyhovujúci daňový systém pre živnostníkov i poľnohospodárov, proti ktorému protestovali rezolúciami. Finančné úrady pracovali chaoticky a nespoľahlivo, úradníci nevedeli dobre po slovensky a stávalo sa, že jeden živnostník mal zaplatiť tú istú daň aj štyrikrát, alebo s niekoľkociferným rozdielom. Oveľa horšie boli na tom s daňami poľnohospodári. Presvedčili sa o tom aj poslanci Národnej rady ČSR, keď sa zúčastnili na protestnej demonštrácii roľníkov v Giraltovciach. Žiadali na nej zmenu daňového systému, pretože nebolo v ich možnostiach platiť 15 druhov daní, medzi nimi aj zvýšenú daň za psa zo sto na dvesto korún. Proti jej zvýšeniu protestovali aj roľníci z okolia Košíc.
Nielen s daňami neboli spokojní živnostníci a občania, ale aj s hospodárením mesta, ktoré podrobili aj písomnej kritike. Nespokojnosť vyjadrila aj Obchodná a priemyselná komora, ktorá na to splnomocnila svojho tajomníka Dr. A. Šipoša. Ten už raz s ňou vystúpil na mestskom zastupiteľstve, keď jeho poslanci odhlasovali, aby sa šesťmiliónový deficit v mestskom rozpočte nahradil zvýšením obecných prirážok v roku 1923. Vo vtedajšej obchodníckej stagnácii, nehovoriac o priemyselnej kríze, to košickí živnostníci považovali za kruté voči občanom i voči sebe. Na valnom zhromaždení Obchodnej a priemyselnej komory rokovali aj o návrhu sociálneho poistenia, ktoré podľa ich partnerov z komory v Liberci zaťaží všetky komory ročne 3,5 miliardami korún. Pretože mesto nenašlo iné východisko, ako doplniť mestskú pokladnicu o spomínaných šesť miliónov, posypalo si popol na hlavu. Uznalo, že v júli 1923 je prineskoro schvaľovať rozpočet na ten istý rok 1923 a že urobí také opatrenia, aby sa to o rok nestalo. Ale, žiaľ, momentálne nezostáva nič iné, iba zvýšiť prirážky všetkým, teda aj živnostníkom. Vskutku geniálne riešenie, zodpovedajúce mysleniu poslancov mestského zastupiteľstva.
Sona Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
