Záletník požiadal políciu, aby zistila, kto ho sleduje

Občania, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom dostali do nepráva, nemali veľa možností, ako dať svoje krivdy prešetriť. Pri podozreniach k podvodom či akejkoľvek inej forme pátrania po informáciách sa mohli obrátiť iba na políciu. Za istú alternatívu možno považovať súkromné detektívne služby, ktoré ponúkajú najmä agentúry, zaoberajúce sa bezpečnostným manažmentom. Tie sú okrem majetkových či iných sporoch schopné pátrať aj po informáciách, týkajúcich sa medziľudských konfliktov. Jednou z nich je agentúra Helios, ktorú od roku 1990 prevádzkuje Alexej Lešník.

Do obdobia socialistickej normalizácie v 70. rokoch minulého storočia pracoval A. Lešník vo funkcii vedúceho revízneho oddelenia finančného odboru štátnej správy. Tam mal možnosť vidieť a odhaľovať aj nekalé hospodárske praktiky "súdruhov" vo vedúcich postoch. "V čase tzv. normalizácie som toto miesto musel nedobrovoľne opustiť, lebo som nesúhlasil so vstupom okupačných vojsk na naše územie."

Situácia sa však nezmenila ani po páde komunizmu. Ústava bola mladá a v nej veľa dier. Ľudia, ktorí mohli, to patrične využívali. "Pod rúškom mladej demokracie v podmienkach prvých privatizácii pokračovalo nekalé obohacovanie sa aj začiatkom 90. rokov. Šlo predovšetkým o tých istých ľudí, no už si nevraveli súdruhovia. Samozrejme, že pod politickým krytím rôznych strán a to bez výnimky."

Po politickej rehabilitácii jeho osoby a vymenovaní do funkcie vedúceho kontrolóra v strojárskom gigante VSS, vidiac, že vo funkcii ostali všetky nomenklatúry KV KSS, vtedy už VPNkári, si A. Lešnik zaumienil osamostatniť sa a zúročiť predošlú skúsenosť, získanú v štátnej správe a v "koníčku" - fotografovaní. Založil agentúru, zameranú na modeling. Z bývalého vedúceho revízneho oddelenia finančného odboru a zakladateľa košického fotoklubu NOVA v 70. rokoch minulého storočia a jeho fotografickej galérie, kedy obdržal aj čestný titul AZSF (Autor Zväzu slovenských fotografov/ sa stal vychovávateľom modeliek.

Na tento, časom známy fotoklub po celej bývalej ČSR, nadviazal A. Lešník založením súkromnej detektívnej agentúry (SDA) Helios, ktorá bola akousi modelingovou školou. "Bola to fakticky prvá škola modelingu na Slovensku. Môžem sa pochváliť tým, že jedna z mojich absolventiek, Adriana /Kurucová/ Kmotríková doteraz pracuje ako moderátorka televízie JOJ. Fotografovanie a modeling, však pre mňa boli a sú len koníček."

Agentúra Helios po čase rozšírila pole pôsobnosti o ďalšie aktivity. Konkrétne začala ponúkať služby v detektívnej oblasti. "Prechod na novú formu podnikania bol pomerne plynulý. Na vybavenie patričnej živnosti sa vyžadovalo v podmienkach federácie stredoškolské vzdelanie s maturitou, doklad o bezúhonnosti a lustračné osvedčenie, potvrdzujúce, že novopečený súkromný detektív nebol spolupracovníkom zrušenej československej tajnej bezpečnosti." Tento zákon sa obchádzal príslušníkmi ŠtB. V SBS-kách však formálne nefigurovali ako ich zakladatelia a prevádzkovatelia, ale ako zamestnanci. Z bezpečnostných služieb teda naraz vnikali mafiánske spolky.

Činnosť v SDA Helios začal vykonávať A. Lešník spočiatku sám. "Pre plne efektívnu profesionálnu prácu súkromného detektíva som spolupracoval so zopár ostrými chlapcami na sledovačku a vlastnú ochranu. Okrem toho som mal v tíme psychológa a právnika." Snímanie sledovaného objektu podľa požiadavky klienta sa zabezpečilo fotografickým vybavením a videom. Častý bol aj záznam rozhovoru na skrytý diktafón v teréne. "Po zverejnení oznamu o poskytovaní detektívnych služieb v novinách a zopár úspešne vyriešených záležitostí sa telefónna linka agentúry Helios ozývala čoraz častejšie."

Prvý vážny prípad, s ktorým sa agentúra zaoberala, bol z roku 1992. Súvisel s činnosťou bývalého agenta ŠTB, ktorý pôsobil fingovane ako emigrant z ČSSR v Londýne. Po rozpade Varšavskej zmluvy a oficiálnom zániku ŠtB sa vrátil do Košíc. Tu zriadil umeleckú agentúru, formálne sa zaoberajúcu organizovaním koncertov hviezd svetovej pop music. "Uskutočnil iba koncert skupiny Deep Purple v Košiciach v roku 1991. Potom sa z mesta rýchlo vytratil na neznáme miesto. Zanechal tu veriteľov, ktorým dlhoval najmenej dva milióny korún. Pre poškodených klientov sme zistili, že vychytralý podvodník sa usadil v Bratislave, kde si otvoril agentúru pod tým istým názvom ako v Košiciach a mienil zorganizovať megakoncert na letisku M. R. Štefánika."

Pod touto zámienkou si požičal od rôznych subjektov z Rožňavy, Košíc, Popradu, Bratislavi aj zo Švajčiarska 15 miliónov korún. "Koncert neuskutočnil a po viacerých finančných machináciách, v ktorých zúročil svoje skúsenosti, získané v spravodajských službách, zinscenoval krádež služobného auta svojej agentúry, spolu so všetkými účtovnými dokladmi."

SDA Helios v priebehu niekoľkých rokov objasnila viac podobných prípadov. Niektoré boli beznádejne stratené. Páchatelia napriek zisteným skutočnostiam jednoducho zmizli. Veľa sporov sa úmyselne neriešilo a zamlčovalo. V polovici 90. rokov, keď SDA Helios začínala pracovať, to bolo bežnou praxou. Podľa A. Lešníka bol dôvod jasný. V štruktúrach štátu totiž ostalo mnoho pohlavárov z obdobia totality. "Na polícii, prokuratúre a súdoch ostali pracovať bývalí komunistickí predstavitelia, ktorí sa iba preberali zo socialistickej pohodičky, počas ktorej všetko riešili štátom určení a riadení vyšetrovatelia a právnici."

So súkromnými detektívmi polícia nemala žiadnu skúsenosť. "Pre moju agentúru to znamenalo nárast popularity medzi občanmi, ale aj výhražné anonymy, zámerne poškodené služobné vozidlo či hrozbu likvidačnými opatreniami istými košickými prokurátormi. Jeden z nich bol neskôr pre inú vec vzatý do vyšetrovacej väzby a následne po zásahu ´najvyššieho´ prepustený, s možnosťou opäť obžalovávať na inej prokuratúre v Košiciach. V čase väzby sa o ňom kolegovia vyjadrovali, že spolupracuje s podsvetím a nie je hodno s ním výjsť ani na pivo. Druhý bol časom ´odídený´ do advokácie," spomína A. Lešník. Nepríjemnými boli pre agentúru i nápadne často sa opakujúce daňové kontroly a policajné vyšetrovania, ktoré iniciovali práve tieto osoby, zneužívajúce postavenie verejného činiteľa.

Agenda sa rozrastala, klientov pribúdalo. Neraz sa riešili kuriozity. Najúsmevnejšie pracovné zážitky sa spájajú so sledovačkami pri podozrení z nevery. Jedným z prípadov bola sledovačka, ktorú si objednala žena v stredných rokoch. Manžela podozrievala, že ju podvádza s 21-ročnou pracovníčkou ich reštaurácie. "Spísali sme dohodu a získavanie dôkazov malo začať z piatka na nedeľu. V dohodnutý termín však klientka telefonicky oznámila, že manžel objavil v jej kabelke agentúrnu navštívenku a preto všetko odkladá o týždeň. My sme však na vytipovanom mieste aj tak umiestnili naše pátracie vozidlo."

Situácia sa vyvinula inak, keďže manžel klientky mal známych na polícii. "Zrazu sa na nás zavesilo služobné auto polície a sledovalo nás. Vznikla tým zaujímavá situácia, kedy naše auto sledovalo auto podozrivého a zároveň policajné vozidlo sledovalo našich pracovníkov." Po vyše štvorhodinovej naháňačke okolo polnoci sa všetko skončilo. Keď agenti so snímacou technikou čakali záletníka pred domom, ten vystúpil z vozidla a pristúpil k detektívnemu vozidlu. Posádke oznámil, že ho to už prestáva baviť, lebo sledovanie robí za jeho peniaze. "Vysvitlo, že manželka chcela svoju polovičku len postrašiť a manžela vopred upozornila, že dá kontrolovať každý jeho krok. Preto požiadal známych z polície, aby zistili, kto ho bude sledovať. Potom bez škrupúľ vošiel do domu so svojou milenkou, pustili si video a po chvíli zhaslo svetlo..."

Menej úsmevným boli stretnutia s ukrajinskými a ruskými mafiánmi - výpalníkmi. Tak tomu bolo napríklad v Michalovciach, kde istý podnikateľ z východu „zabudol" splácať poprednej bratislavskej lízingovej spoločnosti splátky na zmrzlinové stroje. Po zistení agentúrou, že ich odpredal inému podnikateľovi, ho v jedno ráno osobne navštívili. Keď dlžník zbadal príchod agentov, zdupkal. O chvíľu sa pred jeho reštauráciou objavil Mercedes s ukrajinskou ŠPZ, z ktorého vystúpil samotný boss. Po krátkej a dôraznej výmene názorov Ukrajinec pochopil, že lepšie je, nedostať sa do konfliktu. "Agentom oznámil, aby počkali, že peniaze o chvíľu donesie. Na naše prekvapenie, slovo dodržal a dlžnú čiastku okolo 100 tisíc korún priniesol. Prepočítavanie trvalo pár napínavých minút. Ukrajinec peniaze vyzbieral z michalovských herní, nad ktorými držal svoju ruku."

Alebo iný prípad. Agentúra dostala od bratislavskej lízingovej spoločnosti vysporiadať inú dlžobu s istým košickým podnikateľom. Ten pre zmenu „zabudol" splácať" lízing na motorové vozidlo. Agentúra jeho „sídlo" našla v unimobunke na Blšáku, kde sa schádzala „vybraná" spoločnosť rusky hovoriacich mužov. Nesplatené motorové vozidlo bolo zaparkované priamo tam. Po tomto zistení bol odber vozidla naplánovaný na druhý deň. "Čo však nikto neočakával, v noci sa dlžník v tomto aute zabil. Riadil ho istým Užhorodčan, ktorý ho pri zimnom štadióne nasmeroval do stĺpu trolejového vedenia. Aby vozidlo neputovalo ilegálne na Ukrajinu, bolo treba okamžite konať. Ráno, keď s ním ku unimobunke na Blšáku prišiel istý počerný občan, auto mu bolo na základe poverenia lízingovej spoločnosti odobraté."

V spomienkach A. Lešník nezabudol na neuzavretý prípad klientky zo Smižian, ktorej autistický syn bol pred vlastným domom v náručí otca zavraždený ranou zo strelnej zbrane. Pre agentúru ostalo doteraz nejasné, prečo klientka prestala mať po vražde ďalší záujem o vymáhanie milióna korún od českého dlžníka. Od toho, u ktorého sa mala podľa údajne v čase vraždy zdržiavať...

Úspešná činnosť SDA Helios vrcholila snahou A. Lešníka založiť asociáciu súkromných detektívov na Slovensku. Podobné organizácie totiž existujú aj v Čechách, Poľsku a Maďarsku. Tamojší detektívi vďaka týmto organizáciám získali rozsiahle právomoci a sú výdatnou oporou štátnych kolegov. S touto iniciatívou však neuspel. "Veľa agentúr sa schovávalo pod hlavičkou súkromných bezpečnostných služieb, ktoré robili od sledovania až po výpalníctvo prakticky všetko. Aj z toho dôvodu nemal pri vypracovaní nového zákona v roku 1998 kto zastupovať seriózne detektívne agentúry pred Vládou SR." Novoprijatý zákon požadoval od súkromných detektívov ukončené právnické vzdelanie. Podľa A. Lešníka bola skutočným dôvodom snaha legalizovať pôsobenie bývalých príslušníkov ŠtB v civilnom bezpečnostnom sektore. "Agentom ŠtB, zvyčajne sa honosiacim titulom JUDr., získanom na večerných socialistických policajných školách, zákon otvoril dvere na verejné angažovanie sa vo vyšetrovateľských aktivitách."

Na protest s týmto zákonom agentúra Helios v roku 1998 zrušila svoje detektívne služby. Naďalej však pôsobí v oblasti mimosúdneho riešenia sporov a konfliktov, včítane vymáhania pohľadávok, zhromažďovaní a analýze údajov a informácii, faktoringu a forfaitingu, či konzultačnej činnosti. V súčasnosti sa príbehy SDA HELIOS spracovávajú knižne a hľadá sa vydavateľ, ktorý by knihu vydal. O filmovom spracovaní jedného z príbehov sa v súčasnosti rokuje so zahraničnou produkciou...

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári