Nahá a tehotná modelka dostala počas fotenia prvé kontrakcie

Vari každý fotograf, ktorý sa týmto umením zaoberá vážne, potvrdí, že akt je jedným z najťažších žánrov fotografie. To isté si myslí aj košický fotograf Štefan Lipták, ktorý práve v týchto dňoch vystavuje svoje čiernobiele akty vo Fotogalérii Nova na Hlavnej ulici. My sme však zašli za ním do ateliéru, aby nám prezradil, prečo je vlastne fotenie aktu také zložité.

Prvý aparát dostal ešte ako chlapec. Bol to vraj "bakelitový" prístroj na kinofilm. Vážnejšie však k fotografovaniu "pričuchol" až na vojenčine. "Dostal som sa do fotočaty, kde nás učili ako robiť hlavne letecké fotografie. Bola to vlastne moja prvá škola fotografovania," prezradil čosi o svojich začiatkoch. Neskôr si urobil rôzne kurzy, v Košiciach štvorročnú diaľkovú školu fotografie. "Stretávali sme sa každú sobotu a dostávali sme úlohy - architektúra, zátišie, predmet, skupina predmetov... Každý mesiac sme mali prednášku na inú tému, skúšali sme vytvoriť fotografie. Myslím, že mi to celkom šlo."

Akty ako také lákali Š. Liptáka už vo výtvarnom umení. "Páčia sa mi tie moderné, nie naturalistické. No a vraví sa, že akt je vo fotografii najťažším žánrom. Je na to viacero dôvodov. Veľa tam zohrávajú psychologické aspekty a veľmi dôležité je, aby akt nevyznel pohoršujúco. Nestačí mať peknú ženu a odfotiť ju. To je málo - treba pracovať so svetlom, s technikou..."

Na svoj úplne prvý akt si nepamätá. No vážnejšie sa začal takouto fotografiou zaoberať po tom, ako sa dostal na workshop do Maďarska, ktorý bol zameraný na akty. "Zišli sa tam fotografovia z Nemecka, Francúzska, Rakúska... Mali sme odborných učiteľov, ktorí sa aktu venujú dlho aj poloprofesionálne alebo profesionálne modelky."

Na prvom takomto workshope sa zoznámil so švajčiarskym fotografom, ktorý od neho odkúpil prvú fotografiu aktu, potom ďalšiu... "Vrátil som sa na tento workshop asi tri krát, potom som objavil ďalší v Miškovci, dostal som sa do fotoklubu, ktorého členom som dodnes..."

Krivky a plochy

Aktu sa systematicky venuje od 90. roku. "Keď totiž uvažujem o estetike, tak ženské telo mi príde ako to najestetickejšie, čo tu možno nájsť. Jeho krivky, plochy... Nerobím však realistické fotografie, snažím sa ženské telo štylizovať. Krásne nahé telo nestačí, fotograf musí do aktu vniesť svoj názor, nápad alebo príhodu. Napríklad mám na výstave tri fotografie, ktoré vyjadrujú príbeh. Na prvej je muž, na druhej muž a žena ako pár a na tretej opustená žena. Dej fotografií je zjednotený tou istou krajinou na pozadí..."

Keď fotografuje akty, nerád pracuje s rekvizitami. "Hlavný motív je žena, všetky rušivé prvky sa snažím eliminovať. Chcem, aby mi na zábere ostala čistá krása ženského tela."

Čo sa týka modeliek, fotografie na výstavy vznikajú každoročne na workshopoch v Maďarsku, kde majú umelci k dispozícii profesionálne modelky. "Iné je to vtedy, keď tu v Košiciach v ateliéri fotografujem akty na zákazku. Musím povedať, že je dosť častým javom, že za mnou príde žena, ktorá chce akty ako darček pre svojho manžela, priateľa, partnera. Dávajú si robiť len samostatné fotky, alebo rovno kalendáre..."

So ženami, ktoré chcú nafotiť akty len pre vlastnú potrebu, je samozrejme iná práca ako s profesionálnymi modelkami. "Treba väčšinou vyčkať, kým zmizne ostych. Väčšinou prichádzajú s tým, že majú dosť jasnú predstavu o tom, čo by chceli, aby na fotografiách bolo. Napríklad jedna chcela kalendár a na každý mesiac už mala vymyslenú inú rekvizitu. Nechcú prehnane umelecké fotografie."

Keď žena príde s prehnaným ostychom, ten treba prekonať. "Inak by sa nedalo pracovať. Dôvera medzi fotografom a modelkou je podmienka. Netuším, ako sa mi to darí dosiahnuť, no väčšinou sa ženy po chvíľke uvoľnia a spolupracujú. Predsa len, keď už sem prídu so zámerom nafotiť akty, tak nakoniec sa do toho dajú. Niektoré prichádzajú s priateľkami, ktoré sú im podporou. No - na jednej strane to je dobre, že sú dve, lebo jedna tú druhú posmelí a ani nemôže tvrdiť, že by som ju obťažoval. Akurát, že keď sú dve, tak by sa mohli proti mne spiknúť," podotkol so smiechom.

Žeby ženy prišli na fotografovanie aj s partnerom, sa stáva len málokedy. "Pamätám si však na taký prípad, kedy prišla žena aj s manželom a bola už vysoko tehotná. Bol to taký zvláštny kontrast, hoci dnes je veľmi časté, že sa ženy vydávajú v druhom stave. Jej manžel bol taký veselý typ, dá sa povedať, že sa v tom fotení celkom vyžívali. Zaujímavé však je, že žena dostala kontrakcie. Manžel mi so smiechom vravel, že to nevadí, že môžeme pracovať ďalej, lebo ich má každých desať minút a kým to nebude každých päť, tak netreba ísť do pôrodnice. Bábätko sa im narodilo hneď na druhý deň..."

Š. Lipták priznáva, že nebolo bohviečo fotografovať ďalej, pričom žena už mala pôrodné bolesti. "Musím však povedať, že vznikli naozaj veľmi pekné fotky. Niekedy mi je ľúto, keď vzniknú pekné zábery pri práci na zákazku. Pretože tieto nemôžem posielať na výstavy. No, možno by to šlo poprosiť modelku a súhlasila by, ale radšej to nerobím."

Výtvarné fotografie na výstavy vznikajú zväčša na spomínaných workshopoch v Maďarsku ale aj v košickom ateliéri. "Na tých zvyčajne nie je vidno tvár fotenej ženy. Aj keď niektoré fotografie vystavujem aj s tvárou. Lenže tvár pri aktoch nie je dôležitá. Dôležitejšia je spolupráca. Dobrá fotka nevznikne len pôsobením fotografa, ale aj modelka musí do záberu dať čosi zo seba."

Občas sa stáva, že sa musí modelka pre dobrý záber doslova obetovať. "V Maďarsku fotíme aj v exteriéroch a počasie býva kadejaké. Pamätám si, že raz sme mali takéto stretnutie na Silvestra a vonku bola krásna námraza. Tak sme modelku poprosili, aby sa vyzliekla aspoň od pása nahor a nechala sa odfotiť pri strome so srieňou. Bol to krásny kontrast, no ona si poriadne vymrzla..."

Š. Lipták sa snaží v akte potlačiť erotickosť ženského tela, preto aj pri modelkách uprednostňuje také, ktoré nemajú veľké prsia či široké boky. "Mám radšej chudšie ženy, ale zase nie príliš chudé. Také ´normálne´. Fotil som jednu ženu, ktorá mala silikonové prsia. No, neviem, čo na to ostatní chlapi, ale mne sa to nepáčilo. Už na prvý pohľad bolo vidno, že sú to silikonové prsia. Boli pekné, no bolo vidno i jazvičky..."

Pre to, aby potlačil erotickosť ženského tela, sa sústreďuje na línie, pracuje so svetlom, protisvetlom, osvetľuje len kontúry... "Aj fotografické zrno či raster považujem za výtvarný prvok. Snažím sa fotografiou odosobniť od reality. Už len to, že robím čiernobiele fotografie, je štylizovanie. Farebné akty sú veľmi naturalistické, príliš sa blížia k skutočnosti. A mne ide o pravý opak."

Ak príde do ateliéru žena, ktorá túži po viac erotických fotografiách, tieto Š. Lipták nerobí. "Hanbil by som sa za fotografie, ktoré by boli vulgárne. Také nerobím. Navyše, všetky akty ukazujem doma manželke - také by som sa jej hanbil ukázať. Ja sa snažím, aby bol akt poetický, nie erotický."

Slovensko je puritánske

Akty posiela na rôzne súťaže na Slovensku ale aj po celom svete. "Napríklad viem, že v Japonsku by mi nevzali fotografiu, kde je vidno čo i len o trochu viac, než je prípustné. Už mám aký - taký prehľad, čo si v ktorej krajine môžem dovoliť. Myslím si, že Slovensko je pomerne puritánske. Napríklad fotografické workshopy na fotenia aktov, ako sa robia v Maďarsku, u nás nenájdete. Nie je tu tradícia - ani medzi fotografmi ale napríklad ani medzi modelkami. Ženy modelky sa odmietajú fotiť na akty - niektoré tvrdia, že by sa už nevydali... No a fotografi sa tak trochu boja toho, aby neboli označovaní za tých, čo fotia holé ženy... Našťastie ja sa s takýmto názorom nestretám. Ja robím totiž také fotografie, že ma nikto nepovažuje za fotografa, čo sa vyžíva vo fotení nahých žien."

Nuž, poľahky by sa mohlo stať, že by ktosi fotografa zameraného na akty, začal považovať za zvrhlíka... "Nikdy, ani v mladosti som nenadväzoval známosti s modelkami. Teraz som už na to starý a za mlada som bol príliš hanblivý," prezradil so smiechom. Š. Lipták je ženatý a jeho manželka proti jeho práci nemá nič. "Nikdy som nerobil doma žiadne tajnosti, manželke ukazujem všetky fotografie, ktoré som urobil. Podporuje ma v tom. Veľmi dobre vie, že pri fotení aktov nejde o flirty ale o zachytenie estetickosti ženského tela. Ale priznávam, že pár krát sa stalo, že sa modelka pri fotení trochu ´rozparádila´ a pokúšala sa zvádzať. Vtedy len treba nejako si s tým poradiť a uviesť veci na pravú mieru. Skôr sa však stáva, že majú výhrady manželia či priatelia modeliek. Kolegovi sa stalo, že nemal podpísanú zmluvu s modelkou, manžel ho začal vydierať, aby nepoužíval jej akty a dokonca vyhral súd. Na tieto veci si dávam veľký pozor."

Nevie si ani len predstaviť, že by sa fotografickej tvorby mal vzdať. "V 80-tych rokoch som bol na vrchole. Vyhrával som slovenské súťaže, získaval ceny v zahraničí... Potom som začal stavať dom, nemal som na fotografovanie čas, neskôr sme s dcérou začali podnikať, otvorili si fotoateliér Nostalgia. Bol som zahltený prácou tu, no uvedomil som si, že som sa stal akýmsi anonymným. Na fotografiách bolo uvedené meno ateliéru, nie moje, navyše šlo o zákazky..." Chýbali mu aj stretnutia s kolegami...

"Pred pár rokmi som sa preto zase začal venovať umeleckej fotografii. Neviem vlastne ani povedať, čo ma na nej tak láka. Zrejme mám potrebu sa prejaviť, vyjadriť. Tak ako spisovateľ nevie povedať, prečo si sadne za stôl a píše, ja to tiež neviem definovať... Mám pred očami istú výtvarnú predstavu a chcem ju akosi zachytiť, aby ju mohol vidieť aj ktosi iný," dodal na záver Štefan Lipták.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári