Báli sa, že bude navždy slepá, no rozoznala aj lezúceho mravca

V košických operačných sálach absolvovali lekári nejeden zaujímavý zákrok. Jeden z nich má za sebou tím pod vedením doc. MUDr. Miroslava Gajdoša, CSc. z Neurochirurgickej kliniky FN LP na Tr. SNP. Šlo o neobvyklú operáciu, ktorá malej pacientke Karin Miščíkovej zachránila život a zároveň prinavrátila zrak. Lekári jej vyoperovali neobvyklý nádor nazývaný karingofaringeum.

Nádorové ochorenia sú nebezpečné najmä svojou zákernosťou. Človek postihnutý touto pliagou môže prežiť bez akýchoľvek príznakov či komplikácií aj pol svojho života. Pri bežných lekárskych prehliadkach sa totiž podobné ochorenie nedá zistiť. Človek si teda môže myslieť, že je úplne fit, no v jeho vnútri sa nádor zväčšuje a rozvíja. Podobne tomu bolo aj u poldruharočnej Karin. Ani u nej sa na žiadnej z bežných prehliadok nezistilo nijaké vážne ochorenie. U nej bol však zvláštny až nezvyčajne rýchly postup nádoru. Až keď z ničoho nič prišla o zrak, lekári prišli na to, že má v hlavičke, v oblasti hypofýzy, nádor.

XXXXXXXXX

To, že dcérka nevidí, si manželia Miščíkovi všimli začiatkom apríla. "Zistili sme, že nereaguje očkami," spomína mama malej Karin. "Ak sme pred ňou hýbali nejakými predmetmi, nesledovala ich. Niekedy hľadala mňa a nevedela kam sa otočiť. To, že nevidí, mi bolo jasné, keď sa ma pýtala, kde má papučky. Mala ich hneď vedľa seba, no vôbec ich nevedela lokalizovať." Miščíkovci sa teda s dcérkou vybrali k obvodnej lekárke. Tej bolo rovnako jasné, že malá nevidí, no nevedela prísť na to, prečo. Okamžite ich teda poslala do nemocnice.

Tam Karin absolvovala očné i neurologické vyšetrenie. "Obe vyšetrenia dopadli normálne, nič sa nezistilo. Priali nás teda na neurológii s tým, že môže ísť o nejaké poškodenie vo vnútri hlavy. Dcérka podstúpila teda CT vyšetrenie, ktoré ukázalo, že má nezhubný nádor v oblasti čela." Ten Karin nielenže tlačil na očné nervy, kvôli čomu nevidela, ale ohrozoval i najdôležitejšie životné funkcie. Bol totiž v oblasti mozgu, ktorá riadi najôležitejšie životné funkcie. "Pocity to boli, samozrejme, nepríjemné. Boli sme rozčarovaní z toho, prečo to muselo postihnuť práve našu dcéru. Veď všetko bolo dovtedy v poriadku. Tehotenstvo i jej dovtedajší život boli v úplnom normále."

Karinkin otec bol z celej situácie v ešte väčšom šoku. Správu o tom, že malá nevidí a je v ohrození života, mu oznámila telefonicky manželka. "Bolo to úplne nečakané," spomína. "Najprv mi napadlo, že si zo mňa manželka robí žarty. Potom mi však došlo, že o takejto vážnej veci by asi nevtipkovala. Samozrejme, bol som z toho poriadne mimo. S manželkou sme sa však zmobilizovali, ukľudnili a začali racionálne rozmýšľať. Veľmi jej ďakujem, bez nej by som sa zrejme rozsypal," vyslovil slová vďaky zdupľované bozkom Karinin otec.

Keďže šlo o ohrozenie detského života, operácia bola naplánovaná takmer okamžite. "Na vyšetrenia sme šli v stredu 16. apríla a operácia bola naplánovaná hneď na piatok. Nebáli sme sa, že to bude narýchlo a možno odbabrané. Skôr nám došlo, že ide zrejme o vážny prípad. Pri nevyhnutných operáciách sa takto rýchlo nepostupuje." Miščíkovci sa teda rýchlemu postupu lekárov potešili. Chirurga si nevyberali a keď sa dopočuli, že operáciu povedie prednosta MUDr. Gajdoš s najbohatšími skúsenosťami na klinike, okamžite súhlasili. Rovnako nezvažovali prevedenie zákroku na inej klinike.

XXXXXXXXXX

Samotnú operáciu prežívali rodičia malej pacientky veľmi ťažko a nemožno si snáď ani predstaviť, o čom všetkom uvažovali počas nekonečného trojhodinového čakania pred operačnou sálou. "Boli to nervy. Strašne sme sa báli," priznáva mama. "Ďakujeme rodičom a priateľom, ktorí do nás vlievali optimizmus. Verili sme, že to Karinka prežije, no prirodzene sa báli."

Prvé pooperačné informácie zneli pozitívne. Operácia prebehla bez akýchkoľvek komplikácií. Ako to však pri takýchto zákrokoch chodí, najdôležitejším je vývoj stavu pacienta v nasledujúcich dňoch. "Lekári nám povedali, že operácia dopadla dobre. Dovolili nám ísť pozrieť sa na ARO, kde ležala Karinka. Keď sme tam prišli a videli ju v kočiariku, odľahlo nám. Prihovorila som sa jej a ona začala hýbať rúčkami a nôžkami. Znamenalo to, že ma spoznáva," spomína šťastná mamička na prvé "padajúce kamene" z jej srdca.

Stav pacientky sa napokon vyvinul nad očakávania rodičov aj lekárov. Nádor sa podarilo odstrániť tak šikovne, že sa malej Karinke vrátil zrak. "S tým nerátal nikto z nás. Všetci sme sa modlili, aby to aspoň prežila. Lebo lekári nás pripravovali na to, že s veľkou pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou, bude Karin navždy slepá. Nevadilo nám to a zmierili sme sa s tým. Prvoradá bola záchrana jej života."

To, že Karin aj vidí, si najprv všimli sestričky na ARE. Keď sa malej prilepšilo, začala komunikovať. Jasným znakom toho, že zase vidí, bolo to, keď začala obímať svoje malé spolupacientky. "Nemohli sme tomu uveriť," opisuje šťastné pocity Karinin otec. "Bolo to krásne a úžasné prekvapenie. Keď sme prišli za malou, hýbali sme pred ňou vecami a ona ich sledovala pohybom očí. Neviem, či vidí čiernobielo, zrkadlovo alebo ako, ale určite vidí. Manželka s ňou sedela na chodbe a malá jej ukázala, že po zemi lezie mravec. Je to prosto krásne prekvapenie."

Ako však obaja manželia priznávajú, stále treba "ostať pri zemi". Pooperačný vývoj je niekedy nevyspitateľný. Najdôležitejších 15 pooperačných dní však dopadlo nad ich očakávania. "Chceme veľmi pekne poďakovať MUDr. Gajdošovi, personálu ARO i našej obvodnej detskej lekárke. Ale určite aj rodine a priateľom, ktorí nás v ťažkých chvíľach podržali. Venovali sme finančný dar nemocnici a keďže sme veriaci, tak aj našemu kostolu. Sme veľmi šťastní a vďační. Ani sa nedá povedať ako nám odľahlo," nevedela nájsť dostatočné slová vďaky hlava Miščíkovskej rodiny.

Keď sa MUDr. Miroslav Gajdoš dozvedel o zdravotnom stave pacienkty, o pár hodín ju už operoval

Nwzhudbný nádor sa môže rozvíjať bez vedomia pacienta

Neurochirurgická klinika FN LP v Košiciach patrí k špičke zariadenú svojho druhu na Slovensku. Tím chirurgov dokáže zrealizovať zákroky rôzneho druhu. Najčastejšie ide o operácie vrodených vývojových chorôb, nádorových ochorení, mozgových aneuriziem, degeneratívnych ochorení chrbtice a podobne. Vo svojej praxi sa stretli s nejedným unikátnym zákrokom. Takou bola aj operácia Karinky. Ako prebiehala, sme sa pozhovárali s chirurgom, ktorý ju vykonal - prednostom Neurochirurgickej kliniky FNLP MUDr. Miroslavom Gajdošom (na malej snímke).

MUDr. Gajdoš sa s prípadom oboznámil na poslednú chvíľu a ako najskúsenejší chirurg svojej kliniky sa k tejto náročnej operácii prihlásil. "Dieťa mi bolo predstavené 18. apríla asi o jednej hodine popoludní. O 15.30 som ho už mal na operačnej sále." Vážnosť stavu pacientky mu bola od počiatku jasná. Postupovali teda rýchlo. "Podľa výsledkov testov sme usúdili, že je nevyhnutné vykonať operačný zákrok ihneď. Pacientka totiž dva dni pred operáciou stratila zrak. Po vyšetreniach sme prišli na to, že je to kvôli tomu, že jej nádor zakrvácal."

Operácia je pri podobných prípadoch jediným možným riešením. "Nezhubné nádory sú zaujímavé a nebezpečné práve tým, že sa môžu rozvíjať a pacient o tom nemusí vôbec vedieť. Mozog je týmto telesom odtláčaný, pričom tento proces nemusí sprevádzať žiaden príznak. Často dotyčného ani nebolí hlava." U Karin šlo navyše o nezvyčajnú formu nezhubného nádoru - kraniofaringeum. Je to špecifický a málo zriedkavý druh nádoru, ktorého vývoj je veľmi pomalý. Pri tomto prípade však šlo o veľmi zriedkavú výnimku.

"Niekedy sa stane, že tento nádor zakrváca. Je to veľmi zriedkavé, no u tejto pacientky to tak bolo. Ja som sa s tým, že tento nádor zakrváca, stretol v mojej praxi po prvýkrát. Zakrvácaním nádor výrazne zväčší svoj objem. Možnosť, že by človek s ním žil i naďalej, je v takomto prípade vylúčená a je potrebné okamžite chirurgicky zakročiť." Ďalšou zvláštnosťou prípadu je to, že sa nádor prejavil v tak útlom veku pacientky. Až 60 percent kraniofaringeumov sa totiž prejaví po 16 roku života.

Samotná operácia trvala takmer tri hodiny. Ako pri každej operácii mozgu, išlo o veľmi náročny zákrok. "Nádor sa nachádzal v oblasti čela. Prístup sme teda spravili v čelovej oblati na ľavej strane. Najprv sme odklopili kožný lalok, navŕtali kostný kryt a odpíli ho. Po otvorení mozgového obalu a odtlačení čelového laloku sme sa dostali k nádoru." Jeho vyňatie je najnáročnejšou úlohou, ktorú robia len skúsení odborníci. "Najpodstatnejšie sú dve veci. Sledovanie artérií, ktoré sú po bokoch nádoru a opatrnosť pri manipulácii so zrakovými nervami. Až keď si tieto dve veci chirurg ustráži, môže vyberať samotný nádor."

Operácia dopadla nad očakávania lekárov. "Bolo to bez akýchkoľvek komplikácií. Najdôležitejšie je však pooperačné obdobie. V ňom sme všetci tŕpli, ako sa to vyvinie. No až na menšie problémy to však dopadlo skvele." Rovnako ako Karinini rodičia, aj lekári ostali prekvapení, keď sa dozvedeli, že pacientka opäť vidí. "Už pred operáciou som rozprával s mamičkou pacientky. Oznámil som jej, že ideme dieťatku zachrániť život, nie prinávratiť zrak. To sme vôbec neočakávali. Predpoklady boli jednoznačne také, že ostane bez zraku. Tento fakt nás teda veľmi milo prekvapil."

Ako MUDr.Gajdoš dodal, budúcnosť dieťaťa sa nedá označiť za istú. "Stále ju bude musieť sledovať neurológ, no podľa toho, čo ukázal pooperačný vývoj, má silné predpoklady, že bude rásť a žiť pekným životom."

Stranu pripravil: Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári