Spev z minaretov nás od rána do večera sprevádzal na každom kroku, spomína Alo Balko na návštevu Jordánska

Ovce a kozy "vyrábali" mlieko, hoci spásali iba suchú trávu

Hoci je tzv. Blízky východ považovaný za rizikovú oblasť, stále sa nájde dosť Slovákov, ktorí sa ho rozhodnú navštíviť. Najčastejším cieľom zvykne byť Izrael, najmä kvôli kultúrnym pamiatkam, no láka aj Sýria či Jordánsko. A práve túto krajinu, ktorá má približne toľko obyvateľov ako Slovensko, no rozlohou je takmer dvakrát taká veľká, navštívil na prelome minulého a tohto roka Košičan Alo Balko s manželkou. Oboch rodičov tam pozvala a dva týždne sprevádzala ich dcéra Ľubica Mandičová.

Keď obaja dôchodcovia odlietali z Prahy lietadlom spoločnosti Royal Jordan, bol stred decembra a vonku mínus 10 °C. Podvečer, po pristátí v jordánskom hlavnom meste, ich privítalo "príjemných" 12°C. "Ammán pri pohľade z lietadla predstavoval obrovskú plochu, posiatu svetlami," spomína A. Balko na prvý vizuálny kontakt s neznámym svetom. "Prvý krát v živote sme vstúpili na ázijskú pôdu a do arabského prostredia. V letiskovej hale sme si hneď vymenili doláre za miestne dináre (JD), lebo ako sme už dopredu vedeli, v Jordánsku sa žiadnou inou menou platiť nedá. Potom sme sa postavili do rady na vízum, ktoré nás vyšlo na 10 JD (cca 200 Sk)."

Po pasovej kontrole sa rodičia zvítali s dcérou, ktorú už vyše rok nevideli. Jediný styk, ktorý s ňou mohli udržiavať, bol prostredníctvom internetu. Aj to iba občas, keď sa mohla dcéra pripojiť na "skype". "Momentále je dcéra v Jordánsku už vyše rok a pol. Pracuje v službách OSN, konkrétne v organizácii UNRWA. Jej úlohou je starať sa o palestínskych utečencov, ktorých sú asi štyri milióny. V Jordánsku približne 1,7 milióna, ďalší žijú v Sýrii, Gaze a na Golandských výšinách. UNRWA v rámci starostlivosti o utečencov dohliada na štyri oblasti. Sociálne veci, vzdelávanie, zamestnanosť a školenia. Dcéra má na starosti personalistiku, zháňa učiteľov, ktorí utečencov školia."

Po zvítaní s dcérou čakal A. Balka s manželkou presun do hotela. Unavení zaľahli do postelí s predstavou, že sa po náročnej ceste dobre vyspia. Sny sa im však popretrhali už o piatej ráno. Poďakovať sa za to mohli hlasnému spevu muzeína, ktorý sa ozýval z ampliónov na minarete blízkej mešity. Ako sa neskôr dozvedeli, vyzýval "pravých" veriacich k príprave na rannú modlitbu. O šiestej sa muzeín ozval znova a tentoraz už vyzýval k modlitbe. "Spev z minaretov, ktorých je nespočetne mnoho rozosiatych po celom teritóriu mesta, nás potom sprevádzal neustále. Ráno, na obed i večer. Zvykli sme si naň rýchlo a po niekoľkých dňoch sme ho už ani nevnímali."

Jordánsko bolo kedysi domovom najstarších civilizácií sveta. Sídlili tu Semitskí Amorejci, Chetiti, Egypťania, Izraelci, Asýrčania, Babiloňania, Peržania a po nich Gréci a Rimania. V prvej polovici 7. storočia územie obsadili moslimskí Arabi a v 12. storočí tu boli križiaci. V stredoveku bolo Jordánsko súčasťou Arabskej a neskôr Osmanskej ríše. Od roku 1918 bolo mandátnym územím Veľkej Británie a v máji 1946 sa stalo nezávislým Jordánskym kráľovstvom.

"Územie Jordánska tvorí náhorná plošina so suchými údoliami," doplnil A. Balko najdôležitejšie historické údaje o Jordánsku aj o niekoľko geografických. "Na východe prechádza do púšte a na západe sa znižuje do prepadliny Ghór v doline rieky Jordán a k Mŕtvemu moru. Väčšinu územia tvorí púšť. Najvyšší vrchol je Jabal Rum 1 734 m a najnižší bod, 408 m pod úrovňou mora, je hladina Mŕtveho mora. Úradným jazykom je arabčina a v mestách sa dá dohovoriť aj anglicky. Počet obyvteľov, z ktorých je približne 92 % moslimov a 6 % kresťanov, ovplyvňuje už spomínaných 1,7 milióna utečencov z Izraelom obsadených území."

Prvý a druhý deň pobytu v Jordánsku venovali manželia Balkoví prehliadke hlavného mesta. Ammán leží na 27 pahorkoch a údoliach. Ešte v roku 1948 mal len 30 tisíc obyvateľov, no v roku 1960 už štvrť milióna a v súčasnosti takmer dva milióny. "Okrem obrovského stavebného ruchu, ktorý vidieť na každom kroku, je pre Ammán charakteristický aj intenzívny dopravný ruch s obrovským množstvom taxíkov. Tie neustále vytrubujú, či pri riešení dopravnej situácie alebo upozorňovaním peších, že sú voľní. Taxíky sú oveľa lacnejšie ako u nás. Jedna jazda do tzv. Dolného mesta, ktorá merala vyše 10 km, vyšla aj so ´diškréciou´ na 70 korún. Samozrejme, kvôli tomu, že aj v prípade Jordánska ide o ´ropnú´ oblasť a nízkymi cenami pohonných hmôt."

Mestskú hromadnú dopravu zabezpečujú minibusy a autobusy. Ak by ste však v Ammáne hľadali cestovné poriadky, bolo by to zbytočné. Neexistujú. Záujemcovia o cestu MHD musia trpezlivo čakať na zastávke. "My sme sa riadili podľa domácich. Keď sme ich na zastávke videli postávať viacerých, tušili sme, že čoskoro niečo príde. Neobvyklé pre nás bolo aj to, že autobus zastavoval na požiadanie aj mimo zastávky. Stačilo zdvihnúť ruku. Okrem cestovného poriadku nepozná MHD v Ammáne ani cestovné lístky. Po nastúpení povie cestujúci vodičovi, kam sa chce dostať a do kasy vhodí príslušný obnos. Ak sa to zdá vodičovi málo, povie to a cestujúci musí pridať. Ak dá primerane, sadne si a vezie sa. My sme autobusom cestovali niekoľkokrát a vždy sme dali dosť..."

Ammán bol hlavným mestom už v antickom období a v 3. storočí pred Kristom sa mesto volalo Philadelphia. Teda tak, ako v súčasnosti jedno z veľkomiest v USA. Po obsadení mesta moslimami v 7. storočí sa mesto vrátilo k pôvodnému semitskému názvu Ammon Ammán. "Z antického obdobia nás v Dolnom meste zaujalo rímske divadlo - amfiteáter, ktorý je ako veľká misa zarezaný do strmého svahu. Má 33 radov na sedenie pre skoro 6 000 divákov. Pred divadlom je stĺporadie, pozostatok rímskeho fóra." Na kopci, nad Dolným mestom, si Košičania pozreli tzv. Citadelu, ktorá je ako koruna nasadená na vrchole kopca. Archeologické vykopávky tu robia Španieli.

"Prehliadku sme začali pri stĺpoch, od ktorých cca 100 metrov južnejšie sú pozostatky Herkulovho chrámu. Ten bol vybudovaný ešte za rímskeho cisára Marca Aurélia v rokoch 168 až 161 pred Kristom." Z obdobia vlády islamskej Umajjovskej dynastie je palác z 8. storočia, so zachovaným vchodom a audienčnou halou. Interier paláca chráni drevená kupola, ktorá sa k palácu nehodí, ale plní svoj účel. "V Dolnom meste sme obdivovali množstvo malých obchodíkov, kde sa dali kúpiť suveníry a na ulici Quraych zeleninový trh. Ten je schovaný trocha bokom medzi budovami, ale je o to hlučnejší, farebnejší a dobre zásobený."

Na tretí deň sa Slováci vydali malým fiatom do 324 km vzdialenej Aquaby, so zastávkou pri Mŕtvom mori. Hneď za Ammánom sa prostredie zmenilo na kamenisto piesočnú púšť. Sem tam bolo vidieť aj nejakú dedinu či beduínskeho pastiera so stádom oviec alebo kôz a tiež niekoľko malých stád tiav. "Nepodarilo sa nám zistiť, na čom sa tieto zvieratá pasú, lebo my sme videli len piesok či skaly a len sem tam nejaký trs zelene alebo suchej trávy. Ale aj to málo asi týmto zvieratám stačilo k prežitiu i ´výrobe´ mlieka..."

Keď A. Balkom s manželkou vyšli na jedinú verejnú pláž Mŕtveho mora, po zaplatení vstupného 6 JD za osobu ich ovanul silný naftový zápach. Vysvitlo, že domáci návštevníci rozpaľovali plechové rošty na opekanie. "Neviem, ako to jedlo potom chutilo, ale skutočne rozpálili rošt pomocou nafty. Po jej vyhorení nakládli na rošt baraninu alebo hydinu, pridali zeleninu a po opečení to zjedli." Kúpaniu, aj keď niekoľko odvážlivcov vo vode ležalo, počasie neprialo. Voda bola pomerne teplá, no vzduch mal iba 15°C a fúkal vietor. "Aspoň sme si omočili nohy, ktoré po uschnutí ostali biele od soli. Tej bolo vo vode asi tri až štyrikrát viac ako v iných moriach, vďaka čomu ide o najslanšiu morskú vodu na svete. Plávať sa v nej neodporúča, hlavne pre ľudí s kožnými alergiami. My sme sa potom opláchli pod značne zdemolovanými sprchami."

Počas následného presunu do Aquaby predbehla "slovenský" fiat kolóna aut kráľa Abdullaha II., ktorý má na v tejto oblasti svoju rekreačnú rezidenciu. Mesto Aquaba leží na najjužnejšom cípe Jordánska, na brehu Červeného mora. Tu sa stretávajú prakticky tri kontinenty (Európa, Ázia a Afrika) a štyri štáty. Hneď na protiľahlom brehu je izraelský Eilat, blízko egyptský Sinaj a cca 20 km na juh Saudská Arábia. Jordánsku patrí len 27 km pobrežia. "Len pár metrov od piesčitej pláže je nádherný svet koralov, pestrých rýb a iného podmorského života," spomína A. Balko. "Nebol som v Austrálii ale podvodná flóra a fauna v Aquabe je údajne zrovnateľná svojou krásou chýrečným austrálskym korálovým útesom."

Na jordánskom pobreží Červeného mora sú tri oblasti na potápanie a šnorchlovanie a iné vodné športy. "My sme boli ubytovaní v hoteli Al-Cazar, ktorého mikrobus denne vozí hosťov hotela do potápačského centra vzdialeného cca 10 km od Aquaby. Využili sme to aj my. Hoci voda v mori nebola studená, nekúpali sme sa, lebo aj tu fúkal nepríjemný, studený a silný vietor. Keď sme už ale boli v Aquabe, navštívili sme vychýrený päťhviezdičkový hotel Mövenpick. Svojim interiérom aj exteriérom je skutočne exkluzívny. Okrem fontány v hale s plávajúcimi kvetmi na jej hladine a orientálne zdobenými stenami nás vonku zaujal malým vodopádom, prekrásnou tropickou, kvitnúcou záhradou a bazénmi. Samozrejmosťou bola vlastná a čistá hotelová pláž s jemným pieskom a modrobielymi ležadlami pod palmami."

Na tomto mieste A. Balko svoje spomienky na pobyt v Jordánsku preruší. Ak chcet vedieť, čo ho spolu s manželkou prekvapilo pri nákupe v sieti Carrefour, prečo väčšina taxikárov nadáva a kvôli čomu si mnohí Jordánčania rozprestierali na ulici koberčeky, nalistuje si túto stranu aj o týždeň.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári