Ešte nikdy neoľutoval, že sa vykašľal na školu

Miko Hladký so svojou kapelou Gladiátor patrí medzi stálice slovenskej populárnej hudby. Vydali už viac ako 10 albumov, od toho prvého uplynulo 17 rokov a tomu poslednému s názvom Ako predtým, sa darí viac než dobre. Čas na rozhovor si Miko našiel pred jedným z koncertov v Košiciach.

V Košiciach za posledný mesiac Gladiátor koncertoval niekoľko krát, my sme sa s Mikom porozprávali počas Racing Festu - festivalu, ktorým Steel Aréna oslavovala svoje druhé narodeniny. Tak sme boli zvedaví, aký ma Miko vzťah k hokeju a iným športom. "Veľmi pozitívny. Minimálne trikrát do týždňa si zašportujem. V zime hrávam hokej a squash, v lete tenis a futbal," prezradil.

Už vraj ako dieťa bol športovo veľmi zdatný, preto veľa času trávil na ihrisku. "Aj kapelu sme vlastne založili popri futbale. Chodievali sme na ihrisko, kam sme prišli rovno zo školy a boli sme tam až do vtedy, kým sme videli na loptu. No a popri tom sme sa nejako dali dohromady a založili kapelu."

Gladiátor vznikol vlastne už v čase, kedy boli Miko s bratom Marošom ešte len žiakmi základnej školy. "Georgio bol vlastne najmladším bubeníkom na svete. Mal hádam len 13, keď sa k nám pridal. Boli sme ako všetky decká - radi sme počúvali muziku, chceli sme skúsiť napodobniť naše vzory. Niekde sme splašili nástroje a začali sme hrať. Prebudilo to v nás vášeň, ktorá ostala dodnes."

Lenže zohnať nástroje v tom čase nebolo také jednoduché. Všetci boli odkázaní akurát tak na vreckové... "Bolo to síce dosť komplikované, lenže sme po tom túžili, takže sme robili, čo sa dalo. K starej ale kvalitnej gitare sa dalo prísť aj za celkom dobrý peniaz, ale bicie boli drahé. Pamätám si, že Georgio si prvé bubny kúpil za peniaze, ktoré si ´vyoblieval´ na veľkonočný pondelok. Musel sa asi veľmi snažiť, lebo sa mu podarilo nazbierať dve tisícky!"

Peniaze teda naškrabali, kde sa dalo a so skúšobňou to bolo tiež podobne... "Najprv sme nemali kde hrávať, tak sme potajomky chodili do skúšobne inej nitrianskej kapely. Vtedy, keď sme mali istotu, že tam oni nebudú, tak sme sa k nim ´vlúpali´, požičali si ich nástroje a hrali. Neskôr sme mali vlastnú skúšobňu. Nikdy sme na nič netlačili, všetko to nakoniec prišlo samo. Keď sa tak spätne na to pozerám, mali sme aj riadnu dávku šťastia."

Obaja bratia - Miko i Maroš - sa muzike začali venovať už ako školáci, z čoho ich rodičia nemali veľkú radosť. "Ešte nedávno sa ma mama opýtala, kedy sa začneme živiť čímsi poriadnym. Jasné, že keď sme začali hrávať v kapele, tak neboli spokojní. Mysleli si, že to, čo robíme, je divné, že to nemá zmysel ani budúcnosť a žiadnu perspektívu. O istotách ani nehovorím. A mysleli si, že sa len tak hráme namiesto toho, aby sme robili niečo poriadne. No, v podstate to aj do istej doby bola pre nás len hra. Až neskôr sme to začali brať vážne."

Miko začal brať muziku vážne až natoľko, že kvôli nej nechal vysokú školu. "Začal som študovať pedagogiku a chvíľu som si aj naozaj myslel, že by zo mňa mohol byť dobrý učiteľ. Lenže potom som si uvedomil, že keď chcem robiť muziku poriadne, nemôžem popri tom robiť ešte čosi iné. Takže som školu nechal. Našťastie som to nikdy neoľutoval, lebo v kapele sa nám darilo. Dnes už s odstupom môžem povedať, že som urobil dobre, lebo hudba je môj život aj živobytie. Mamina, ktorú ešte s bratmi máme, je dnes už na nás hrdá, pyšná a je náš veľký fanúšik. Po rokoch pochopila, že to berieme vážne a že pre nás muzika nie je len nejaká zábavka."

Bratia v jednej kapele nie je na Slovensku nijako ojedinelý "úkaz". Okrem bratov Hladkých nájdete súrodencov Táslerovcov v IMT Smile, bratov Kopinovcov v Nocadeň či rovno štyroch bratov Timkovcov v skupine No Name. "Čo sa týka vzťahov v kapele, tak tie sú medzi nami dvoma rovnaké ako medzi ostatnými členmi kapely. Akurát že sa skôr udobríme. Hehe. Pretože keď sa pohádame na nejakej piesni, tak keď sa potom stretneme mimo kapely a riešime nejaké rodinné veci, tak tam naše spory neťaháme a k hádke sa už nevraciame. Podľa mňa je fajn, že sme v jednej skupine, lebo sa vídavame pomerne veľa. V podstate sa dá povedať, že spolu žijeme. Hehe. Lebo je veľa súrodencov, ktorí síce majú medzi sebou dobré vzťahy, no nemajú na seba čas. Nám čosi také, aby sme sa dlhšie nevideli, nehrozí. Je to perfektné, že vďaka muzike sme aj ako rodina pohromade."

Spokojní nie sú nikdy

Kapela Gladiátor bezpochyby patrí medzi skupiny, ktoré majú svoju stabilnú pozíciu na poli slovenskej hudby. "Musím však povedať, že úplne spokojní sme neboli nikdy. Lebo to nesmieme byť, inak by to s nami šlo z kopca. Iste sa našlo pár takých momentov, kedy sme si povedali, že sme na dobrej ceste. V podstate je to po vydaní každého albumu a po každom vydarenom koncerte. Je však treba, aby sme si pred seba ukladali nejaké méty, lebo inak by sme skončili zle... Ide nám o to, aby ľudia chápali, čo chceme svojou hudbou povedať. To je to najdôležitejšie."

Poriadnu dávku slávy si kapela Gladiátor mohla vychutnať už počas svojich začiatkov, kedy sa klip skladby My world objavil vo vysielaní staníc MTV a VIVA. "Boli sme ešte veľmi mladí, ešte sme chodili na gympel a v podstate sme si ani neuvedomovali, čo sa nám to podarilo. Vraveli sme si - zahrali nás na MTV? No dobre... Z času na čas si aj teraz povieme, že sme mali asi riadne šťastie. Uvedomujem si, že to bolo v tom čase čosi obrovské, aby sa slovenská kapela dostala do MTV. Ale do nosa nám z toho nenapršalo," podotkol s úsmevom.

Kapela si zrejme najväčšiu popularitu u publika získala po tom, čo natočila album slovenských skladieb a úplne ´prepla´ z angličtiny na slovenčinu. "Myslím, že to bol celkom risk a hazard. Nevedeli sme, ako na to budú reagovať tí fanúšikovia, ktorí už na nás boli zvyknutí. Lenže nás začalo baviť skladať skladby po slovensky. Potom sme prišli na koncerty a videli sme, že všetci si spievajú s nami. To nás utvrdilo, že sme sa rozhodli dobre. Veď je krásne dávať dokopy slová tak, aby vytvárali báseň... Keď si dnes prekladám texty niektorých zahraničných kapiel, tak sa čudujem, ako môžu spievať také somariny."

Spočiatku vraj dennodenne rozmýšľali nad novými skladbami, dnes si už dávajú načas. "Keď sme ešte len začínali, tak sa to z nás doslova rinulo. Dnes si dávame odstup, vyčkávame. Doprajeme si dostatok času na nové inšpirácie, skladať začíname až vtedy, keď je čas pustiť sa do nového albumu. Je toho kvantitatívne oveľa menej, ale na druhej strane - dávame zo seba viac, skladby sú osobnejšie. Snažíme sa, aby sme robili vždy lepšie a lepšie skladby, čo nie je ľahké, lebo latku sme si už nasadilo dosť vysoko. Ale podliezť ju nesmieme, lebo by sme stratili fanúšikov. Našťastie sa nám darí každým albumom ju ešte o trochu posunúť vyššie."

Vekom nielen dozreli ako muzikanti, ale vraj už aj ako chlapi. "No, netvrdím, že sme dnes celkom pokojní, ale trochu sme sa umiernili. Sme vo fáze, kedy si našu robotu užívame. Každý koncert sa snažíme spojiť s nejakými výletmi. Asi to bude tým, že sme vyzretejší - viac si vieme užívať. Nebudem však tvrdiť, že dnes už nežúrujeme. Občas sa to pritrafí. Keď sme boli mladší - bolo to častejšie. Zažili sme i situácie, kedy sme boli vyslovene ´zlí chlapci´ a na druhý deň sme sa hanbili za to, čo sme všetko povystrájali... Niekedy sa aj dnes poriadne rozohníme.. Ale už nie tak často," prezradil so smiechom. "Slovensko je malé, takže v každom meste už máme priateľov, s ktorými sa radi po koncerte - ak je na to čas - stretneme a dáme si pár pív..."

Na dcérku si čas vždy nájde

Miko je síce slobodný, má však dcérku Ninu. S jej maminou sa rozišiel, no vychádzajú spolu dobre. "Vždy sa snažím si na ňu urobiť čas. V tomto mám v podstate dobrý život, lebo keď hráme, tak väčšinou večer, takže cez deň mám času, koľko chcem."

Malá Nina bude mať v lete tri roky a vraj z nej rastie dobrá speváčka. "Často, keď sme spolu, tak chce, aby sme spolu pozerali klipy a potom si pospevuje. No a je taká ukecaná, až sa mi to nechce veriť. Keď raz spustí, tak ju neviem zastaviť. No a čo sa týka spevu - myslím, že čosi po mne podedila. Až som prekvapený, lebo ona dokáže presne zopakovať ťažké spevové linky. Nikdy by som nepovedal, že taký malý človiečik dokáže zachytiť melódiu. Ona to vie, dokáže zaintonovať presne tak, ako sa má. Veľmi sa z nej teším. Uvidíme, ako sa to u nej bude ďalej rozvíjať. Ale viac-menej to nechám na jej maminu, ktorá ju vychováva. Necháme to na prirodzený vývin. Ak ju to bude baviť, tak ju zrejme dáme na klavír... Rozhodne ju nebudeme do ničoho nasilu nútiť."

Nad tým, či mu nie je ľúto, že mu to s Karin - maminou ich dcérky - nevyšlo, aby mohli byť "normálna" rodina, nerozmýšľa. "Karin je moja veľmi dobrá kamarátka, poznáme sa roky. Ťažko hovoriť o tom, či mi je to ľúto, alebo nie... Veď by aj bolo zbytočné nad tým rozmýšľať, nie? Nič to nezmení. Proste to nevyšlo. Niektoré vzťahy vydržia všetko, niektoré nie a ľudia sa rozchádzajú... My dvaja máme v našom vzťahu úplne jasno."

Práve tesne pred tým, ako sa narodila malá Nina, veľa sa popísalo o vzťahu M. Hladkého s tenistkou Henrietou Nagyovou. On priznáva, že život muzikanta môže byť v istých momentoch pre vzťahy nevďačný. "Nie však v tom, že nemám na vzťah čas. To rozhodne nie. Ono to možno len ľudia tak vnímajú, že muzikanti sú stále na cestách, na koncertoch. Ale nie je to tak. Slovensko je príliš maličké, aby mohli vzťahy krachovať na tomto. Veď dnes hrám v Košiciach, ale zajtra som už doma. Existuje kopa profesií, kedy má muž na svoju priateľku či manželku oveľa menej času. Ja mám momentálne fungujúci vzťah a na svoju lásku mám toľko času, koľko len chcem," dodal na záver.

Dátum narodenia: 21. október 1972

Znamenie: Váhy

Miesto narodenia: Nitra

Rodinný stav: slobodný, dcérka Nina

Relax: šport

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Dan Landa už dnes

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári