detských čias a v tejto brandži sú známi už dlhé roky, laickej verejnosti ich "predstavil" až Miliónový tanec. Dnes sa už tejto nálepky postupne zbavujú. Cestu, že prichádzajú práve miliónoví tanečníci, si nerazia. Majú vlastnú značku Johnny Perfekto a Lady Mel a ich hip-hopová fakulta. V tanečnom, hip-hopovom, streetdanceovom, či aj v tom obyčajnom svete majú dnes úctu a rešpekt a to si vyslúžili nie pred televíznymi kamerami, ale vlastnou drinou, odriekaním a sledovaním svojho sna, k dosiahnutiu ktorého nepoznali a nepoznajú prekážky...Johnny a Mel pred časom roztancovali krompašské námestie na festivale tanca. Bola to vynikajúca príležitosť pozhovárať sa s tanečnou i partnerskou dvojicou nielen o tanečnej vášni, ale aj o deťoch a mladých talentoch, či o tom, ako tanec a hip-hop v prípade Johnnyho, zmenili smer jeho života.....

V septembri 2005 otvorila svoje brány hip-hopová fakulta Johnnyho Perfekta a Lady Mel. V Petržalke vychováva deti i mládež hip-hopom a tancom. Johnny a Mel sú tak popri tanečníkoch a choreografoch aj lektormi učiteľmi. Ktorá z týchto rolí viac sadne dvojici temperamentných tanečníkov?

Mel:

- Učiť tanec nie je pre mňa ničím novým. Vyučujem ho od svojich 16 rokov. Je to už pekných šesť rokov. Takže sa pre mňa nič nezmenilo. Okrem toho, aj my navštevujeme workshopy a neustále sa vzdelávame, zdokonaľujeme. Ja osobne však veľmi rada učím. Mám rada, keď môžem tancovať s mladými ľuďmi, ukázať im ako na to. Mám v sebe dávku zdravého exibicioniizmu a ten sa prejavuje aj takýmto spôsobom, nielen na tanečnom parkete. Tancovať je pre mňa samozrejmosťou. A choreografia? To je džob, ktorý mi vyslovene sadol.

Johnny:

- Učím desať rokov. Samozrejme, najradšej mám šou, baviť ľudí, tancovať. Keď po vystúpení povedia, že sa im to páčilo, bolo fajn, super, pobavili sme sa, mám z toho fakt radosť. Keď sa to ľuďom páči, je to pre mňa príval pozitívnej energie. No rád som aj lektorom. Som na sále, je tam určitá energia a ja podávam druhým svoje cítenie hudby a tanca, ako to vnímam, tak to je super.

Bežným ľuďom mená Johnny a Mel veľa nehovorili. Rezonovali "iba" v tanečnom svete. Prišla televízna šou s miliónovými tanečníkmi a zrazu ich poznalo celé Slovensko. Éra miliónového tanca je už minulosťou a tanečníci si razia vlastnú cestu. Napriek tomu priznávajú, že šou im dala možnosť, príležitosť ukázať sa.....

Johnny:

- Obidvaja sme robili to isté v čase miliónového tanca, ako pred ním. Tancovali sme, i keď sme nemali tanečnú školu. V 90-rokoch som mal tanečnú skupinu a boli sme veľmi úspešní. Obsadzovali sme na súťažiach v hip-hopových formáciách popredné priečky. Žili sme si viac tanečný svetík. Robili sme klipy, tanečné reklamy, boli sme rešpektovaní v tanečnom svete. No skôr sme boli taký "no name". Túžbu otvoriť si vlastnú tanečnú školu ma takmer každý tanečník, ktorí na sebe maká a chce ísť dopredu. Vychovať si vlastných ľudí, skupinu. Šou miliónový tanec bol určite takým odrazom. A pomohol v tom, že keď už "skáčete" celých 15 rokov tak teraz to môžeš konečne ukázať ďalej. No pravdou je, že táto televízna šou nás nevyrobila. My sme boli už hotoví tanečníci, iba sme ľuďom ukázali, že tu sme, že tanec vieme robiť. Potom človek dostane isté "mediálne karty" a už je na ňom, ako nimi zamieša. Aj my sme mohli po súťaži upadnúť, zhasnúť. Ale nie zobrali sme to, čo bolo a otvoril sa tým ďalší priestor. Už nefungujeme s nálepkou miliónoví tanečníci. Máme vlastnú značku Johnny Perfekto a Lady Mel a hip-hopová fakulta alebo tanečný masaker. Takto sa prezentujeme a máme úctu tak v tanečnom, ako aj normálnom svete.

Mel:

- Pravdou je, že každá nejaká "akcia" nás posúva dopredu a bolo to aj pri televíznej šou. No nezbláznili sme sa z toho, ideme ďalej a makáme na sebe.

Hip-hopová fakulta má už svoje meno. Deti chcú byť tanečnými hviezdami, podobať sa svojim idolom. Obidvaja ste s tancom začínali práve v detskom veku. Aká bola tá vaša cesta a čo by mali deti pre svoje sny stať sa tanečníkmi urobiť?

Mel:

- Izbu som mala spolu s ďalšími dvoma súrodencami. No vždy som si našla čas a trénovala, keď tam neboli. Pri tanci som sa pozerala do okna, ako mi to ide. Pre tanec som robila všetko, lebo som to chcela. Deti, ktoré chcú tancovať, nech idú za svojimi snami. Ja som vždy sledovala tanečníkov, pozerala som na ich pohyby a učila sa kroky. Vychytávala som nedostatky, no najmä som na sebe makala. Bez ohľadu na to, kde som bola, či som mala priestor.

Johnny:

- Presne tak...ak niečo chceš, ideš za tým. My sme ako chalani džemovali na ihrisku. Sledovali sme prvé MTV klipy a skúšali si to. Aj ja som mal sen a držal som sa ho. Musíš ho mať pred sebou a i keď nevládzeš, nemáš podporu či prostriedky ísť za tým. I keď pred časom som si na tanec pripadal už starý, no vrátil som sa k nemu. Je to jednoducho moje srdce, ktoré preň tlčie...Nie každý sa na tanec hodí, hoci to veľmi chce. Aj k nám na fakultu prichádzajú mladí a chcú tancovať, lebo sa to nosí, je to "in" alebo k nám prídu nejaké babenky zo zvedavosti. Neponúkame ľuďom príďte k nám všetci. Budete tancovať. Ja som hip-hop i zomriem ako hip-hop. No nie je to póza, či móda, je to o pocite. My sme real. A tak je to aj s mladými tanečníkmi. Ostáva iba ten, kto skutočne chce a cíti. Ak to nezistia, odídu sami.

Hip-hopová fakulta je pojmom aj medzi známymi svetovými tanečníkmi. Johnny a Mel absolvovali prestížnu broodwayskú tanečnú školu, na Slovensko prišli taneční lektori ako Eddie Morales Z New Yorku, Lil Phil z Belgicka, Tight Eyez, Dante 7 z Los Angeles, Wanted crew z Paríža, ktorí spolupracujú s poprednými hviezdami R´N´B a hip-hop scény ako Justin Timberlake, Usher, Mariah Carey, Missy Eliot, Janet Jackson, Ludacris a iní. Slovenskí tanečníci jednoducho ponúkajú svetovú kvalitu...

Johnny:

- Teší nás keď za nami príde H. Link, či Mr. Bigless a pochváli náš štýl, zatancuje si s nami dá si taký malí beatle (tanečná bitka)....učíme sa od nich, učíme sa navzájom a rešpektujeme sa. Môžu prísť za hocikým, ale prídu za nami, lebo rovnako cítime. Keď ťa takýto "krstní otcovia" streetdanceu poklepú po pleci a pochvália, je to viac ako nejaká výhra v televíznej šou. Si dobrý a nehovoria to iba tak...

Mel:

- Je tu strašne veľa talentov, pracovitých ľudí a to je veľké plus. Na Slovensku je veľa tanečných talentov a majú čo ponúknuť.

Fakulta a tanec je neoddeliteľnou súčasťou života tejto súkromno-profesionálnej dvojice. Čo čaká Johnnyho a Mel najbližšie?

Mel:

- Pred časom som sa vrátila z Islandu. Fotila som kolekciu pre Nike. Dúfam, že z toho budú pekné veci....Momentálne pripravujeme letný fakulta kemp. Všetko dávame do školy. Bude to prvý letný kemp a tešíme sa na to. Ide hlavne o workšopový kemp, kde budú lektori z fakulty, pozvaní lektori z vonku i my. Kemp je otvorení pre tanečníkov, ktorí už majú niečo za sebou.

Johnny:

- Chceme mladým ukázať cestu, aby niečo robili. Ak tancujú, nech v tom pokračujú. Aby neboli na ulici a nenudili sa. Aj mňa tanec a hip-hop svojho času zachránil od ulice. Robil som veci, na ktoré nie som pyšný, prešiel som si nimi s kamarátmi, no dnes viem, že to nebolo správne. Na kempe preto budú aj rôzne psychoporadne o drogách a o tom, aby sa mladí ľudia sústredili na pozitívne veci. A aby som nezabudol, pozdravujem všetkých čitateľov KORZÁRA a tanečníkov čítajúcich KORZÁR. Robte čo vás baví, buďte sami sebou, buďte skutoční a stále freš...."

MÁRIA ŠIMOŇÁKOVÁ

Autor: SMIŽANY

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári