Na lúke nad obcou Bačkov v sobotu ožila história. Odohrala sa tam rekonštrukcia bitky pred 64 rokov

Keďže Rusi neboli v plnej sile, útok "na bodáky" nahradila taktika

Východné Slovensko bolo počas 2.svetovej vojny známe najmä tvrdými bojmi v jej konečnej fáze. Šlo o zúfalý odpor ustupujúcich nemeckých vojsk, ktoré sa snažili ubrániť územie pred mohutným sovietskym náporom. Jednou z dôležitých bola na prelome rokov 1944 a 1945 aj bitka o Dargovský priesmyk. Keďže dnešná generácia už toho o 2.svetovej vojne veľa nevie, rozhodla sa skupina milovníkov vojovej histórie zorganizovať rekonštrukciu bitky o Bačkov, ktorá bol prvou zo série tvrdého krviprelievania v Slanských vrchoch. Ich zámer sa podarilo naplniť do bodky. Minulú sobotu sa na lúkach nad obcov Bačkov zhromaždilo 20 tisíc divákov.

Hlavným organizátorom akcie bol Košičan Miroslav Virág, predseda Klubu vojenskej histórie Cassovia Corps Košice a člen spoločnosti Retro Air. Nadšenec zapálený pre históriu 2. svetovej vojny sa s touto myšlienkou pohrával už dávnejšie. "Organizovali sme viacero podobných podujatí. Po lanskom leteckom dni za mnou prišli kamaráti s návrhom, zrekonštruovať boje o Dargov. Oslovili ma, keďže mám v podobných podujatiach nejaké tie skúsenosti."

Dôsledná príprava

Prípravy trvali zhruba rok. Celé to začalo logistickou prácou M. Virága, ktorý začal pracovať na základných veciach akými boli voľba lokality, materiálu a podobne. "Neskôr som začal zostavovať organizačný tím. Ja som mal na starosti logistiku a podliehali mi ďalší členovia štábu. Šlo najmä o autora scenára." Ten musel postupovať podľa historických faktov a zároveň zostaviť "boje" atraktívnymi pre diváka. "Bol skvelý a postupoval profesionálne. Má totiž skúsenosti z armády. Pod neho podliehali ďalší ľudia ako pyrotechnik či hlavný konštruktor bojiska." Zvyšok štábu bol rozdelený do ďalších štruktúr, ktoré sa starali najmä o catering účinkujúcich, ďalší program, občerstvenie, stánky so suvenírmi atď.

Posledné dva týždne pred akciou bolo v Bačkove, obci v Trebišovskom okrese, rušno. Kopali sa zákopy, stavali obranné pozície. "Okrem toho sme chystali prístupové cesty, parkoviská a celú infraštruktúru. Vyrovnávali sme terén bojiska, chystali ohradenie páskami, stanoviská pre záchranárov, požiarnikov, stánky, lazarety, tribúnu, dobové tábory. Niektorí účinkujúci dorazili v stredu, iní vo štvrtok. Bolo ich potrebné ubytovať, ukázať čo a ako, nakŕmiť ich." Na strave si dali obzvlášť záležať, lebo ako M. Virág poznamenal, hladný vojak bojuje zle. V sobotu bolo napríklad pre vojakov prichystaných 500 dávok guľášu, ktorý navarili v miestnom salaši.

"Posledné noci pred akciou sme ani poriadne nespali. Keď dorazili bojujúci, začali najtvrdšie nácviky. Taktiky boja si trénovali zvlášť Sovieti, zvlášť Nemci. Dokonca si niektoré stanoviská pre guľomety stavali sami. Počas týchto príprav sa museli riadiť tvrdými pravidlami. Žiaden bojujúci nesmel piť alkohol a musel byť v dobrej fyzickej kondícii." Podľa skúseností M.Virága sa totiž môže stať, že vojak v zlej kondícii prípadne po "opici" spôsobí zranenie sebe alebo kolegom. Okrem iného je v hrubých dobových uniformách zvýšené riziko dehydratácie.

Pri výbere bojujúcich si dali záležať. "Vybrali sme 12 najelitnejších klubov Slovenska a Čiech. Moravský, brnenský, ostravský a klub z Hradca Králové." Bojujúcich bolo vyše 150. Podľa scenára malo ísť o zhruba dvojtretinovú prevahu Rusov. Kvôli technickým a iným problémom však mnoho členov Červenej armády nedorazilo. "Chceli sme začať masívnym pozemným útokom Sovietov ´na bodáky´. Nemci pritom mali páliť guľometmi. Chceli sme ukázať ničivú palebnú silu nemeckých vojsk. Žiaľ, keďže viaceri účinkujúci nedorazili, sme scenár upravili a Rusi útočili taktickými bojmi." V skutočnosti tomu tak v roku 1944 nebolo. Taktickým bojom predchádzala odvážna pozemná invázia.

Letáky zmizli

Výsledný produkt, ktorý mali možnosť diváci sledovať, sa teda trocha líšil od toho, čo bolo v pláne. Bitka sa začala po 13. hodine. Prvé kroky podnikla ruská armáda náletom leteckej legendy - lietadla Polikarpov PO 2. "Tento dvojplošník sme zohnali z Maďarska. V Európe je jediný, na ktorom sa lieta. Jedno takéto lietadlo je aj v košickom múzeu, no ešte nie je plne spojazdnené. Maďarský polikarpov pilotoval špecialista z maďarského leteckého klubu, s ktorým sme sa už v minulosti stretli a má u nás veľkú dôveru."

Lietadlo spravilo niekoľko náletov. Prvý bol prieskumný. Počas neho pilot zbadal prvýkrát nemecké obranné pozície. V ďalšom nálete ich presne lokalizoval a zhodil im letáky, prostredníctvom ktorých boli vyzvaní, aby sa vzdali. "Vytlačili sme 150 letákov. Nešlo pritom o nejaké prázdne papiere alebo útržky novín, ako sa to robí pri iných rekonštrukciách. Šli sme do detailu. Zhadzovali sme kópiu originálnych letákov, ktoré zhodila Červená armáda na Nemcov počas bojov o Bačkov. Boli to zložené formáty A4. Chceli sme ich neskôr pozbierať a dať bojujúcim ako suvenír. Ľudia nás však predbehli..."

Po druhom varovnom nálete nasledoval tretí, ktorého súčasťou už malo byť aj zhodenie bômb. Tam sa však vyskytla hádam jediná chyba ukážky. časť pyrotechniky, ktorá mala imitovať ničivý dopad ruských bômb pred nemeckými zákopmi, kvôli poruche nevybuchla. "Bola to škoda. Ľuďom by sa to veľmi páčilo, boli by to mohutné detonácie. Také veci sa však na podobných akciách stávajú."

Po náletoch polikarpova prišiel na rad ruský útok pomocou delostrelectva a tankov. V prvej fáze sa im nemecký odpor nepodarilo zlomiť a utrpeli značné straty. "Bolo tomu tak aj pred 64 rokmi. Veliteľ Rusov Grečko mal plán dobyť Dargov za jeden deň. Nerátal však s tým, že sa na nich Nemci už niekoľko mesiacov chystali. Mali vybudované perfektné obranné pozície, goľometné hniezda, kanóny, zamínovali mosty, cesty. Rusi prosto v prvom útoku dostali na frak." Po neúspešnom pokuse sa stiahli a mobilizovali sily. Druhý útok bol už vydarenejší. Pomocou tankov sa im podarilo prejsť mínovým poľom a streľbou z T 34-iek rozstrieľať prvé obranné pozície wermachtu. Takto obsadili prvé zákopy a guľometné hniezda.

Pri sobotňajšej rekonštrukcii boli obranné pozície Nemcov vykopané takmer presne na tých istých miestach, ako v zime 1944. "Snažili sme sa to urobiť čo najhodnovernejšie. Používali sme aj historické kroniky a dobové fotografie."

Masaker pod lesom

Sobtňajší scenár bol jednoduchý. Po obsadení pozícií na juhu začali ruské vojská ostreľovať nemecké pozície v strede bojového poľa. Okrem tanku sa do paľby zapojili aj guľomety. Po rozsiahlych stratách na nemeckej strane prišiel na rad rýchly útok "červenej" pechoty. Tej sa, hoci utrpela veľké starty, podarilo dostať až k stredným obranným pozíciám Nemcov. Brániacich sa zúfalcov v zákopoch postrieľali, alebo zlinčovali lopatkami. "Šli sme do detailu aj pri tomto bode. Ruskí vojaci boli známi tým, že protivníkov v zákopoch nestrieľali, ale zabíjali bodákmi alebo lopatkami, ktoré mal za opaskom každý z nich." Zopár Nemcov tento nápor psychicky nevydržalo a vzdalo sa. Iným sa podarilo vziať nohy na plecia a zhromaždiť sa na poslednej severnej obrannej línii.

Tam kládli Nemci v sobotu najtuhší odpor. Na pomoc im prišli vozidlá Hackel a Kubelwagen. S podporou protilietadlového guľometu Flak či protitankového kanónu PaK 40 sa snažili ubrániť poslednú baštu Nemcov. Neúspešne. T 34-ka ochromila ich odpor natoľko, že umožnila motorkám - sajtkám a ruskej pechote takticky preraziť obranné body a vyhnať Nemcov k lesu. "Tam to už bol masaker. Strieľali sa nemecký dôstojníci, vojaci brániaci zranených kamarátov, ale aj tí, ktorí sa chceli vzdať. Nebolo to fair play, no žiadna vojna taká nebola. Aj keby mala."

Po porazení Nemcov sa vojaci Červenej armády zoradili a dali si víťaznú cigaretu. Nemecké mŕtvoly ostali ležať po lúke. "Myslím si, že sa nám podarilo urobiť ideálny kompromis medzi udržaním autenticity bojov a diváckou atraktívnosťou. Ruskí vojaci pred bojmi chodili po domoch Bačkovčanov, pýtali staré zemiaky, slaninu, následne si ich opekali v dobových táboroch. Nemci zase tvrdo drilovali pri nácviku. Generál Heinrizi ich šikanoval. Všetko bolo ako naozaj."

O rok dovidenia

Sobotňajší program sa však porážkou Nemcov nekončil. Svoju techniku predviedla Polícia SR a Armáda SR sa pochválila modernými vrtuľníkmi. "Ukázali sa aj chalani z Airsoft klubu, vystúpili folklórne súbory, jedlo sa i pilo. Celý program uzavrel koncert kapely Nocadeň." S návštevou sú organizátori mimoriadne spokojní. Priznali, že čakali 15 tisíc, no číslo o 5 tisíc vyššie ich milo prekvapilo.

"Je to príjemný pocit. Po polroku tvrdej práce prišiel výsledok. Stálo nás to veľa síl. Organizovali sme dopravu, bezpečnosť, účinkujúcich, občestvenie, muziku, scenár samotných bojov, priestory, elektrinu.. Bola to ozaj kopa práce a financií." Celkové náklady sa vyšplhali na dva milióny. Okrem toho bolo mnoho služieb vybavených "bartrom". To značí, že za svoju pomoc dostal sponzor nejakú formu protislužby.

Reči o nezvládnutí niektorých organizačných záležitostí, akými sú parkovanie, či dobrý výhľad pre všetkých divákov, si M. Virág nevšíma. "Parkovanie bolo zabezpečené pre 5 tisíc áut. Ľudia však vlastnou aroganciou a parkovaním už v obci znemožnili ostatným dostať sa až do týchto priestorov. Rovnako miesta pri páskach bolo dostatok. Ľudia však nosili malé deti na pleciach a znemožňovali výhľad ostatným. Mimochodom dosť sa čuduje týmto rodičom, ktorí boli čo sa týka bezpečnosti detí dosť ľahkovážni."

Kto sa tento rok do Bačkova nedostal, nemusí zúfať. Organizátori plánujú v podobných akciách pokračovať. "Na budúci rok pripravíme bitku o Dargov, o rok zas bitku o Dargovský priesmyk. Napokon to bude v roku 2011 rekonštrukcia bitky v obci Klečenov, kde boli Nemci definitívne porazení a vyhnaní smerom na Košice."

Podľa M. Virága má organizovanie podobných akcií aj po toľkých rokoch zmysel. "Treba poukázať na hrdinské činy ľudí, bez ktorých by sme tu neboli. Mimochodom, dva po akcii sme v lese našli mŕtvolu ruského vojaka. Prišla na nás nostalgia. Kto vie, ak by tam nepadol, možno by dnes nebol na svete niekto z nás..."

Levičan J. Hostinský získal tank za symbolickú sumu

Žerie 400 litrov na 100 km

Hodnovernosť rekonštrukcie bitky o Bačkov dotvárali okrem autentických uniforiem komparzistov aj pôvodné zbrane alebo repliky. Azda najväčšej popularite sa tešil legendárny sovietsky tank T 34/85.

Keď sa Jozef Hostinský (na snímke druhý sprava) z Levíc stal členom miestneho historického spolku, začal sa pohrávať s myšlienkou zrekonštruovať nejaký tank. Jeho túžby sa naplnili, keď sa dostal k vraku tanku T 34/85. "Je to niečo cez sedem rokov. Tank bol vystavený na pomníku v mojom rodnom meste. Bolo mi ľúto, že ho čas a najmä ľudia značne zdevastovali. Dohodol som sa preto s predstaviteľmi mesta, že mi ho za symbolickú sumu predajú s tým, že ho opravím a budem sa o neho starať."

Po nespočetných opravách ho dal s kolegami z historického združenia dokopy tak, že sa dokáže hýbať. "Nie je to žiadna sranda. Súčiastka do takého niečoho sa dnes dá zohnať len veľmi ťažko. Všetko sme teda kúpili zo zahraničia, lebo na Slovensku podobné veci nikto nepredáva. V Čechách je to o niečo lepšie." J. Hostinský dodal, že tank stále nie je v stave, v akom by mal byť. Je však rád, že sa s ním vie vôbec pohnúť. Kým ústie delovej hlavne má zavarené, z guľometu môže strieľať. Samozrejme, iba "slepými"...

Nasadenie T-34 bolo pre Nemcov veľkým prekvapením. "Na rozdiel od nemeckých strojov svojej kategórie mal lepší kanón 76,2 mm a 85 mm. Mal aj stabilnejší podvozok široké pásy, lepší záves kolies a podobne. Dokázal prekonať aj terén, v ktorom sa nemecké tanky prepadávali až po vežu. Disponoval kvalitnejším motorom, ktorý bol úspornejší a zároveň výkonnejší. Opotrebovával sa pomalšie ako nemecké, a tie vtedy patrili k najlepším. Tank bol aj rýchlejší."

Tank T-34 J. Hostinského sa niektorými technickými parametrami líši od originálu. "Má 12-valcový motor, ktorý žerie vyše 400 l nafty na 100 km. Výzbroj je chabejšia. Tento stroj nesie menej guľometov, bômb či iného streliva. Miesto pôvodnej váhy 32 ton má teda náš tank ´len´ 28 ton." Kolos prepravujú na miesta použitia ťahačom so špeciálnym prívesom.

Tank J. Hostinského má trhovú hodnotu zhruba 2 milióny českých korún. Historická hodnota je však oveľa vyššia. Nákladnosť prevádzky tohto krásavca jeho majiteľa od tohto hobby neodrádza. "Áno, je to drahá záľuba, no má veľký historický význam. A je to proste moja srdcovka," dodal s úsmevom šofér tanku, na ktorého sme kvôli zvoneniu v jeho ušiach po boji museli otázky kričať.

tl

Radka Balcárka s partiou ich nemecký transportér živí

Hackel poskladali na podvozku z avie

Nemecké vojská používali k rýchlemu a účinnému manévrovaniu po pevnine okrem tankov Tiger a Panther, či automobil Kubelwagen aj obrnený polopásový transportér Hackel. Jeden taký nechýbal ani na akcii pri Bačkove.

Tento postrach ruských lietadiel a pechoty bol na rozdiel od iných typov zbraní po celú vojnu výsadou nemeckých vojsk. Po Hitlerovej porážke boli tieto klenoty armády zničené takmer do posledného kusa. Na rekonštrukcie bojov a podobné akcie sa preto používajú len moderné kópie. Jednou z nich sa môže pochváliť historický spolok Garda mesta Hradec Králové z Českej republiky. "Tohto obrneného transportéru sa na svete vyrobilo okolo 980 kusov. Dodnes sa podľa mojich informácií zachovali len dva. Jeden je v New Yorku, druhý v Rusku," hovorí spolumajiteľ českej kópie Radek Balcárek.

Celý stroj postavili z náhradných súčiastok. "Okolo roku 1997 sme sa začali pohrávať s myšlienkov, že si niečo podobné skonštruujeme. Rozhodli sme sa pre tento obrnený automobil. Zavážilo, že je ich na svete tak málo." Samotnému konštruovaniu predchádzali tri roky študovania rôznych dokumentov, kroník, príručiek či dobových fotografií. "Prvýkrát sme sa s autom pohli v roku 2003. Dalo sa povedať, že už bolo hotové."

Hackel je podľa R. Balcárka zvláštny najmä tým, že hoci ide o transportér, určený na prevoz ranených, je vybavený neobvykle silnými zbraňami. "Je vyzbrojený guľometom kalibru 7,92 mm MG 48, čo je pre obrnené automobily nezvyčajné. Jeho hlavnou zbraňou je však protilietadlový automatický kanón kalibru 20 mm." Nemecké vojská ho okrem transportu využívali najmä ako protilietadlovú obranu.

Vozidlo vyniká okrem palebnej sily aj vynikajúcou mobilitou v ťažkom teréne a vzhľadom k ťažkým zbraniam, ktoré nesie, aj veľkou rýchlosťou. Hackel bol známy aj nízkou spotrebou a silnou vytrvalosťou. "Náš Hackel má podvozok z ávie. Žerie teda toľko, ako ávia a dokáže ísť rýchlosťou až 80 km/hod. Ak by mali takéto podvozky Nemci v čase vojny, možno by neprehrali," vtipkuje Čech s úsmevom.

Pri konštrukcii bolo najťažšie zohnať otočnú vežu. "Dosť sme sa pri jej zháňaní natrápili. Je plne otočná a pri paľbe na vzdušné ciele sa dokáže nakloniť do uhla 90 stupňov. Pokúšali sme sa zohnať aj pôvodný 8-valcový motor, no neúspešne." Obrnený transportér prepravujú špeciálnym ťahačom s prívesom.

Garda mesta Hradec Králové patrí k najúspešnejším v Čechách. "Ročne máme niekoľko desiatok vystúpení len s týmto Hackelom. Prešli sme celé Česko, na Slovensku sme prvýkrát." R. Balcárek sa s niekoľkými kolegami rekonštrukciami vojen dokonca živí. "Je to nákladné hobby, no nám sa podarilo dostať do štádia, kedy nás vďaka ich vysokej početnosti tieto vystúpenia uživia. No aj keby tomu tak nebolo, tejto oblasti by som sa určite venoval aj ďalej. Je to jednoducho láska, robím to už 30 rokov."

Obec Bačkov oslobodili 9.decembra 1944

Za odpor a pomoc partizánom vypálili fašisti 112 domov

Bačkov sa môže pochváliť bohatou históriou. Žiaľ mnoho poznámok, týkajúcich sa tejto obce, sa v kronikách spája s tragickými udalosťami. Okrem krutovlády kniežat či morových rán je Bačkov známy najmä krutými bojmi o Dargovský priesmyk.

Hitelorvské jednotky pred začiatkom útoku Červenej armády v Slanských vrchoch vypálili 26. novembra 1944 obec Bačkov a ďalšie poddargovské obce. Hlavným dôvodom tohto činu bol občanmi odmietnutý príkaz na evakuáciu a ich pomoc vzmáhajúcemu sa partizánskemu hnutiu. V obci Bačkov zhorelo 112 obytných domov a stavísk. Obyvateľstvo hľadalo útočište v horách. Koncom novembra 1944 mal Bačkov 117 domov a 749 obyvateľov. Okrem obydlí bola značne poškodená aj cirkevná dvojtriedna škola, kostol s farou a schátralý kaštieľ. V obci bol zriadený internačný a koncentračný tábor. Internovaní sa zúčastňovali na zákopových prácach, ktoré realizovalo hitlerovské velenie pod Slanskými vrchmi.

Začiatkom decembra 1944 sa línia frontu zastavila v Slanských vrchoch. 9. decembra o 9.45 vyrazili po delostreleckej príprave do útoku medzi Kravanmi, Bačkovom a Trnávkou jednotky 128. a 226. sreleckej divízie I. gardovej armády 4. ukrajinského frontu, ktorej velil generálplukovník Andrej A. Grečko. Proti nim stáli hitlerovské jednotky 101. horskej divízie a 500. trestného práporu, ktoré kládli útočiacej Červenej armáde húževnatý odpor. Preto sa línia frontu v Slanských vrchoch stabilizovala na dlhých sedem týždňov.

V dôsledku presunu frontových pozícií prechádzala vypálená obec doslova z rúk do rúk. Najťažšie boje sa odohrávali na tzv. Bezmennej výšine (411 m) asi 3 km severovýchodne od Bačkova. Tam okrem iných padol v ťažkom boji aj hrdina Sovietskeho zväzu gardový poručík Ivan Antnovič Najdenov (12.12.1944) a o štyri dni neskôr slobodník Michajl T. Opolenov. V Bačkove padol 14.12.1944 vojak Jemeljan M. Dolganičev. Bezprostredne po vojne bolo v Bačkove a okolí exhumovaných 849 hrobov červenoarmejcov. Počas SNP pôsobila v lesoch nad obcou menšia partizánska skupina. V bojoch o Bačkov sa chrabrým bojom vyznamenal seržant Chavriga, ktorý patril do 327. gardového streleckého pluku a vojak Lichoglajd zo 128. horskej streleckej divízie. V rámci bojov o celý Dargovský priesmyk zahynulo na strane Nemcov okolo sedem tisíc a na sovietskej strane 22 tisíc vojakov.

Do zničenej obce sa po krutých bojoch prebila Červená armáda 9. decembra 1944. Prví obyvatelia sa však mohli vrátiť až 18. januára 1945, keď bola prelomená línia frontu a hitlerovská obrana na dargovsko-košickom smere.

Tomáš LEMEŠANI

Približne 300 výbuchov mal na starosti trojčlenný tím pyrotechnikov z firmy Marek Petrik FX

Ak by odpálili nálož pod komparzistom, výbuch by ho roztrhol

Okrem 160 účinkujúcich a bojovej techniky zohrala počas rekonštrukcie bitky o Bačkov dôležitú úlohu aj zvuková kulisa, imitujúca streľbu z ťažkých zbraní. Tieto špeciálne pyrotechnické efekty mal na starosti Košičan Marek Petrik, ktorý už mal za sebou podobné skúsenosti napríklad z "bojov" o Duklu. Akcia pri Bačkove však bola pre neho doteraz najväčšia.

"Tentoraz M. Petrik spolu s partiou pripravoval okolo 300 rôznych výbuchov. Niektoré boli samostatné, iné dvojité a trojité. "Imitovali výstrely z ťažkých zbraní, teda tanku, protitankového dela, guľometu z lietadla či mínometov a potom aj ich dopady. Medzi nimi boli aj výbuchy leteckých bômb." Samotné práce začal M. Petrik so synom Ramonom a Pavlom Leškom v piatok dopoludnia. Išlo o natiahnutie káblov od odpaľovacieho zariadenia k miestam výbuchov. Mali sa čo obracať, lebo väčšinu z približne 1700 metrov káblov museli na bojisku aj zakopať. "To preto, aby ich pohyblivá technika, prípadne komparzisti, nepotrhali. V sobotu od skorého rána sa potom na konce jednotlivých káblov montovali nálože. Každá mala svoju ´silu´ podľa toho, aký výbuch mala imitovať. Dovedna šlo o vyše 200 kg výbušnín."

Najmenšie a najpočetnejšie nálože znázorňovali dopad mínometného granátu, niekoľko najväčších zas dopad leteckej bomby. "V tomto prípade šlo o titanové gule, ktoré mali okrem dymu aj zvukovo-svetelnú zábleskovku. Sila výbuchu bola porovnateľná s originálnou bombou, no s tým rozdielom, že skutočná bomba sa pri dopade zavŕtala do zeme a potom vybuchla. My sme nálož do zeme zakopať nemohli, lebo hlina by sa po výbuchu správala ako projektil a ak by niekoho trafila, mohla by ho zabiť. Aby sa teda tento imitovaný výbuch aspoň trochu priblížil realite, položili sme na nálož 40-kilové vrece s rašelinou. Jej rozhodenie do blízkeho okolia je neškodné."

Samozrejme, správne rozmiestnenie náloží bola iba prvá časť práce pyrotechnika. Druhou bola zaradom ich odpaľovať podľa vopred určeného scenára. Každý výstrel z tzv. ťažkých zbraní a následný dopad "projektilu" mal teda svoj čas a museli by zosúladené. Teda aby napríklad výbuch po dopade mínometného granátu neprišiel skôr, ako samotný výstrel.

"Všetky nálože som odpaľoval pomocou diaľkového ovládača, ktorý je podobný, ako k televízoru," vysvetlil M. Petrik. "Pohyboval som sa paralelne s ´frontovou líniou´ a riadil odpaly podľa postupu komparzistov. Bolo ich dôležité sledovať aj preto, aby sa náhodou niektorý z nich nedostal na miesto, kde som mal práve odpáliť nálož. Lebo ak sa tak stalo a šlo by o nejakú väčšiu, tak by ho to určite roztrhlo." Našťastie, komparzisti boli poučení a vedeli, kde je bojisko bezpečné a kde by mohli prísť k úrazu. Počas delostreleckej paľby boli aj tak v zákopoch a hoci si M. Petrik všimol, že zo začiatku z nich zvedavo vykukovali, po prvých výbuchoch sa už neobjavila ani jedna hlava. "Po akcii za mnou niektorí prišli a povedali, že po tom, čo si v tých zákopoch užili, by skutočnú vojnu nikdy zažiť nechceli..."

Odpálením všetkých náloží sa však práca tímu pyrotechnikov neskončila. Keď sa Rusi s Nemcami po poslednom výstrele "zbratali" a spolu fotili, M. Petrik s partiou museli celé bojisko skontrolovať. Teda hlavne, či vybuchlo všetko, čo vybuchnúť malo. "Jediné, čo sa odpáliť nepodarilo, boli imitácie dopadu striel z guľometu lietadla. Išlo o sériu výbuchov, ktoré viedli až ku nemeckému Flaku. Bola to škoda nielen preto, že s tým bolo veľa roboty, ale išlo o pre divákov atraktívne výbuchy so zvukovou i svetelnými efektmi."

A ako došlo k "poruche", ktorá nálože znefunkčnila? "Tesne pred začiatkom celej bitky, keď sa nemecká pechota presúvala hore - dole, nikto z komparzistov o káble zavadil a pretrhol ich. Pre krátkosť času už nebolo možné hľadať, kde sa to stalo..." Tieto nevybuchnuté nálože musel šéf pyrotechnikov pred inváziou divákov na bojisko urýchlene zneškodniť a pozbierať. Ak by sa dostali do nepovolaných rúk, mohli by spôsobiť veľké problémy...

Zo svojho pohľadu zhodnotil M. Patrik celú akciu za vydarenú. A to nielen preto, že im organizátori nechali pri výbere špeciálnej pyrotechniky tzv. voľnú ruku a v ničom ich neobmedzovali. Spokojný bol aj preto, že sa pri tak veľkom počte divákov, komparzistov a výbuchov nikomu nič nestalo.

Róbert BEJDA

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári