Manželku rozsekal, telo spálil a popol rozsypal v záhrade
Aby sa nikdy nenašli, niektorí vrahovia sa snažia svoje obete dobre ukryť. Najčastejšie pod zem, kde sa rozložia dovtedy, kým niekto, často iba náhodou, miesto ich "posledného odpočinku" objaví. Ak sa takéto ľudské pozostatky podarí identifikovať, za jediné pozitívum možno považovať aspoň to, že telo potom konečne spočinie v normálnom hrobe. Dnes sme v súdnom archíve siahli po prípade, kde to ani po jeho objasnení možné nebolo. Najavo síce vyšlo, ako k tragédii došlo i čo urobil páchateľ s telom, no do hrobu napokon spustili truhlu iba s niekoľkými vecami, ktoré boli nebohej blízke...
"Tak, povedzte pekne po poriadku, ako to vtedy bolo," začal obligátnou formulou predseda senátu vypočúvanie 41-ročného Milana S.
Ten sa zamyslel, akoby hľadal ten správny okamih, od ktorého by sa "odrazil". Nadýchol sa a spustil. "Bolo to ráno okolo siedmej, keď ma Eva začala kmásať za rameno a budiť. Vraj, kde sú peniaze. Vedel som, že zase bola za frajerom. Vždy som vedel, keď za ním išla. I deň predtým. Zbalila si veci a odišla. Iba peniaze a tie vkladné knižky zabudla. Čakal som, že sa po ne vráti..."
S pokojom Angličana vraj manželke povedal: "Hľadaj," tvrdil Milan pred senátom. "Ako prekutrávala dom, chodil som za ňou a prehováral ju ´Evička moja, vráť sa domov. Odpustím ti a budeme žiť spolu. Odznova´. Ale ona nie. Že už je toho veľa, a ďalej nemôže. Jednostaj opakovala: ´Kde sú peniaze? Kde sú peniaze...?´ Stála tam na pôjde a vrieskala, že som všivavý zlodej a čo ja viem, čo ešte. Tak som za ňou vybehol hore po schodoch a trocha sme sa pochytili..."
Z jednej i druhej strany vraj padali urážky aj obvinenia. Milan tvrdí, že nechcel manželke ublížiť, no neudržal sa a strelil jej facku. "Trochu sa zatackala a spadla z pôjda. Z výšky asi štyri metre a rovno na tie staré kachle, čo tam ležali už asi desať rokov. Hlava jej akoby pukla a ju to asi hneď zabilo. Všade bolo plno krvi a bol to príšerný pohľad. Telo sa ešte chvíľu mykalo, ale už sa jej nedalo pomôcť. Celé to trvalo asi minútu a ja som za ten čas skoro zošalel. Keď sa prestala hýbať, zbehol som z toho pôjdu, preskočil ju a utekal von, lebo mi prišlo zle. Nič som v to ráno ešte nejedol, no i tak som čosi zvracal. Potom som vypil asi pol litra borovičky."
Čo nasledovalo ďalej, bolo vraj podľa Milana jediné možné riešenie. Uvedomil si, že by mu nik neuveril, že manželke nespôsobil smrť úmyselne. Ľudia totiž vedeli, že sa často hádali a možno aj vytušili, že ho Eva bude chcieť opustiť. Ak teda nechcel skončiť v base ako vrah, napadlo mu jediné. Telo musí niekam navždy odpratať. Že by sa po manželke časom niekto zháňal, nad to ani nepomyslel. Podstatné bolo zbaviť sa tela. "Pripravil som hranicu zo smrekových a brezových polien," opísal ďalší postup. "Telo som potom v kôlni rozsekal..."
Asi tak okolo obeda všetko naukladal medzi polená, polial benzínom z motorky a zapálil. "Bola to obrovská vatra a šiel z nej poriadny smrad. Našťastie, vietor fúkal k lesu... Okolo piatej bolo po všetkom. Načisto zhorela. Popol som rozmetal po záhrade. Za Evinu smrť ale nenesiem žiadnu vinu. Bola to nešťastná náhoda. Verte mi. Nechcel som ju zabiť. Potom som už načisto zblbol..." ukončil Milan svoj hrôzostrašný monológ.
"Prečo ste však nikomu nenahlásili, čo sa stalo?," prerušil ticho v sieni predseda senátu.
"A načo? Nikomu predsa nechýbala," odpovedal Milan. "Mala síce v druhej dedine sestru, no tú som nevidel od našej svadby. Dajako sme si nepadli do oka. A určite tam mala aj nejakého frajera. Beztak neviem, prečo ju ten nehľadal... Čakal som ho. Keď došli po polroku policajti, myslel som, že ich poslal on."
Potom, čo Evina sestra Jana nevydržala čakať, prekonala strach a ohlásila nezvestnosť súrodenca na polícii. Keď Milana navštívila kriminálka a začala sa pýtať na manželku, po pár otázkach za zaplietol do klamstiev. Zakoktal sa raz, druhý raz a potom "vysypal" všetko, čo sa pred vyše šiestimi mesiacmi na samote pod lesom odohralo...
Po Milanovi predstúpila pred senát jeho švagriná a jediná žijúca príbuzná nebohej Evy. Podrobne opísala utrpenie, ktoré jej sestra prežívala pred, no hlavne po svadbe. Rozprávala o tom, ako sa obaja vzali na nátlak rodičov, ktorí boli veľmi dobrými priateľmi a susedmi. Manželstvo vraj zo začiatku vyzeralo byť šťastné, no po čase sa vraj Milan zvlčil. "Začal piť, do každého zapáral a všetko zlé dával za vinu Eve. Vraj ho podvádza a spí s kdekým. Kvôli tomu postavil dom až hore pod lesom a keď nám všetkým krátko po sebe pomreli rodičia, stal sa z neho samotár. Okrem roboty v hore nikam nechodil a nepúšťal ani moju sestru. Frajera nemala, to viem určite. Iba ku mne si občas chodievala poplakať," tvrdila žena v čiernom.
"Dieťa, ktoré s ním čakala pred 11 rokmi, nazval pankhartom," odkryla odrazu Jana R. veľké tajomstvo. "Keď raz Evu zbil, lebo mu vraj nechcela prezradiť meno muža, s ktorým sa údajne spustila, potratila. Nedonosený plod vtedy Milan spálil vo vatre za kôlňou. Videla som to na vlastné oči. Jediný raz ma vtedy zavolal k nim do domu. Som zdravotná sestra a Eva vtedy veľmi krvácala. Obe sme museli odprisahať, že o tom nikdy nikomu nepovieme. Vyhrážal sa, že nás obe podreže. Bol toho schopný..."
Tu sa svedkyňa na chvíľu zamyslela, akoby sa chcela sústrediť a dôkladne rozpamätať na všetko dôležité. "V septembri som ju konečne presvedčila. Keď bol Milan v robote, pobalila si veci a prišla ku mne. Zabudla však svoje úspory ešte po rodičoch a chcela sa po ne vrátiť. Odhovárala som ju, no márne. Dala si dva poháriky vodky na odvahu a ráno šla. Viac som ju nevidela. Stále som si myslela, že ju nechce pustiť späť. Ona už pritom..." zadúšala sa plačom Jana R.
Keďže senát nemal dôkaz o tom, že sa incident stal inak, ako tvrdil obžalovaný, musel "pracovať" s jeho verziou. Sotenie do manželky nekvalifikoval ako vraždu, lež ako ublíženie na zdraví s následkom smrti. A keďže manipulácia s mŕtvolou u nás ešte trestná nebola, vyfasoval "spaľovač mŕtvol" 5 rokov v II. NVS.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
