Gunárovi sa zahryzla do krku tak, že ju nevedeli oddeliť

V súčasnosti je takmer bežné, chovať doma nejaké zvieratko. Psa, mačku, trpasličieho králika, andulky. Okrem najviac rozšírených druhov sa darí aj raritám. Pavúkom, hadom či napríklad fretkám. Malým a vrtkým šelmám s nádherným kožúškom, ktoré sú pre niekoho milým spoločníkom, no inému môžu nahnať strach. O ich skutočnej povahe sme sa porozprávali s chovateľkou Lenkou Vavrákovou.

Devätnásťročná slečna z Družstevnej pri Hornáde sa o fretky začala zaujímať pred tromi rokmi. "Chcela som nejaké domáce zvieratko, no zaujímali ma menej bežné. Uvažovala som o potkanovi, ale po rozhovore s inými chovateľmi som prišla na to, že je to pre mňa príliš nudné zviera."

K fretkám sa dostala prostredníctvom kamarátky. Tá sa o nich zaujímala už dlhší čas, no kvôli nevôli jej rodičov si ju nemohla zadovážiť. "Vypočula som si niekoľko ľudí, ktorí fretky v minulosti chovali, preštudovala som zopár odborných kníh a článkov na internete a môj záujem začal naberať reálne kontúry." Fretka Lenku zaujala najmä výzorom a povahou, lebo je to veľmi živé zviera. Cez internet sa nakontaktovala na chovateľa z Rožňavy. "Predal mi moju prvú fretku, no utiekla mi. Musela som si teda zadovážiť novú."

Takto sa dostala k samičke, ktorú nazvala Willy. Lenka tvrdí, že sa do seba zaľúbili. "Presne tento druh sa mi páči najviac. Šľachtením totiž vzniklo obrovské množstvo druhov. Najobľúbenejšie sú napríklad albín - celá biela s červenými očami a niekoľko miešaných druhov s bielou lisinkou alebo labkami. Mne sa najviac páčia champagne a čokoládové fretky."

S fretkou si človek užije veľa zábavy. Sú veľmi živé a obľubujú spoločnosť. "Každá fretka má iný charakter, no väčšina z nich má rada nové prostredia, ľudí, či iné zvieratá. Konkrétne Willy obľubuje miesta ako sprchový kút alebo mamine hrnce v kuchyni. Svojimi hrami vie narobiť riadnu šarapatu."

Znáša sa so všetkými zvieratami. Rada má najmä mačky a kone. Bojí sa jedine sliepok. "Willy je našťastie kľudnej povahy. Ľudí nehrýže, zatiaľ ani nezničila nejaké dôležité predmety. Moja predošlá fretka však bola dosť agresívna. Zvykla ľudí hrýzť, raz dokonca utiekla k susedom, kde sa im pokúšala zadusiť gunára. Zahryzla sa mu do krku tak silno, že ju nevedeli od vtáka oddeliť. Predsa len, fretka je šelma a miera zdomácnenia je u každej individuálna."

Lenka tvrdí, že chov fretky nie je extra náročný. Najpodstatnejšia je klietka a či upravené prostredie, v ktorom žije. Nie je dobré, ak sú po zemi elektické káble a podobne. Fretka by ich mohla rozhrýzť. "Potrebu si vykonáva ako mačka. Má svoj kút s pieskom. Ináč to nie je náročné zviera. Spí 20 hodín denne. Za tie zvyšné štyri si však ´premrhaný´ čas dokonale vynahradí svojou aktívnosťou. Naučila sa rozdeliť si ho tak, že to stále schytám ja. Ráno, než idem do školy, sa so mnou riadne vyšantí. Potom celý deň spí a zobudí sa, keď sa vrátim domov."

V strave je prvoradé mäso. "Okrem toho existujú špeciálne granule, určené pre tieto zvieratá, Willymu však akosi nechutia. Dokrmujem ju teda rôznou zeleninou. Chutí jej to isté ako nám ľuďom." O nejakej výraznej finančnej náročnosti chovu však nemôže byť podľa Lenky ani reč. Fretka stojí človeka asi toľko peňazí ako napríklad pes. Ako každé iné zviera, aj fretky sa podrobujú pravidelnému očkovaniu. Najpodstatnejšie je najmä to proti besnote. Každý jedinec by sa pritom mal zaregistrovať do chvateľského zväzu.

Zážitkov s fretkami si človek užije dosť. Lenka ju bežne berie sebou von, niekedy aj do školy. Mladé dievča s fretkou loziacou po jej krku alebo na vodítku púta pozornosť. Aj počas nášho rozhovoru sme na seba týmto stvorením pútali pohľady okolosediacich, alebo detí na ulici. "Je to niekedy otrava. Už sa mi napríklad stalo, že ma vyhodili z podniku, v ktorom som sedela. Pravda, raz to bolo oprávnené. Stretla som sa s chovateľom z Brna, s ktorým sme chceli naše fretky skrížiť. Ako sme sedeli pri stole, naše zvieratká sa už pustili do aktu lásky priamo pod stolom. Vydávali pritom výrazné zvuky, ktoré rušili okolosediacich," spomína Lenka na bujarú fretčiu zábavu...

Dôvodov, prečo ľudia chovajú fretky, je mnoho. Existuje niekoľko veľkochovateľov, ktorí tieto zviratá množia a majú ich stovky. Ako tvrdia odborníci, takíto podnikatelia to robia kvôli drahej kožušine zvieraťa a fretky trápia v nevhodných podmienkach. Iní tieto zvieratá šľachtia a prezentujú na rôznych výstavach. Podobné plány má aj Lenka. Nedávno dala svojho miláčika skrížiť s iným druhom a každú chvíľu by sa mal narodiť výsledok tohto snaženia.

Fretky žijú zhruba sedem, maximálne však 13 rokov, čomu prispôsobili i svoju plodnosť. Sú totiž schopné vrhnúť mláďatá takmer každý druhý mesiac. "Určite si chcem Willyho namnožiť. Niekoľko kusov zrejme rozdám iným záujemcom, no niekoľko si nechám, aby som ich mala viac. Hoci pre niekoho sú tieto zvieratká nepríjemné, lebo trochu smrdia, keď si už na to moji rodičia zvykli, musím to využiť," uzatvára s úsmevom L.Vavráková.

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári