Mečiara (pravda, ešte mimo únie), pretrvalo za Dzurindu a kulminuje, priam v epileptických záchvatoch, za Fica. Najnovšia kauza Mlynky, ako i tie, čo predchádzali, sú jedinečným dôkazom, kto žeraví drôty vysokého napätia. Sú to politici, na južnom i severnom brehu Gabčíkova.

Mlynky

Hoci slovenská samospráva nebola vysťahovaná z kancelárie z nejakých nacionálnych pohnútok, ale v rámci akýchsi zápasov o komunálne válovy, kauza Mlynky je jediná s akýmsi obsahom. Spočíva v tom, že Maďarsko so záväzkom (priamo v ústave) k vlastným menšinám v "blízkom zahraničí" by malo zdecimovaným Slovákom poskytnúť istú ochranu v takýchto situáciách. Akú konkrétne, je dobrá otázka, ale mimo tohto článku.

Namiesto diplomacie v rámci medzištátnej zmluvy (ktorá je presne na toto určená) však slovenskí politici rozpútali preteky, kto silnejšie odsúdi dedinskú zvadu. Hoci šéfke samosprávy Demjénovej predseda vlády hneď udelil audienciu (na rozdiel napr. od riaditeľa ÚPN), jej výrok, že "v Mlynkoch nikdy neboli problémy, vždy sme si tu v pokoji nažívali", prepočul a podujal sa šíriť fatalistickú ideu , že "sa rozhoduje o osude, o úrovni ochrany príslušníkov slovenskej menšiny v Maďarsku". Aj keď v Hedviginej kauze sa Fico nesmierne pohoršoval nad intervenciami z Budapešti, teraz odkazoval, že "keby sa taký krok voči maďarskej menšine urobil na Slovensku, bola by z toho 3. svetová vojna a vylúčili by nás z EÚ". A Kubiš si predvolal "na koberec" veľvyslanca. Aby nezostala dlžná, jeho maďarská kolegyňa Kinga Gonczová si nenechala ujsť provokáciu, že "vyjadrením ku kauze Mlynky slovenská vláda uznala kolektívne práva menšín".

Právne nejasný spor o jeden dom s národnostným podtextom pokračuje. To posledné, čo pomôže kompromisu, je vresk, zveličenia, psychóza posledného súdu. Tu ležia bazálne príčiny najhorších vzťahov.

Hedviga

Príbeh študentky, ktorú 25. augusta 2006 napadli dvaja útočníci, je trestný čin, ktorý mal a mohol byť normálne vyšetrený, keby do neho obludným spôsobom nezasiahli politici.

Maďarský premiér už na druhý deň vyzval slovenskú vládu "aby sa dištancovala od protimaďarských prejavov". S jasnou "koncepciou", ktorá presakovala od nástupu novej koalície v Bratislave, teda že samotná účasť SNS vo vláde vedie k podnecovaniu agresie proti Maďarom na juhu... Fico namiesto toho, aby Gyurcsánya prepočul, zbitej Hedvige vyjadril podporu a násilie odsúdil, čo by urobil každý rozumný štátnik, dal Kubišovi prečítať vyhlásenie o akejsi "kampani na diskreditáciu SR, vlády, ale aj politických síl, ktoré stoja za vládou". Týmto dvojhlasom udali hlavy exekutív signál k takej hysterizácii, že vo všeobecnom ošiali sa začala vyžadovať zodpovednosť za články na internete či transparenty "Fuck Slovakia" a "Smrť Maďarom" na futbale. Tie, nebyť špirály žeraviacej politiky, azda by sa ani neobjavili.

Slávna tlačová konferencia ministra vnútra, z ktorej sme sa dozvedeli, že "skutok sa nestal, o čom svedčí napr. to, že mobilný telefón, z ktorého údajne telefonovala, nebol v ten deň podľa operátora použitý ani na jediný hovor a znalecké posudky vylúčili všetky zranenia, ktoré opísala", bola kulminačným bodom. Nad rámec toho, že dnes už máme dosť presný obraz, koľko bolo pravdy v spise, nahliadať do ktorého Kaliňák "nemal žiadne oprávnenie, lebo nemá postavenie orgánu činného v trestnom konaní" (Jozef Šátek), spätne je podstatnejšia táto otázka: Koľko záťaže zo vzájomných vzťahov by odpadlo, nebyť tohto tragického monológu?

Nesmrteľná tlačovka spečatila nezvratnú líniu nacionalizácie prípadu. Cez Hedvigu šírili jed do vzájomných vzťahov či Edit Bauer v EP, či Zsolt Németh z pozície šéfa zahraničného výboru maďarského parlamentu, a ďalší a ďalší. Útok na Hedvigu je pritom "sériový" trestný čin. Nič viac. Nesériové a útočiace na základy právneho štátu sú machinácie orgánov činných v trestnom konaní, motanie sa tajnej služby v pozadí a pod. A my sa len môžeme pýtať, či by sa tieto ťažké zlyhania systému vôbec vyskytli, nebyť toho, že slovenská (i maďarská) vládna ekipa poňala kauzu ako látku na preukázanie vlastnej "pravdy" a dvíhanie preferencií.

Maďarská garda

Názory na to, do akej miery sú šaškovia v čašníckych uniformách nebezpeční pre demokraciu, menšiny a susedov Maďarska, sú a môžu byť pestré. Autor tohto textu vidí v Maďarskej garde, ktorej prví členovia skladali v auguste 2007 akúsi prísahu v Budapešti, marketing mimoparlamentnej strany Jobbik a čistý cirkus. Zároveň, absolútne rozumie ľuďom, ktorým naháňajú husiu kožu a žiadajú zákaz MG..

Podobných organizácií, akurát s menšou mediálnou "podporou", prežíva na bohatej extrémistickej scéne Maďarska asi desať. Neexistoval jediný dôvod, aby proti šou na budínskom hrade, ktorá bola čisto maďarská vnútorná hanba, sériovo protestovala celá slovenská politika. Počnúc prezidentom, čo v MG zbadal "varovný prst zdvihnutý k EÚ", cez premiéra a jeho stranu, ktorí museli "odsúdiť polovojenské jednotky usilujúce o zmenu hraníc" (nezmysel), cez ministra zahraničia v mene vlády, až trebárs po Vladimíra Palka, ktorý si nedokázal odpustiť dramatickú prognózu o "radikalizácii slovensko-madarských vzťahov".

Hoci otázka MG sa odvtedy už úspešne preniesla na medzinárodnú pôdu (EP), všimnime si toto: Mimo Slovenska sa nenašiel jediný živý politik, ktorý by parádu MG v momente vzniku komentoval. Ani u jedného zo susedov, v Rakúsku, Srbsku, Chorvátsku, na Ukrajine, či v Rumunsku nevzali MG ako príležitosť na hysterizovanie a škandalizáciu Maďarov. Mimo iného totiž vedia, že niet v EÚ jediného štátu, kde by čosi takého nemali. Do varu sa žeravilo iba Slovensko... Na rozdiel od situácie o dva mesiace neskôr, keď svoj vznik ako "polovojenskej organizovanej skupiny" ohlásila Národní garda v Česku. Táto udalosť nestála ani Ficovi, ani Kubišovi, ani Slotovi, ani nikomu v SR už za zmienku. Treba lepšiu evidenciu, že kto rozdúchava nacionalizmus?

Benešove dekréty

Nie je problém v tom, že vyhlásenie Pála Csákyho pre Magyar Nemzet, že "SMK nastolí opäť tému Benešových dekrétov", sa nedostalo ani do formy takpovediac ideového zámeru a skončilo krachom. Inak ani nemohlo. Agenda je to nesmierne delikátna a viaže na seba spomienky na Viedenskú arbitráž či ešte hlbšie do minulosti (Apponyi), takže jednostranné nastolenie od SMK bude vždy iba politický galop a zneužívanie citov ľudí, ktorých sa problém týka.

Csákyho zlátaninu pre maďarský denník však slovenská politika opäť "spracovala" tak, ako len ona vie. Zo stíhacej jazdy o vavrínový veniec najtvrdšieho obrancu dokumentov, ktoré sú optikou ľudskoprávnych kritérií dneška absolútne neprijateľné, vyrástla deklarácia o "nespochybniteľnosti, nedotknuteľnosti a nemennosti" dekrétov. Keďže tie robia za vojnové zločiny zodpovedných aj ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili, len preto, lebo sú inej národnosti, urazili do krvi nielen Maďarov, ale i Nemcov a Rakúšanov. Neišlo pritom vôbec o nič, Benešove dekréty sú zacementované či "vyhasnuté" (EK), na Slovensku sa ich nedá ani dotknúť bez ústavnej väčšiny. Dôsledkom je zmrazenie kontaktov na najvyššej úrovni. Schôdzka Fica s Gyurcsányom, pripravovaná už rok, sa v júni opäť neuskutoční.

Hoci "kauzy", prepukajúce tak s polročnou pravidelnosťou, sa striedajú, menia osoby i kulisy, princíp je nemenný: Žiadny obsah, pavlačové prekrikovanie až po zdanie konfliktu, ktorý cez médiá vyzerá ako zásadný, hoci sa nič nedeje. O Hedvige vyjde pravda najavo, Mlynky sa vyriešia, Maďarská garda sa zruší a vznikne nová, dekréty zostanú v mrazničke na veky vekov. Kto by však odolal dráždeniu najnižších pudov, keď je to také jednoduché? Akoby za udržiavanie a zveľaďovanie negatívnych emócií Maďarov voči Slovákom a Slovákov voči Madarov brali politici zvláštne odmeny. Bez obsahu a príčiny, len pre vlastnú slávu a uspokojenie, štvú proti sebe národy. Ján Slota je iba prvý medzi rovnými.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári