KRÁĽ SLOVENSKEJ FUNKY MUSIC BERCO BALOGH VYDAL ALBUM
Okolo slovenského kráľa funky music Berca Balogha (46) bolo v ostatnom čase akosi dosť ticho. Sympatický gavalier s vždy širokým úsmevom na perách má na konte už niekoľko skvelých albumov, no od posledného už ubehlo sedem rokov. Až teraz prichádza vďaka vydavateľstvu Musica na trh s albumom Siedmy pád. A hoci je Berco oficiálne klasifikovaný ako jazz-funkový spevák, čo nie len v našich končinách predstavuje veličinu menšinovú, predsa sa mu podarilo zostaviť novinku koncepčne tak, aby oslovila čo najširší záber poslucháčov.
V ostatnej dobe bolo okolo vás ticho. Čím to?
- Ak máte na mysli cédečka, tak máte pravdu, pretože môj posledný sólový album Bee Connection s Maťom Jakabčicom vyšiel ešte v roku 2000. Medzitým som však robil všeličo zaujímavé, hlavne som tvoril materiál na svoje aktuálne CD, ktoré mi, chvalabohu, na sklonku lanského roku vyšlo. Okrem iných vecí som si vyskúšal aj muzikál na NS v Bratislave, hral som v Hamletovi aj v Rebeloch. Produkoval som album Peťovi Kotuľovi, nadviazal som zaujímavý kontakt s Big Bandom Félixa Slováčka a tiež s North Big Bandom z Litvínova. A čo sa týka, komorného džezu, spolupracujem s Nothing But Swing Triom z Banskej Bystrice... Takže navonok možno o mne nebolo počuť, ale na nudu sa sťažovať nemôžem.
Mám pocit, že váš nový album osloví širšiu poslucháčsku obec ako tie predošlé. Bol to úmysel alebo to jednoducho takto vyšlo?
- Bol to zámer, pretože som chcel urobiť pesničkový album a podľa toho som sa snažil urobiť aj dramaturgiu albumu. Myslím, že sa nám to celkom podarilo!
Aranžéri a programátori Kamil Veselský, Pavol Kvassay i Ľubor Priehradník odviedli kus poctivej práce a s pesničkami urobili aranžérske divy. Mám však pocit, že absenciou dychovej sekcie a akýmsi "premašinkovaním" je výsledný sound až príliš strojový, "presamplovaný". Nebolo vám ľúto za trúbkou, trombónom či saxofónov? Mne osobne sa málil práve Tariškov saxofón, použitý bol iba v titulnej skladbe, aj keď miest, kde by sa hodil, bolo viacero...
- To závisí od uhľa pohľadu! Na všetkom je kus pravdy, ale ja som sa snažil spolu s chlapcami urobiť album tak, aby sa mohol verne naživo hrať v kluboch aj v malej zostave. Domnievam sa, že nahrať niečo na cédečko, čo potom len čas od času môžete realizovať na živo, nie je veľmi rozumné. Samozrejme, na sponzorované koncerty sa dá priviesť celá dychová sekcia aj zbor, to je jasné, no dnes sme často svedkami toho, že vychádzajú albumy, kde sa vďaka technickým možnostiam nahrá celý orchester a na koncerte alebo bežnom vystúpení potom dotyčný interpret spieva len s gitarou alebo klavírom. A to je ešte dobré. Hrozné je, keď kvôli plnému zvuku spieva na playback!
Čo vás viedlo zaradiť na album skladby velikánov Paula McCartneyho, Stevieho Wondera či Bratov Gibbovcov?
- Tie piesne mám hrozne rád a okrem iného ich spievam aj bežne na vystúpeniach, takže som mal pocit, že by na albume nemali chýbať.
Vynikajúce sú obe duetá. Tuším so Sisou Sklovskou to nie je prvá spolupráca. Ako ste sa spoznali a ako sa vám s ňou spieva?
- So Sisou sa poznáme veľmi dlho. Je to vynikajúca speváčka a už dlho sme si sľubovali spoločnú pesničku, ktorá by sa objavila na niektorom albume. V súčasnosti dosť veľa spolu aj vystupujeme, a tak je prirodzené, že sme si dali taký pekný darček na CD, ako je duet Islands In The Stream od Bee Gees.
Nasledujúci duet s Fragile je druhým vrcholom albumu. Ako ste sa dostali k tejto vokálnej skupine a ako vyzeralo nahrávanie tejto výnimočnej skladby?
- S Braňom Kostkom, ktorý šéfuje tejto netradičnej vokálnej skupine, som veľký kamarát, a takisto sme už spolu toho hodne naspievali. Nahrávanie bolo u Braňa v štúdiu, niekoľkokrát sme to prerábali, pokým sme našli definitívnu verziu. Braňo je totiž hrozný puntičkár...
Prečo ste album vydali u vydavateľstva Musica. Iné veľké labely už o Berca Balogha nemajú záujem...?
- Pre mňa je podstatné vydať album tam, kde si interpreta vážia a na prvé počutie si ho zamilujú. Tak sa to stalo vo vydavateľstve Musica. Situácia je taká, že dnes nie je problém vydať CD, ale predať ho a dostať do médií k poslucháčovi, do rádií alebo televízie. V tých labeloch, ako ste ich nazvali, sa veľmi takejto muzike nevenujú, lebo jej ani nerozumejú a tak ju prirodzene nechcú ani vydávať! V Musice som ako doma, sedia tam profesionáli a k tomuto žánru mali vždy blízko. Robia pre tento projekt všetko, čo sa dá, čo je pre mňa nesmierne dôležité. Nedávno sme dokončili klip k pesničke Siedmy pád a každú chvíľu by sa mal už objaviť v televízii.
Považujete sa dnes za jazzového, funkyového, soulového či popového speváka? Lebo na základe ostatného albumu súdiac, to vôbec nie je jednoznačné...
- V súčasnosti by som sa skôr považoval za univerzálneho speváka, pretože si rád zaspievam aj swingovú hudbu či muzikálovú melódiu! Po rokoch v biznise som dospel totiž k presvedčeniu, že nezáleží na tom, aký štýl práve spievate, ide o to ako!
Spomeniete si občas ešte na úspechy na Bratislavskej lýre? Ako ich vnímate dnes s odstupom času? Ako sa pozeráte na to, že mnoho ľudí dnes týmto festivalom opovrhuje a vnímajú ho ako "totalitnú súťaž"?
- Odpoviem otázkou: Dnešné reality show nie sú totalitnými súťažami?! Veď to tu bolo vždy, len sa to ináč volalo a nebolo tam toľko pozlátok, blikajúcich svetiel a hlavne reklám. Bratislavskou lýrou môže opovrhovať len ten, kto ten festival nezažil alebo na ňom nikdy nesúťažil! Pre nás spevákov, ktorí sme spievali aj pred rokom 1989, to bolo vrcholné podujatie s veľkou tradíciou, na ktorom sme získali množstvo skúseností a absolvovali veľa skúšok nervov! Lýru pozerala v televízii celá spoločná republika. Bol to výnimočný a krásny festival a hlavne, šiel vždy naživo!!!
Peniaze dokážu robiť z ľudí klamárov a je hrozné, keď sa takéto skryté úmysly okolo hudby derú na povrch. Stretli ste sa vo vašej kariére s niečím podobným?
- No samozrejme. Tento jav je v showbiznise bežný, deje sa deň čo deň. Nie je to nič nové! A nedeje sa to len v hudbe. Peniaze vždy krivili charaktery ľudí, hýbu nimi, lebo vždy sa nájde niekto, kto latku podlezie, aby dosiahol nejaké výhody. A agentúry a producenti sa blažia, ako na tom zarobili a kvalita ide, samozrejme, bokom. Hlavne, že si ukrojili!
Tracy Chapmanová hovorí, že existujú ľudia pochádzajúci z chudobných pomerov, ktorí sa snažia svojimi textami vyburcovať a apelovať viac na solidaritu a sociálnu spravodlivosť, kým iní spievajú o tom, že majú hromadu peňazí a konečne si môžu dopriať všetko. O čom spievate najradšej vy?
- Za tie roky si to môže každý vyčítať z mojich piesní. O láske, ktorá hýbe životom a osudom ľudí.
Je vám prijímanie pozvánok na firemné večierky cudzie?
- Ak ste mali na mysli spievanie, tak je to podľa mňa v súčasnosti úplne normálne a účinkujú na nich všetci bez rozdielu. Dôležité ale je, aby ich nebolo viac ako normálnych koncertov. Lebo sa môže ľahko stať, že človek zabudne na svoje koncerty a to sa môže veľmi vypomstiť.
Ešte stále ste veľkým psičkárom?
- Áno! Psíkov milujem a v súčasnosti som jeden z hlavných členov organizačného výboru Plesu kynológov, na ktorý sa každý rok s celou rodinou tešíme.
Čo plánujete do budúcnosti?
- V prvom rade by som si rád postavil koncertnú kapelu a začnem koncertovať po Slovensku. Chcem ďalej propagovať môj nový album. No a v lete začnem pripravovať jeden komorný jazzový projekt s Triom Nothing But Swing. Ak k tomu pripočítam ešte dohodnuté akcie a koncerty, tak mám na celý rok o zábavu postarané.
RÓBERT BUČEK
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
