Niekto "spanikári" už po hodine, iný sa "rozhýbe" až po pol roku

Mnohí rodičia majú v dnešnej dobe mnoho starostí, kvôli ktorým občas "zabúdajú" na deti. Tie sa preto cítia osamelé alebo nedocenené a svoj protest proti všetkému a každému zvyknú demonštrovať aj útekmi. Niektoré sú mimo domova jednu noc a na druhý deň sa pokorne vrátia. Iné vydržia "trucovať" týždeň či mesiac a sú aj také prípady nezvestných detí, ktoré sa nepodarí vypátrať ani po rokoch. Na túto tému a hlavne aká je prax v Košiciach, sme sa pozhovárali s vedúcim Oddelenia pátrania, informácií a analýz UJKP KR PZ Košice.

V každom okrese existuje policajné oddelenie so špecializáciou na výkon pátrania. V Košiciach na oddelení pátrania pracuje 10 ľudí. "Za nezvestnú osobu sa pokladá každá osoba, ktorej nezvestnosť bola oznámená na základnom útvare Policajného zboru alebo v zahraničí, nie je známe miesto jej pobytu a nie je páchateľom trestného činu." Na Slovensku je ročne nezvestných 1 600 až 1700 osôb. Košickému kraju patrí z tohto koláča slušný kus, 220 až 250 nezvestných. Asi tretina týchto občanov sú maloleté deti. "Ak berieme do úvahy len tento rok, od januára sme mali nahlásených 82 nezvestných. Maloletých bolo 20."

Úspešnosť pátrania je vysoká. "Všeobecne sa podľa štatistík Košického kraja dá povedať, že máme zhruba 80,5 percentnú úspešnosť pátraní. Z 82 nezvestných tohto roka sa podarilo vypátrať 68. U detí je táto úspešnosť ešte vyššia. Z 20 sme vypátrali 17. V zvyšných prípadoch ide najčastejšie o dlhodobo nezvestné osoby, teda osoby, ktoré sú nezvestné už niekoľko rokov a nádej na ich vypátranie klesá."

Dôvodov nezvestnosti detí existuje mnoho. Najčastejšie to je výsledok nezhôd ich rodičov. "Veľmi časté sú prípady, kedy je nahlásená nezvestnosť dieťaťa, prideleného jednému z rodičov po rozvodovom konaní. Neraz ide o neprimeranú paniku rodiča, ktorému je dieťa pridelené. Ten nahlási svojho potomka ako nezvestného aj po menšom predĺžení povolenej vychádzky dieťaťa s druhým rodičom."

Veľa prípadov sa týka detí, ktoré majú rôzne psychické problémy a preto sa pokúšajú utiecť z domu. Zaujímavým je napríklad pohľad na krivku, ktorá ukazuje počet nezvestných v jednotlivých obdobiach. Jasne z nej vyplýva, že k najväčšiemu počtu útekov dochádza v obdobiach pred vysvedčením a podobne. Mnoho prípadov má súvislosť s pomermi v sociálne rozvrátených rodinách, v ktorých sú rodičia alkoholikmi.

Striktne daný čas, po ktorom by mal niekto nahlásiť nezvestnosť blízkeho, podľa kriminalistu neexistuje. "Ak existuje dôvodné podozrenie ohrozenia života alebo zdravia dieťaťa, je dobré ak nám to rodič nahlási čím skôr. V mnohých prípadoch však ide o falošné poplachy, kedy blízky spanikária." Každý občan by sa pred nahlásením nezvestnosti osoby mal najprv pokúsiť vypátrať ju sám. Najlepšie je zachovať si chladnú hlavu. Zamyslieť sa, kde by sa mohol dotyčný nachádzať a obvolať jeho známych. "Mali sme tu prípady, kedy nám volali rodičia po pár minútach, odkedy dieťa stratili z dohľadu. No stretli sme sa aj s prípadmi, kedy bola nezvestnosť osoby nahlásená až po niekoľkých mesiacoch či dokonca polroku."

Polícia sa púšťa do pátrania hneď po nahlásení prípadu. "Najčastejšie nám trvá pátranie pár dní, či dokonca hodín. Mali sme prípad, keď sme dieťa vypátrali do hodiny. Našli sme ho ako sa hraje na neďalekom ihrisku." V takýchto prípadoch však rodičov neodsudzujú za to, že spanikárili. Niekedy je vraj lepšie konať rýchlo, ako zbytočne čakať. Mnohí policajti majú deti a preto rozumejú prirodzeným obavám rodičov...

Postupy pri pátraní po nezvestných deťoch sú zhruba rovnaké, ako pri pátraní po dospelých. Záleží to od konkrétneho prípadu. "Najprv zisťujeme všetky okolnosti, pátrame v okolí, navštevujeme známych nezvestnej osoby. Ak pátranie neprináša výsledky ani po týchto úkonoch, prichádza na rad, zverejnenie informácií v médiách, či na určených miestach, porovnávanie s databázou neidentifikovaných mŕtvol. Ak je dôvodné podozrenie, že sa osoba nachádza v zahraničí kontaktujeme interpol."

Rodičia a blízki detí, po ktorých je vyhlásené pátranie, reagujú počas policajného šetrenia rôzne. Sú takí, ktorým je všetko jedno, alebo ktorí dokonca políciu obviňujú z nedostatočných úkonov, ale sú aj takí, ktorí s políciou aktívne spolupracujú. "Najlepšie však urobia ľudia, ktorí sa nám pokúšajú pomôcť," tvrdí vedúci Oddelenia pátrania, informácií a analýz UJKP KR PZ Košice a na dôkaz zalovil v pamäti: "Mali sme prípad, kedy bolo dieťa zavlečené druhým rodičom do zahraničia. Kontaktovali sme Interpol, aby si tohto rodiča v zahraničí preverili. Matka dieťaťa však za dotyčným odletela sama a dieťa vypátrala skôr, ako Interpol."

Najlepšou radou je v podobných prípadoch to, aby si rodič zachoval chladnú hlavu, ale aj nič nepodcenil. Ľahostajnosť je akousi polovicou neúspechu.

Denisa Oláhová, * 22.10.1990, Podhoroď č. 13, okr. Sobrance, nezvestná od 16.4.2008, kedy odišla z Deramtologickej kliniky v Košiciach, kde sa liečila na syfilis a doposiaľ o sebe nepodala správu. Menovaná je 160 cm vysoká, postava štíhla, viditeľné brucho z dôvodu tehotnosti, tvár oválna, oči modré, svetlohnedé vlasy po ramená, Zvláštne znamenie - jazva na predlaktí pravej ruky o dlžke 8 cm.

Martina Fabiánová, * 8. 3.1993, Sobrance, ul. Nám. slobody 10, nezvestná od 7.4.2008, kedy bola naposledy videná v autobuse na linke Sobrance - Košice, pani Čunkovou, psychologičkou II ZŠ v Sobranciach, ktorá vystúpila v obci Zalužice a videla ako nezvestná pokračovala v ceste ďalej. Menovaná je 165 cm vysoká, štíhlej postavy, oválna tvár, zeleno-sivé oči, dlhé vlasy po plecia bronzovej farby.

Petronela Pencáková, * 3.11.1992, Sečovce, Obchodná 29/71, dňa 30.4.2008 okolo 17.00 hod bez udania dôvodu odišla z miesta svojho trvalého bydliska a do dnešného dňa nepodala o sebe žiadnú správu. Popis osoby: 160 cm. vysoká, štíhlej postavy, dlhšie čierne vlasy, zelené oči, oválna tvár, rovný nos.

TL

Autor: Chcel znásilniť sesternicu

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári