Schuster si pripadal namosúrený, Gašparovič zo všetkých najkrajší
Pri svojej ceste na východné Slovensko sa v stredu ráno prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič zastavil aj v ateliéri košickej výtvarníčky Leny Leškovej-Bubánovej v areáli letiska. Prišiel si totiž obzrieť svoj portrét, ktorý vyhotovila.
L. Lešková-Bubánová sa nám priznala, že pri čakaní na pána prezidenta cítila v tele mravenčenie... "Predsa len, je to vzácna návšteva. Našťastie to nie je naše prvé stretnutie, takže to je pre mňa o čosi ľahšie," prezradila s úsmevom.
Za pánom prezidentom sa pred časom vybrala do jeho bratislavskej kancelárie, aby si urobila niekoľko záberov. Z nich potom vybrala jeden, podľa ktorého robila jeho portrét. "Proces vybavenia stretnutia s pánom prezidentom bol dosť zdĺhavý. Trvalo to skoro pol roka. Začala som v košickej prezidentskej kancelárii u jej riaditeľa pána Otta Szaba."
Prvý bol Schuster
Ako prvý prezidentský portrét vznikol portrét exprezidenta Rudolfa Schustera. "Potom mi napadlo, že oslovím aj pánov Michala Kováča a Ivana Gašparoviča. Začala som však rozmýšľať nie len nad tým, že by som portrétovala našich prezidentov, ale aj iných svetových štátnikov a vytvorila tak väčší projekt. V konečnom dôsledku mi totiž nejde o to, vytvoriť portréty slovenských prezidentov, ale túto myšlienku rozšíriť."
Vytvorila tak už portrét holandskej kráľovnej Beatrix či bývalého poľského prezidenta Lecha Walesu. Vždy pri tvorbe plátna vychádza z fotografií osobností, ktoré si urobila sama. "Je to súčasťou mojej koncepcie, kde je podmienkou, že sa musím s každým, koho chcem portrétovať, stretnúť. Samotné portréty robím síce z fotografií, ale z vlastných. Rozhodne by som ich nerobila z nejakých fotografií, ktoré by som našla niekde v novinách či na internete."
Portréty, ktoré doposiaľ namaľovala, sa osobnostiam, ktoré portrétovala, nechystá darovať. "Vytváram tak rozsiahlejšiu zbierku, ktorou by som sa chcela predstaviť na výstave. Možno ostane na Slovensku, no veľmi rada by som, keby mala aj iný osud a mohla by som ju uviesť aj v zahraničí."
Pracuje s pečiatkou
Séria portrétov štátnikov je čiernobiela, sú na plátnach s rozmermi 150 krát 150 cm. Nevyzerajú ako tie klasické portréty, na ktoré je bežne človek zvyknutý... "Aj tieto sú však olej na plátne, len trochu inak. Pracujem totiž s ofsetovou tlačiarenskou farbou, ktorá ma olejový podklad a nanášam ju na plátno. Pracujem však s pečiatkou, ktorú používam namiesto pera, štetca či ceruzy."
Portrét I. Gašparoviča takto vznikal približne dva mesiace, ale napríklad pri kráľovnej Beatrix potrebovala výtvarníčka len pár dní. Koľko "pečiatok" musela pri práci na plátno naniesť, si odhadnúť netrúfa. Najbližšie vraj však bude vytvárať portrét bývalého ruského prezidenta Vladimíra Putina. Ak niekto chce, môže prísť počet pečiatkovaní rátať...
Pečiatka to však nie je obyčajná. Pozostáva z dvoch rovnobežných čiar, z ktorých je jedna celá, druhá prerušovaná. "Je to časť hexagramu zo zenovej filozofie. Pomocou týchto hexagramov mnísi zachycovali obraz kozmu a nášho sveta ako jeho jednotky. Túto myšlienku som ja ja chcela nejakým spôsobom preniesť do svojej tvorby. Zaoberám sa totiž matematickými metódami, ktoré prenášam do procesu vytvárania umeleckých diel."
Inšpiráciou jej je intenzívne štúdium, veď matematickým metódam a ich prenosu do umenia sa venuje už viac ako 15 rokov. Veľkou inšpiráciou sú, samozrejme, aj konkrétni ľudia, ktorých portrétuje. "Nejde mi síce pri tomto projekte portrétov o každého prezidenta či štátnika osobitne, lebo sa na to dívam ako na súbor portrétov - ako na celistvý projekt. Lenže pri každom jednom sa snažím nájsť jeho charakteristické črty. Je dôležité toho človeka poznať, stretnúť sa čo i len na pár minút. Snažím sa aj čítať si dostupnú literatúru. Aj na televízne noviny sa dívam inak. Premýšľam pri nich nad tým, čo ktorý štátnik povedal a prečo..."
Obavy z prezidenta hneď opadli
I. Gašparovič zapôsobil na L. Leškovú-Bubánovú už pri prvom stretnutí ako veľmi milý muž... "Príjemne ma prekvapilo, že je ´normálny človek´," prezradila s úsmevom. "Keď som šla za ním do prezidentskej kancelárie, mala som trochu obavy, ale tie zo mňa hneď spadli. Príjemne uvoľnene sme sa porozprávali, pán prezident dokonca vtipkoval..."
Pre L. Leškovú-Bubánovú je veľký rozdiel portrétovať niekoho, koho stretla na chvíľočku a niekoho, koho pozná lepšie. Prirodzene, ako Košičanka, mala najbližšie k R. Schusterovi. "Je priateľom môjho otca, takže ho poznám spomedzi portrétovaných osobností najlepšie. Človek má totiž príležitosť zažiť si isté črty človeka a vidieť, čo je pre neho charakteristické. Najväčší problém pri portrétovaní je totiž presne to - vytiahnuť dopredu charakteristickú črtu."
Keď R. Schuster videl svoj portrét, ostal trochu zarazený. "Páčilo sa mu to, no spočiatku bol trochu nazlostený, že som ho zobrazila trochu ako keby namosúreného..."
V pláne má ďalších štátnikov
L. Lešková-Bubánová má v pláne pokračovať v projekte portrétovania štátnikov. Zatiaľ nechcela prezradiť, o koho by mohlo ísť, no už kvôli tomu absolvovala niekoľko ciest. "Je zaujímavé, koľko ľudí na Slovensku ale i v Čechách osobne pozná prezidentov rôznych krajín, či iných vysokopostavených politikov a sú s nimi v blízkom vzťahu. Veď napríklad kráľ Kambodže pôsobil v Čechách aj na Slovensku, takže tam kdesi treba hľadať cestu... Ak sa človek snaží dostať sa k svetovým štátnikom, aby ich mohol portrétovať, tak v konečnom dôsledku sa to dá, aj keď cesty k tomu sú niekedy komplikované. Už som bola na niekoľkých predbežných návštevách v kanceláriách prezidentov v krajinách blízkych ale aj vzdialených..."
Tak trochu sa jej teda otvorili dvere do sveta vysokej politiky. "Je to plne iný svet, ako svet umelca. Umelec si môže v podstate dovoliť všetko. Je bežné, že umelec sa na spoločenské podujatie môže obliecť do hocičoho a nik sa nad tým nepozastaví. Prezident je viazaný viazankou a oblekom. A okolo seba má každú minútu niekoho, koho pokyny musí dodržiavať. Rozmýšľala som aj nad tým, či by sa do projektu portrétov prezidentov nedal nejako zahrnúť aj protokol, ktorý im diktuje, ako sa správať, čo robiť... Myslím si, že takíto vysokopostavení politici nemajú závideniahodný život."
Keďže portréty L. Lešková-Bubánová osobnostiam neodovzdáva, pre prezidenta I. Gašparoviča si pripravila ako dar iný obraz. "Hotový je už viac ako rok. Vytvorila som ho po tom, čo som mala v salóniku prezidentského paláca výstavu. Snažím sa o zvizuálnenie matematických teórií, vychádza z terórie uskadňovania pomarančov. Obraz je vytvorený špeciálne pre pána prezidenta, má niečo spoločné s jeho zbierkou drotárov. Ide tiež o určité spojenie, ale v rámci internetových sietí. Je to podobná myšlienka," dodala.
Prezident bol spokojný
Pánovi prezidentovi sa pozdával obraz - darček, tak aj jeho portrét. "Nejde však o to, že som stvárnený na obraze ako o celkovú výtvarnú koncepciu pani Leškovej-Bubánovej. Prišla s vlastným systémom hľadania množstva informácií vložených do jedného priestoru. Myslím, že je to unikátne a budem jej držať prsty, aby sa s touto svojou koncepciu mohla predstaviť aj v zahraničí," prezradil prezident. "Jej tvorba je veľmi zaujímavá a ja som veľmi rád, že pri mojej ceste na východné Slovensko som mal príležitosť sa aspoň na chvíľočku zastaviť v jej ateliéri a porozprávať sa s ňou. Budem naozaj robiť všetko preto, aby sa so svojou tvorbou dostala za hranice Slovenska a aby nás mohla reprezentovať aj v zahraničí."
Sám prezident I. Gašparovič má k umeniu blízko. Štetec ale napríklad ani dláto mu nie sú cudzie. "Môj otec výborne maľoval. Ja mám toto umenie tiež rád a rád mám aj prácu s drevom, len na to, bohužiaľ, nemám čas."
I. Gašparovič sa teší, že sa vďaka výtvarnému projektu dostal do spoločnosti nie len bývalých slovenských prezidentov, ale aj do spoločnosti ďalších svetových štátnikov, ktorých počet sa ešte bude rozrastať. "Je to veľmi zaujímavé ocitnúť sa v takomto projekte. A myslím si, že ten môj portrét je predsa len spomedzi všetkých najkrajší," prezradil s úsmevom.
Kým pán prezident do tohto projektu vstúpil, poznal prácu L. Leškovej-Bubánovej, takže nešiel do úplne neprebádaného priestoru. "Videl som jej výstavu v prezidentskom paláci a veľmi som sa tešil z toho, že sa môže takto prezentovať. Totiž každý, kto do paláca prišiel, čakal v tejto galérii, takže si každý mal čas prezrieť jej diela. Keď som po prvý krát uvidel hotový svoj portrét, prvé čo mi napadlo, bolo, že je to naozaj výborné, skvelé a unikátne dielo a že sa jej neskutočne verne podarilo zachytiť moju podobu," dodal I. Gašparovič.
Dáša KIRAĽVARGOVÁ
Autor: Chcel znásilniť sesternicu
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári