V Košiciach sa dali spočítať stavební remeselníci na prstoch jednej ruky, preto ich volali z Liptova
Prečo vláda miešala s betónom politiku
Od sedemdesiatych rokov 19. storočia až do začiatku dvadsiateho bol v Košiciach veľký stavebný ruch. Vyžiadal si ho nárast počtu obyvateľov, a ten bol za dve desaťročia až štrnásťtisícový. V roku 1880 malo mesto 26 097 obyvateľov, o desať rokov ich už bolo 28 880 a v roku 1900 až 40 102. Všetci potrebovali niekde bývať, vznikali rôzne inštitúcie, pre ktoré nebolo dosť miesta v existujúcich budovách, so zvyšovaním populácie súviselo vzdelávanie na rôznych typoch škôl, mesto malo veľkú vojenskú posádku a kasárne nestačili. Vznikla stavebná horúčka. V roku 1880 bolo v Košiciach šesť staviteľov, päť murárskych a traja kamenárski majstri, dvaja tesári, šesť maliarov a natieračov, čo bolo žalostne málo a pri vtedajšom systéme výchovy dorastu na stavebné povolania nebola žiadna priaznivá perspektíva. Stavalo sa však veľa a budovy, či už obytné alebo účelové, ktoré boli vtedy postavené, sú dnes pýchou mesta a spájajú sa prevažne s menami takých staviteľov, ktorí boli uznávaní počas svojho pôsobenia: bratia Jakabovci, staviteľ a architekt Michal Répászky, svetoznámy Karol Gerster, staviteľ Štefan Forgách a mnohí ďalší.
Stavebný ruch v meste
Za päť rokov sa zvýšil počet spomenutých stavebných remeselníkov minimálne a pochopiteľne v roku 1895 nemohol stavebný "boom" uspokojiť požiadavky investorov s ôsmimi murárskymi, piatimi kamenárskymi, ôsmimi tesárskymi majstrami a dvanástimi maliarmi a natieračmi, ktorí boli v tom čase v Košiciach. Stavební podnikatelia hľadali remeselníkov v iných regiónoch a zamestnávali ich niekoľko desiatok, najviac z Liptova. Z tohto regiónu boli roztrúsení stavební robotníci po celom Rakúsko-Uhorsku, najviac vo veľkých mestách, kde sa najviac stavalo. Staviteľ Jakab zamestnával v 60. rokoch 19. storočia štyridsať murárov a sto robotníkov na iné stavebné práce. Tiež iní stavitelia, pretože okrem výstavby nových budov (v roku 1882 ich bolo rozostavaných 21) prebiehali aj rekonštrukcie a opravy starých (v tom istom roku 32). Stavebný ruch nestrácal toto tempo až do začiatku 20. storočia - vtedy nastal útlm, ktorý zapríčinila hospodárska kríza. V samotných Košiciach mali stavební robotníci prácu na výstavbe mestskej kanalizácie, kde ich pracovalo vyše deväťsto. Ďalšia etapa rozmachu stavebníctva v meste nastala po r. 1910, až do začiatku 2. svetovej vojny. V roku 1910 sa podľa záznamov Obchodnej a priemyselnej komory a správ v miestnej tlači začalo stavať 64 novostavieb, opravovalo sa vyše 40 budov, rekonštruovali sa obchodné miestnosti, pivnice a komory bytových domov, prebiehali nadstavby budov, napr. na Mäsiarskej ulici vedľa novostavby finančného riaditeľstva, prestavby na reštaurácie a hostince.
Úpadok remesiel
Žalostný stav v počte stavebných remeselníkov bol zapríčinený aj nezáujmom vlády nielen o ich prípravu a rozvoj rovnako ako aj v iných odvetviach - ale aj o ich podporu. Táto zanedbanosť vyplývala z politických príčin: vláda nebola ochotná podporovať opozíciu, nakoľko remeselníci, živnostníci boli prívržencami opozičných politických strán. Spolky na ochranu remeselníkov kritizovali postoj vlády a poukazovali na jeho dôsledky, ktoré sa môžu prejaviť v zániku niektorých remesiel. Neboli konkurencieschopné aj preto, lebo v porovnaní s nemeckými a rakúskymi remeselníkmi, uhorskí remeselníci nevedia používať stroje. Z toho obviňujú štát a jeho slabú podporu modernizácie.
V roku 1884 vydalo Ministerstvo poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu pre hornouhorské mestá nariadenie o vykonávaní stavebných remesiel. Ním určovalo podmienky staviteľov, murárov, kamenárov a tesárov. Ďalším nariadením v r. 1888 boli určené podmienky pre získanie živnostenského oprávnenia na výkon prác, naviazaných na stavebné povolenia. Uchádzač ho mohol získať po dvojročnej praxi v danom odbore po príslušnom vzdelaní na získanie kvalifikácie a s označením povoleného pracovného okruhu. Situácia v stavebných remeslách sa zlepšila, keď sa spamätalo ministerstvo a minister sa osobne pričinil o rozhodnutie na zriaďovanie 4-mesačných zimných kurzov pre stavebné remeslá. Ak mali ich účastníci trojročnú prax ešte pred kurzom, mohli pracovať ako samostatní murári, tesári, kamenári. Zaviedli sa aj komisionálne skúšky spôsobilosti palierov, pretože sa vyskytovalo veľa úrazov pracovníkov, vykonávajúcich túto prácu, ale nekvalifikovaných, nakoľko kvalifikovaní palieri nahrádzali stavbyvedúcich, zaneprázdnených obchodnou agendou viacerých stavieb. Spomenuté okolnosti vysvetľujú nedostatok odborných remeselníkov v Košiciach, lebo vláda miešala s betónom politiku.
Košickí stavitelia
Stavby, ktorí si dnes zasluhujú našu pozornosť, majú svojich tvorcov. Mnohé budovy už neexistujú, ako napr. parné kúpele (r. 1888), na mieste ktorých je už len okrasná zelená plocha za tunajšou Zdravotnou poisťovňou. Projektoval a postavil ich Michal Répászky. Rovnako aj hotel Európa (1870), Zichyho dom na Rooseveltovej, Maléterov dom na Mlynskej, obytné domy a vily bohatých rodín, kasárne. Ako stavebný podnikateľ sa podieľal napr. na výstavbe múzea (1898 - 1901), zadnej časti župného domu podľa projektu V. Gerstera, divadla podľa projektu A. Langa (1898), Andrássyho paláca podľa projektu V. Czieglera (1897 - 98), na reštaurovaní kaštieľa na Krásnej Hôrke.
K významným staviteľom patrili Jakabovci. Priezvisko Jakab je najviac spomínané v súčasnosti denne v súvislosti s Jakabovým palácom, hoci jeho nositelia už dávno nežijú. Zakladateľ tejto rodiny staviteľov Peter Jakab (1834 - 1903) postavil v Košiciach viaceré továrne - nám je azda najviac známa bývalá tabaková, pri ktorej má konečnú zastávku električka č. 6, Franckova továreň a tiež často spomínaný hotel - predchodca Slovanu - Schalkház. V roku 1885 mal na krajinskej výstave v Budapešti vlastnú expozíciu a na nej sa predstavil ako staviteľ budov na vyše 46 tisíc štvorcových metroch zastavanej plochy. Kasárne, školy, rodinné domy tvoria dlhý zoznam. Synovia Arpád a Gejza sa stali jeho pokračovateľmi. Postavili známy Jakabov palác na konci Mlynskej, školy - vyššiu dievčenskú, vyššiu obchodnú, vodohospodársku, školu pre pôrodné asistentky (babskú školu), banky, kasárne.
Staviteľom, ktorého pečať má množstvo budov - od verejných po obytné - v Košiciach, je Štefan Forgách (1865 - 1919). V júni tohto roku uplynie od jeho úmrtia 143 rokov. Jeho vnuk Ing. Koloman Slafkovský z Košíc nám poskytol informácie o svojom starom otcovi, ako aj slovenský preklad nekrológu, uverejneného v novinách "Az Ipar" 17. augusta 1919. Z obsiahleho textu sa vtedajšia verejnosť dozvedela, aké stavby vybudoval žiak spomínaného Michala Répászkeho. Jeho prvým pracoviskom bola stavebná firma v Uhorsku uznávaného staviteľa Majunku v Spišskej Sobote. Tam sa podieľal na plánovaní tatranských kúpeľov a rekreačných zariadení aj na stavebnej činnosti. Tam získal skúsenosti pre projekty a výstavbu víl v Čermeľskom údolí v Košiciach, ktoré majú typický "Forgáchovský štýl", ako sa o nich vyjadrili súčasníci: "vzdušné, ľahké, pohodlné, s verandami". V roku 1887 sa stal spolupracovníkom hlavného inžiniera mesta Košice Adolfa Soukupa ako vedúci jeho projekčnej kancelárie. "Soukup v tom čase pripravoval projekty takmer pre všetky väčšie vojenské stavby a ubytovne v krajine. Š. Forgách mal na tejto obrovskej práci veľký podiel a ako dozor realizácie projektov bol v každom regióne" - napísali noviny Az Ipar. Tohto staviteľa pripomína okrem rodinných domov v Košiciach budova bývalej Dievčenskej hospodárskej školy s internátom pre rád Uršulínok, ktorá je známa ako Angelinum (r. 1905), niektoré budovy komplexu bývalého nápravného ústavu na konci vtedajšej Čermeľskej, dnes Komenského ulice (teraz Univerzita veterinárskeho lekárstva). Z priemyselných stavieb sú to konzervárne v Poprade a Košiciach, plynáreň a elektrárne v Košiciach. Reštauroval a prestaval staršie domy tu, v meste, projektoval a obnovoval kostoly v Zemplíne.
Štefan Forgách bol podpredsedom Kruhu remeselníkov a košickej odbočky Krajinského zväzu stavebných podnikateľov od r. 1911, zakladateľom a predsedom Spolku pre pôžičky živnostníkom a písal v maďarčine aj slovenčine príležitostné básne.
Stranu pripravila Soňa Makarová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
