Jana Ivanecká je dula, učí matky nosiť deti v šatke, tancuje s rodičkami a šíri osvetu
Telo sa tehotenstvom a pôrodom rozostúpilo a uniká z neho energia
Jana Ivanecká žila niekoľko rokov v Prahe. Keď čakali s manželom bábätko, pritiahlo ju to do A-centra, kde sa tehotné ženy dozvedia všetko, čo ich v súvislosti s ich stavom zaujíma. Jana, ako mnoho iných žien, preferuje prirodzené pôrody, a tak sa rozhodla aj svoje deti priviesť na svet bez stresu a inak, ako to býva u nás klasicky zvykom. Po návrate do Košíc začala organizovať rôzne kurzy, ktoré súviseli s materstvom. Dnes je lektorkou a vyškolenou dulou a v rámci projektu Možnosť voľby pre košické matky vyvíja veľké úsilie na to, aby sa ženy naučili porodiť dieťa čo najprirodzenejšie.
Prvé Janino dieťa prišlo na svet v Centre aktívneho pôrodu v Prahe, v malej miestnosti, kde sa dalo rodiť aj do vody. "Bol pri mne manžel a pôrodná asistentka," vracia sa do spomienok Jana. Voľakedy sa posielalo po pôrodnú babicu, ktorá to všetko riadila v dome rodičky, kdeže nemocnice... Aj dnes by sa našlo veľa žien, ktoré by to privítali, ale naša legislatíva to zatiaľ neumožňuje. Prinášame krátky príbeh z Holandska, s ktorým prišla česká pôrodná asistentka, ktorá tam bola na týždennom poznávacom kurze.
Nicoline sa chystala rodiť v noci. Deti odviedli k príbuzným, manžel si čupol na zem a žene pri každej kontrakcii stláčal špeciálny bod na palci. Po dvoch hodinách sa Nicoline ponorila do vane s teplou vodou. Zavolali asistentku a keď vyšetrenia ukázali, že čas pôrodu nadišiel, Nicoline vyšla z vane. Kľakla si na posteľ a podoprela sa rukami. Pri druhej kontrakcii už bolo dieťa na svete. Asistentka vymotala dieťatko z pupočnej šnúry a Nicoline ho ešte kľačiac zavinula svojím telom. Smiala sa pritom od šťastia, otecko ich s dojatím objímal, materská sestra fotila, asistentka len ticho stála v kúte. Potom si rodičia ľahli vedľa seba a dievčatko si mamka položila na brucho. Keď sa materská sestra ubezpečila, že všetko je v poriadku, odišla. Od pôrodu uplynuli asi dve hodiny.
Dieťa do šatky, nákup do kočiara
V Košiciach začala lektorka Jana organizovať kurzy nosenia detí v šatke a kurzy tanca rodičiek, čo je relaxačný orientálny tanec pre tehotné. Venuje sa tomu dodnes. "Medzi tým som prišla na to, že sú obrovské medzery v informovanosti žien. Nedokážu počúvať svoje telo, nevedia ako si pomôcť prirodzene, bez použitia medikamentov. Mnohým chýba zodpovednosť za vlastné zdravie a všetko, čo súvisí s materstvom, presúvajú na lekára. Postupne som začala organizovať prednášky, semináre a informačné stretnutia pod názvom Bruškovanie," stručne zhrnie niekoľkoročnú prácu Jana.
Dieťa nosené v šatke môžeme dnes považovať za vymoženosť a patrí do prirodzeného spôsobu života. Matke z Indie, Peru či niektorého afrického štátu by ani na um nezišlo vložiť dieťa do kočiara, aj keď by ho dostala darom. Pre dieťa je totiž najlepšie, ak cíti matkinu blízkosť, teplo, tlkot jej srdca, hojdavý pohyb ako v brušku. Veď celých deväť mesiacov bolo v jej tele a vnímalo všetko, čo prežívala matka. A toto umožňuje iba nosenie na tele.
Mýty a povery
Všade vo svete existujú mýty či povery, ktoré súvisia s praktikami popôrodnej starostlivosti. Napríklad v niektorých častiach Mexika tehotné ženy nesmú vyjsť z domu najmenej týždeň pred pôrodom a vojsť k nim môže iba pôrodná asistentka alebo matka. Ak by to nedodržali, vstúpil by do nich zlý duch. Inde veria, že telo sa tehotenstvom a pôrodom rozostúpilo a uniká z neho energia. Telo preto treba stiahnuť a opäť uzavrieť, aby sa energia uchovala. Aj u nás pretrváva mýtus, že pôrod v nemocnici je najlepší a iba lekár vie, ako k nemu pristupovať. Na pocity matky a na jej želania sa často neprihliada.
"Som dula, sprevádzam pri pôrodoch a zároveň šírim tieto informácie," Jana Ivanecká dopĺňa šírku svojho pôsobenia. Termín dula pochádza z gréčtiny - je to žena, ktorá poskytuje psychickú a fyzickú oporu žene-matke. Čo je náplňou práce duly? Stretnutia, podpora pred pôrodom a ak si to žena želá, trávi s ňou celý čas pôrodu a stále je v jej blízkosti. Podá jej nápoj, masíruje ju, radí ako prirodzene zvládať bolesť, drží ju za ruku, ak si to želá. "Dula do ničoho nezasahuje, ale jej prítomnosť a podpora môže žene i dieťaťu nesmierne pomôcť," prízvukuje Jana. Štatistika hovorí, že ak je dula pri pôrode, pôrod je kratší, počet cisárskych rezov sa znižuje až o polovicu. Aj žiadostí o epidurálnu anestéziu je menej, dokonca o 60 percent. Pôrodnícke kliešte sa tiež používajú menej takmer o polovicu.
Pôrod na stoličke
Pôrodná stolička je z dreva, pôsobí ako malý hokerlík. V Košiciach ich vďaka Jane Ivaneckej majú vo všetkých pôrodniciach, len nevieme, či ich niekto vyskúšal. Pre ženu je celkom prirodzené, ak dieťatko prináša na svet v zvislej polohe, v súlade s gravitáciou planéty. Najhoršia poloha na pôrod je ľah na chrbte. Ak by žena využila pôrodnú stoličku, lekár sa k nej musí zohnúť, lebo stolička je nízka. Ženy prírodných národov rodia v rôznych polohách: v stoji, na boku, na štyroch, alebo v polohe, ktorá sa v joge nazýva káli asana. Žena jednoducho čupí so široko roztiahnutými kolenami. Aj pôrodná stolička vychádza z toho, čo je prirodzené a na základe toho aj vznikla.
Nikomu by nemalo byť ľahostajné, ako prichádza malý človiečik na svet. Aj keď si tieto zážitky nepamätá, dostáva milosť zabudnutia, všetko sa mu zapisuje do podvedomia. "Obdobie tehotenstva, pôrod, aj čas tesne po ňom nesmierne silno vplývajú na človeka," prízvukuje Jana a pokračuje: "Už tu sa formuje jeho vzťah k svetu, k sebe, vplýva to na jeho sebadôveru, aj na to, ako v budúcnosti dokáže mať rád sám seba aj ostatných, na jeho sklon k depresiám, agresivite, kriminalite. Ak je pôrod ovplyvnený chemickými látkami, dieťa môže mať náklonnosť k drogám."
Žena si svoje pocity počas rodenia bude pamätať po celý život. Nie je jedno, či boli pre ňu príjemné alebo sa cítila ako kus, ktorému venovali iba nevyhnutnú pozornosť. Žena môže pri prirodzenom pôrode zažiť nielen euforický stav, ale dokonca orgazmus.
Všetko má odraz alebo dvojníka v astrálnej rovine
Čo je dole je aj hore
Pre zasväteného čitateľa nie je žiadnou novinkou, že našu Zem obklopujú jemnohmotné svety rôznych úrovní. Astrálny svet je k Zemi najbližšie a tu sú aj dvojníci všetkého, čo existuje na na našej planéte. Každý hmotný predmet a všetko, čo existuje na fyzickej rovine, má svoj odraz alebo dvojníka v astrálnej rovine. Dvojníci fyzických predmetov sú z jemnej hmoty, nedajú sa uchopiť, nedá sa ich dotknúť. A keďže na onom svete je veľa vecí inak, tieto formy sa dajú pozorovať ako celok, od ich vzniku až po koniec.
Napríklad strom na Zemi sa vyvíja a rastie v nejakom časovom úseku a môžeme ho pozorovať od okamihu zasadenia až po jeho zánik. Tam "hore" sa môžeme zastaviť v ľubovoľnom okamihu, v akomkoľvek štádiu jeho vývoja a rast stromu môžeme vnímať aj ako celok.
Všetko čo je v pozemskom svete a v prírode krásne, je vo svojich obrazoch v nadpozemskom svete ešte oveľa krásnejšie, ba priam nádherné. Ak duch, ktorý sa pohybuje v jemnohmotnom svete, premieta vo svojom vedomí myšlienky na niečo krásne, prepájajú sa so samotným stelesnením krásy. Odpútať vedomie od Zeme predpokladá zriecť sa ohyzdností vo všetkých ich prejavoch. Netreba sa odpútavať od knihovní, umeleckých galérií a múzeí. Tie ľudského ducha povznášajú do sfér krásy. V jemnohmotnom svete je k nim ľahký prístup.
Ťažšie je to pre tých duchov, ktorí boli naučení iba jesť, piť a oddávať sa len telesným pôžitkom. Pre ľudí, ktorí odchádzali z pozemského sveta so závislosťami akými sú fajčenie, alkoholizmus, ba nebodaj drogy, je to priam tragédia. Títo nenájdu v jemnohmotnom svete útechu, lebo napĺňanie týchto potrieb prostredníctvom predstáv tvorivej mysle neprináša uspokojenie. Na to je potrebné hmotné telo, ale to už nemajú.
Pre toho, kto žil na Zemi duchovným životom, je existencia v nadpozemskom svete radosťou. Smrť by si nemal želať nikto, všetko má svoj čas. Ale netreba sa jej báť, len ju treba chápať ako prechod do iného sveta. Znalci hovoria, že jemnohmotný svet je nádherný vďaka možnostiam, ktoré poskytuje.
Druidovia spájali narodenie človeka s určitým stromom
Múdrosť vekov je zapísaná do zvrásnenej kôry duba
Pre čitateľský záujem sa vraciame ku keltským tradíciám, kde druidovia spájali narodenie človeka s určitým druhom stromu. Pre osoby, ktoré sa narodili v deň jarnej a jesennej rovnodennosti a oba slnovraty, platili samostatné predpovede odvodené z vlastností štyroch stromov: duba, brezy, olivy a buka.
Ten, kto sa narodil 21. marca, je v znamení silného a energetického stromu - duba. Tento statný a odolný strom svojou vitalitou určuje silu človeka, ktorý sa narodil v deň jarnej rovnodennosti, keď sa uvoľňuje obrovská prírodná energia. S týmto znamením je spojená životná sila, odvaha, telesná i mravná sila. Takýto človek dokáže brániť slabších ľudí a v núdzi im pomáha nielen fyzicky, ale aj uvážlivou radou, lebo múdrosť vekov je zapísaná do zvrásnenej kôry duba. Je plný energie, neznáša politikárčenie, žabomyšie spory a ohováranie. Celý svoj život hľadá istotu, paradoxne sa však stáva istotou pre druhých. V láske sa stáva obeťou prvého hlbšieho vzťahu, vždy verí, že je to láska na celý život. Je priamy a úprimný a je skvelým partnerom pre tých, ktorí hľadajú silu, poctivosť a chápavosť.
Oliva je stromom pre tých, ktorí sa narodili 23. septembra. Pôvodne to bol veľmi uctievaný strom, je symbolom múdrosti, blahobytu, slávy a silného zdravia. Ľudia narodení v tomto znamení sú symbiózou krásy, pochopenia a rozumu. Hádam zo všetkých znamení majú najvyrovnanejšiu povahu. Sú uvážliví a vyznačujú sa veľkou dávkou trpezlivosti a láskavosti. Sú to rodení optimisti, ich životným heslom je: Všetko s úsmevom. Radi sa pohybujú v spoločnosti múdrych ľudí, aj sami bývajú vzdelaní. Neradi na seba pútajú pozornosť, sú totiž dosť nesmelí. Občas majú nutkavú potrebu stiahnuť sa do ústrania, meditovať a premýšľať o sebe a okolitom svete. Majú vrodený cit pre spravodlivosť a cudzia je im každá forma násilia. Patria k ľuďom, ktorí okolo seba šíria pokoj, šťastie a radosť.
Ak ste narodený 22. l2. ste buk vytrvalý a prísny. Buk je statný strom s mohutnou korunou, ktorý kvitne až medzi 40. a 50. rokom svojho života. Podobne je to aj s človekom, ktorý sa narodil v jeho znamení. Poriadne začína žiť až od svojich 40. narodenín, keď už nazhromaždil dostatočné množstvo životných skúseností. Ženy aj muži prežívajú jar v zrelom veku. Kvitnú a prekypujú vitalitou, šarmom a eleganciou. V mladosti však mávajú problémy, preto vo svojej blízkosti potrebujú človeka, ktorý im bude oporou a zbaví ich neistoty a úzkosti. Všetko to odoznie až v strednom veku. Sú to dobrí diplomati, neomylne dokážu vystihnúť okamih, kedy sa treba stiahnuť do úzadia a kedy naopak vyraziť do boja.
Z rezaných kvetov vyteká energia harmónie
Veľmi dlho som sa zamýšľala nad tým, či kvet, strom alebo akákoľvek rastlina, ktorá je súčasťou živej prírody, necíti bolesť, keď ju trhajú, odrezávajú, alebo akýmkoľvek spôsobom ju zbavujú svojho koreňa. Dnes už viem, že rastlinu to nebolí, ale napriek tomu to pre ňu nie je dobré.
Rezaný kvet, ktorý často dostávame do daru alebo ním krášlime svoje príbytky, je zbavený svojho koreňa a v mieste rezu vzniká rana, z ktorej ako krv vyteká energia harmónie, ktorá je súčasťou celej rastlinnej ríše. Aj rastlina sa usiluje o svoju záchranu, chráni svoju energiu. Ak ju odrežeme či odtrhneme, spomalí sa jej prúdenie, aby nevyprchala do vody.
Preto je vplyv rezaných kvetov na psychický a fyzický stav človeka a na atmosféru domova niekoľkonásobne menší ako u koreňových rastlín. Ten, kto prijme túto myšlienku a trošku pozná človeka, ktorému by pôvodne daroval kyticu rezaných kvetov, neurobí tak. Radšej mu urobí radosť plnohodnotným kvetom s koreňom. Alebo mu vyberie iný darček, z ktorého tiež sála sila, napríklad vhodný kameň.
Stranu pripravila: Lea Gallová
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
