poprechádzať sa. Aspoň tak uvažovali mestskí poslanci pred mnohými rokmi. Všetko dopadlo inak. V biokoridore totiž nie je mesto jediným vlastníkom pozemkov a s časťou sa musí deliť so súkromníkmi. Tí majú o využití svojich parciel vlastné predstavy, už predčasom tam chceli postaviť niekoľko rodinných domov. Nestoja, pretože sa im do cesty postavil územný plán. Ten totiž so žiadnou likvidáciou zelene neráta a ani do najbližších rokov sa zmena nechystá.
Majitelia pozemkov nič proti plánom mesta premeniť háj na park nemajú, ale, pochopiteľne, chcú niečo za niečo. Vymeniť svoje pozemky za rovnako lukratívne v rovnako atraktívnom prostredí niekde inde, kde by trebárs mohli niečo aj postaviť. Vlastnícke práva si každý bráni. A tak sa aj správajú. Keď ja nemôžem stavať, ty nemôžeš tiež nič podnikať. Nevymeníš za niečo adekvátne, nebudeš mať nič. Taký je obchod. Buď je pre obidvoch výhodný, alebo z neho nebude nič.
Mesto pozemky, ktoré by sa vlastníkom páčili, už vlastne nemá a keď aj áno, na vraj prehnané podmienky nepristúpi. Je prirodzené, že kto tovar ponúka, chce na ňom zarobiť, a kupujúci nechce prerobiť. Borovice z hája nikto neodnesie, ale prospech z nich vlastne nemá nikto. Súkromní vlastníci si hovoria, že pozemok jesť nepýta. Mesto sa veľmi neponáhľa. Inak by to už bola uzavretá kapitola.
Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí. Všelijakým živlom sa prostredie Borovicového hája nadovšetko páči. Nikto ich nevyháňa, robia si pikniky a vytvárajú tam skládky odpadu. To veľmi nikoho nemrzelo až do času, kým nezačal aj chutiť diviakom. Začalo sa s upratovaním, orezávaním stromov, klčovaním náletových drevín a kosením buriny. Na náklady mesta, vo verejnom záujme. O občanov sa predsa treba starať. A opäť je na čas pokoj.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
