začal včera ráno, prišli veterány, ktoré sa už zúčastňujú pravidelne, no nechýbali ani zaujímavé "kúsky". Niektoré vám predstavíme bližšie.

Róbert Balogh vlastní aj výsadkársky Luaz a "legionársku" Simcu

"Úloženku" ľudových milícii rozobral do poslednej šrubky

Veľkú pozornosť pútal GAZ 69, ktorý akoby včera zišiel z výrobnej linky. O rozruch sa postaral i jeho majiteľ Róbert Balogh z Košíc. Pri aute bolo položené staré rádio, z ktorého sa ozývali sovietske budovateľské pesničky. Majiteľ spolu s kamarátom boli pripravení do "akcie". Sovietska pohraničiarska a výsadkárska uniforma so samopalmi na pleciach len dotvárali atmosféru spred niekoľkých desaťročí. K dojmu prispeli aj sovietske vlajky.

"Je to originál GAZ 69, vyrobený v roku 1956. Bola to ´úloženka´ ľudových milícií v Banskej Bystrici. Najazdených má len nejakých 17-tísc kilometrov. Motor má objem 2,5 litra a výkon približne 75 koní," prezradil nám R. Balogh, ktorý má gazik dva roky. Aby bol tip - top, musel prejsť renováciou. "Auto bolo celé komplet vynovené. Bol rozobratý do poslednej šrubky a vynovený. Trvalo to dva roky, kým som ho dal do takého stavu, ako je teraz. Je to jeden z posledných zachovaných kusov, lebo všetky, ktoré zostali, sú už ´zhnité´. Gazík v normálnom, pôvodnom stave už u nás takmer neexistuje. Alebo sú už tak pofušované za tie roky, že tam už nič originálne nie je. Ja som použil všetky originálne diely. Ešte nie sú dotiahnuté niektoré detaily, napríklad plachta. A práve vtedy sú autá cenné."

Gazík R. Balogha má vďaka autentickosti a použitiu originálnych dielov vysokú hodnotu. "Len striekanie stálo 40-tisíc. V tomto stave, ako je teraz, má auto hodnotu vyše 200-tisíc korún. Teraz som s ním prvý raz na akcii. Renovácia je čerstvo dokončená. Ale v teréne ho určite ničiť nebudem, napriek tomu, že je to terénne auto. To si radšej kúpim iný v horšom stave , ktorého mi nebude ľúto." Ako sa R. Balogh ku gazíku dostal? Predsa len, o vojenské "úloženky" je často bitka. "Je to náhoda. Cez kamarátov a známych, ktorí poznajú iných ľudí, som sa o ňom dozvedel."

Gazík nie je jediné terénne historické auto, ktoré R. Balogh vlastní. "Mám aj Luaz, je veľký len ako Fiat 600. Vyrábali sa dve verzie, jedna bola obojživelná, druhá nie. Má všetko, plachty, aj uzávierky diferenciálu. Veľkosťou boli uspôsobené tak, aby vošli do helikoptéry, boli to výsadkárske autá. Ďalšie auto, ktoré mám je Simca - Matra Rancho. V civilnej verzii je to pick - up, ale ja mám vojenskú verziu, ktorá má namiesto zadných skiel plachtu. Používali ich francúzske légie. Obe autá ešte treba renovovať, čo bude časovo i finančne náročné."

A odkiaľ si zadovážil rekvizity, ktoré navodzujú tú správnu dobovú atmosféru? "To sú dlhé roky zháňania. Nedá sa to len tak zohnať. Iné uniformy sme zatiaľ nezohnali. V najbližšom čase sa chystáme do Kyjeva, kde si zoženieme ďalšie uniformy. Ale už aj tam je problém zohnať ich. A ak, je to drahé. Ešte pred časom to bolo za pár korún."

O tom, že R. Balogh robí naozaj šou, svedčili reakcie okoloidúcich, ktorí si ho fotili. "Aj keď som sem išiel autom, ľudia reagovali pozitívne. Od roku 1989 nikto veľmi nemal odvahu vyjsť von v sovietskom oblečení. Dnes sa to už mení."

Z lesného traktora sa stal príťažlivý veterán

Pragovku "zlepili" z dvoch častí

Značka Praga sa väčšine ľudí spája s legendárnym nákladiakom V3S. Nie každý vie, že pred II. svetovou vojnou vyrábala aj osobné autá. Jedno z nich vlastní aj Václav Dostálek zo Žiliny. "Toto je Praga ´Bejby´ z roku 1936. Vyrábala sa vo viacerých verziách. Okrem limuzíny aj športová verzia a kabriolet."

Pragovka má za sebou, podobne ako väčšina veteránov, zaujímavú a pohnutú históriu. "Celý socializmus slúžila ako domáci traktor. Jej majiteľ ako správny kutil zobral pílku na železo a prerezal auto v strede aj s rámom na dve časti. Používal ho v lese na zvážanie dreva, keďže z neho urobil niečo ako ´pikap´. Auto som kúpil za šrotovú cenu."

Ako však dokázal V. Dostálek z "traktora" vykúzliť opäť krásneho veterána? "Objavil som ho v roku 2001 a v roku 2003 som s ňou už jazdil. Najprv sme dve časti spojili a vzniklo z toho opäť auto. Samotná renovácia trvala približne rok. Až na lak je všetko vlastná práca. Niektoré náhradné diely sa dajú kúpiť na burzách, inokedy sa dá niečo použiť z áut v šrotovom stave, ďalšie veci sa dajú zohnať od kamarátov." O hodnote auta majiteľ veľmi rozprávať nechcel, ale niečo predsa naznačil. "Táto Praga by sa dala vymeniť za súčasný Mercedes."

Oveľa konkrétnejší bol V. Dostálek vo výpočte technických parametrov. Aj keď sa nezdajú ohurujúce, on je spokojný. "Štvortaktný motor s rozvodom OHC má objem 1000 cm3, výkon 30 koní, auto dosiahne maximálnu rýchlosť 90 km/h. Prišli sme po vlastnej osi, beriem to ako záľubu a výlet. Cesta z Turzovky do Košíc, čo je zhruba 350 km, nám pri priemernej rýchlosti 50 km/h trvala šesť hodín." Je to zaujímavé, pretože mnohí majitelia veteránov sa snažia čo najviac šetriť svojich miláčikov. "Auto je na to, aby sa s ním jazdilo a nie na to, aby zapadalo prachom v garáži. Dôležité je, aby ľudia videli veterány aj na cestách, nielen ako statické exponáty."

V rodine majú aj ďalšie veterány, keďže ich zbierajú. "Zameriavame sa na značku Walter. Bola to letecká fabrika v Prahe, ktorá v medzivojnovom období vyrábala aj autá. Máme aj Tatru valník z roku 1924 a hasičské auto Laurin a Klement Škoda 505 z roku 1928. Dokopy máme pojazdných päť áut."

Porsche 356 B je na svete len niekoľko desiatok

Bez problém vytiahne stovku

Ing. Oto Melcer z Michaloviec je pravidelným účastníkom Cassovia Retro. Počas predošlých ročníkov zaujal Rolls Royceom, či takmer storočným Talbotom. Tentoraz sa priviezol na ďalšej lahôdke - roadsteri Porsche 356 B z roku 1960. Pre priaznivcov starších filmov sa tento typ spája so smrťou v 50. rokoch známeho amerického herca Jamesa Deana.

"Je to zaujímavý stroj, lebo ich bolo vyrobených veľmi málo. Porsche v tých časoch otvorilo pobočku v Belgicku, kde zišlo z linky aj toto auto. Vyrobilo sa tam dokopy len 280 kusov. V súčasnosti je ich v USA len okolo 28, v Európe možno 50. Od bežného kabrioletu sa odlišuje tým, že má chrómovaný rám okna a je len dvojmiestny, nie 2 + 2."

Na "poršáku" je všetko autentické, čo ešte viac zvyšuje jeho hodnotu. "Zachoval sa pôvodný koralovočervený lak s hnedými koženými sedadlami, motor je tiež pôvodný. Má objem 1,6 litra a výkon 90 koní. V modeli 356 A bol ešte pôvodný vzduchom chladený ´boxer´ motor Volkswagen, v 356 B ostala koncepcia zachovaná, ale s inou ventilovou technikou a väčším výkonom. ´Boxer´ motory sú charakteristické tým, že ťahajú už od nízkych otáčok a má charakteristický zvuk." Značka Porsche je zárukou športovej jazdy. Bolo to tak už pri modeli 356. "Priznám sa, neviem, koľko maximálne ´vytiahne´. Ale bežne ním bez problémov jazdím 100-kilometrovou rýchlosťou a ešte tam cítiť výkonovú rezervu."

Porsche 356 B si O. Melcer doviezol z USA pred jeden a pol rokom od istého významného právnika. "Urobil som dobre, lebo auto je veľmi zachovalé a udržiavané. Ten pán je priaznivec značky Jaguar. Písali sme si cez internet a pochválil som sa mu tým, že mám 404. kus Jaguára typu E. On mi odpísal, že má 11. kus. Som rád, že som Porsche kúpil od neho, lebo vidno, že si veterány váži. Veterán v perfektnom stave je najlepšia voľba, lebo mnohí, ktorí si ich kúpia v horšom stave, sa s nimi potom trápia. Na druhej strane, na vozidlá zo 60. rokov sa ešte dajú kúpiť súčiastky."

Porsche 356 je obľúbený model. Dokonca až natoľko, že sa nové dá kúpiť i v súčasnosti, hoci Porsche už tento model dávno nevyrába. "Dnes sa vyrábajú repliky, ktoré môžu neznalých pomýliť. Hoci laik na to môže prísť pohľadom do interiéru. Používajú sa iné sedadlá, športovejší volant a ďalšie časti. Navyše, existujú rôzne firmy, ktoré vyrábajú repliky. Lenže aj repliky dnes stoja 25 až 30 tisíc dolárov. Originál Porsche stojí 120 až 150 tisíc USD."

Hoci O. Melcer vlastní veterány viacerých značiek, k Porsche má viac než pozitívny vzťah. "Prvé Porsche Carrera som si kúpil ešte pred rokom 1989. O pár rokov, keď sa na Slovensku otvorila predajňa, som mal Porsche Boxster ako prvý na Slovensku. Neskôr som mal ďalšiu Carreru, ktorá ešte mala vzduchom chladený motor. Tento model je už moje piate Porsche."

Škodu 1201 má vybavenú aj detekčnými trubičkami

Maják mu pomohol vytvoriť koridor

Na Cassovia Retro nechýbali ani "ozbrojené" zložky. Okrem sovietskych vojakov s gazíkom pútali pozornosť aj príslušníci VB v modrých uniformách spred niekoľkých desaťročí, ktorí robili "křoví" policajnej Škode 1201 SW.

"Táto bola vyrobená v roku 1958. Tieto modely boli určené aj pre VB. Čierne limuzíny zase mala hospodárska a kriminálna služba," vysvetlil nám majiteľ auta Vladimír Košík z Košíc, ktorý s dcérou ochotne pózoval a saltutoval okoloidúcim. "Je to naozaj pôvodne policajné auto. V 60. rokoch slúžilo príslušníkom VB. Neskôr ho predali ´civilom´. Bolo prerobené na civilnú verziu, ale ja som ho opäť prerobil na policajné. V tejto podobe opäť funugje od tohto roka."

V. Košík kúpil škodovku v roku 2002 pri Michalovciach. "Jej predchádzajúci majiteľ tiež zbiera veterány. Sčasti ju aj zrenovoval. Lenže neskôr si postavil rodinný dom, auto stálo dva roky pred ním a farba sa začala olupovať. Ale bolo pojazdné a malo aj platnú STK. Boli to vo svojej dobe veľmi spoľahlivé autá."

Koľko Škoda 1201 stála, nám V. Košík prezradiť nechcel. "Nebola lacná ani drahá. Oproti iným veteránistom mám výhodu v tom, že som vyučený karosár a veľa vecí viem spraviť sám. Brat je zase ´lakýrnik´. takže som ušetril na renovácii, lebo je to dnes drahé. Ale teraz má hodnotu zhruba 160 až 200-tisíc českých korún."

Auto je v pôvodnej policajnej úprave ešte "čerstvé". "Maják nemám len zo srandy, je autentický z roku 1972. Je úplne nový, ´úloženka´ z jedného skladu." K autu však patrí aj doplnková výbava a neodmysliteľne aj policajti. "Máme na sebe originál uniformy, ktoré som kúpil na burzách. Veď nemôžem týmto autom chodiť na veteránske akcie v rifliach a tričku. V aute mám aj kriminalistickú príručku a detekčné trubičky. Možno dám aj niekomu fúkať," dodal so smiechom V. Košík.

Ako na jeho auto reagujú súčasní "kolegovia" z policajného zboru? "Škodovka v tejto úprave ešte len krátko, takže si ju nestihli obhliadnuť. Ľudia však reagujú pozitívne, lebo auto nestojí len v garáži a chodím sa na ňom previezť. Fotia si nás a keď prechádzame okolo, kývajú a zdravia nás zdvihnutým palcom. Starším to pripomína mladosť a mladším sa to páči."

Už spomínaný maják pomohol V. Košíkovi aj včera na Hlavnej. "Keď som vchádzal do centra pri hoteli Slovan, tak som ho zapol. Trochu mi to pomohlo, ľudia vytvorili koridor. Škoda, že maják nemá aj sirénu, lebo v tej dobe ešte neboli inštalované. Tie boli až od roku 1972."

Košíkovci majú vzťah k veteránom v rodine, veď vlastnia viacero veteránov. "Brat má kabriolet Škoda Felícia, otec má Tatru 57 z roku 1934."

Autor: Bitka o výplatu?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári