Na pláži Copacabana ich videlo 250 tisíc ľudí, v Berlíne pol milóna

Steel Aréna pred pár dňami privítala operných sólistov, zboristov, tanečníkov a orchester. Bizetova Carmen ožila v monumentálnom prevedení a Košičania tak mali možnosť vidieť predstavenie, ktoré cestuje po celom svete a ktoré si podmanilo divákov v Európe či Južnej Amerike.

Košické predstavenie dirigoval Walter Haupt, ktorý bol 40 rokov dirigentom berlínskej filharmónie. "Už je tomu asi 15 rokov dozadu, kedy sme začali realizovať monumentálne opery. Naštudovali sme takto už Aidu či Carminu Buranu," prezradil. Monumentálne naštudovanie opery spočíva v tom, že diváci si môžu vychutnať predstavenie na obrovskom javisku, s videoprojekciou na obrovskom plátne, s ozvučením cez mikroporty, so svetelnými efektmi... Veľkolepé technické zabezpečenie inscenácie potrebuje aj veľké priestory, takže tieto opery sa hrávajú zväčša v športových halách.

"Operu treba otvoriť aj pre široké masy, nemá to byť len záležitosť pre elitu. Nech prídu na operu všetci, mottom týchto monumentálnych predstavení je - opera pre všetkých. Z divadiel, do športových hál. Lebo ísť do divadla na operu, to je rituál. Ale ísť na ňu do haly, to je predsa také jednoduché... Mnohí síce vravia, že športová hala nemôže dať opere vhodnú atmosféru. V konečnom dôsledku však podľa mňa na tom nezáleží."

Tak ako celý štáb, aj W. Haupt sa vďaka dirigovaniu monumentálnych opier nacestuje po svete. "Je pravda, že vďaka tomu vidím veľa. Na druhej strane, neraz sa stane, že jeden sme tu, na druhý úplne inde a ja sa počas skúšok pred predstavením pýtam, kde to vlastne sme - v Paríži či New Yorku?," prezradil so smiechom. "No, ono by sa to možno dalo vycítiť z publika, pretože predsa len, mentalita je všade iná. Iné je to napríklad v Taliansku, ako keď prídeme na sever Európy, kde sú diváci viac ´ľadoví´. Ale netrúfam si povedať, že sú niekde dobrí a niekde zlí diváci. Sú len iní."

No všade ich chodia na predstavenia monumentálnych opier tisíce. "Napríklad Carminu Buranu sme v Rio de Janeiro hrali ako darček primátora mestu. Na Copacabane nás videlo 250 tisíc ľudí. A v Berlíne to bolo pol milióna! To samozrejme teší, pretože ja chcem robiť operu pre všetkých. A vidím, že ľudia prichádzajú, lebo ich to zaujíma. Povedal by som, že opera v týchto rokoch zažíva renesanciu," dodal.

Prvý krát s mikroportom

V úlohe Carmen sa Košičanom predstavila ruská operná speváčka Galija Ibragimova, členka pražskej opery. "Práve v Prahe som Carmen naštudovala pred 10 rokmi. Veľa spievam v USA, ale aj Japonsku, v Európe, no vždy doposiaľ to bolo v ´normálnom´ divadle. Dnes je to vlastne po prvý krát, čo spievam takto Carmen s mikroportom," prezradila nám. "V každej opere ide o komunikáciu s dirigentom, s partnermi... Škoda, že som nestihla mať skúšku na javisku, takže v čo sa týka réžie, dá sa povedať, že si robím čo chcem. Hehe. Ale našťastie partnerom v očiach vidím, že sú spokojní."

Keďže do postavy Carmen v monumentálnom prevedení len ´zaskočila´, s touto operou po svete cestovať nebude. "S Verdiho Aidou sa však chystáme do Luxemburska, do Švajčiarska..." Tento kočovný život jej vraj vyhovuje. "Pred rokom som ležala dva mesiace v posteli, pretože som prekonala ťažkú operáciu chrbtice. Prehodnotila som celý svoj život a na všetko sa dívam inak. Aj pred tým som vďaka spievaniu veľa cestovala, ale vravela som si - fuj, nechce sa mi, som unavená... Teraz sa naopak teším zo všetkého. Ešte aj z toho, že po Carmen tu v Košiciach sadáme do autobusu a ideme do Prahy..."

Košice už pozná

Úlohy toreadora Escamilla sa zhostil bulharský barytonista Russi Nikoff. Pozná aj Košice, pred časom totiž spolupracoval s tunajším zborom Collegium Technicum. "Monumentálna opera je aj opera aj šou. Všetko je v nej veľké - priestory, zbor, orchester... Ale stále je to tá istá dobrá Bizetova muzika," nazdáva sa. "Všetci hráme rovnako dobre, nech sme v divadle, alebo sme v športovej hale. Len musíme dbať na to, že všetko je pri monumentálnej opere väčšie... Musím povedať, že zvukári to nemajú ľahké, dobre všetko nazvučiť..." Nazdáva sa, že na monumentálnu operu sa do športovej haly prídu pozrieť aj tí, ktorí by do ´bežného´ divadla nešli... "Dokážeme tak osloviť viac ľudí. Takéto inscenácie podľa mňa dokážu popularizovať operu," dodal.

Spieva aby cestoval

V úlohe pašeráka Remendada sa Košičanom predstavil Nikolai Višňakov. Aj ten Košice pozná. "Pred asi štyrmi rokmi som v tomto meste spieval v divadle v Trubadúrovi. Na Košice mi ostali len samé príjemné spomienky." Pochádza z Ruska, no už 15 rokov žije v Prahe, má už dokonca aj české občianstvo. V Prahe sa ale veľmi nezdržiava, aj keď je členom tamojšej opery. Veľa totiž cestuje práve s monumentálnymi operami. Nie len s Carmen. Spieva totiž aj v Carmine Burane i v Aide. "S Carmen som bol teraz v marci v Mexiku, v decembri sme boli vo Francúzsku a chystáme sa s ňou aj do Južnej Ameriky - do Brazílie. V lete by sme mali dokonca ísť hrať aj do Izraela a do Turecka."

S Carminou Buranou bol už tri krát v Mexiku, v USA, Kanade, v Brazílii. V Brazílii spieval už aj v Aide, s touto Verdiho operou však bol i v Čile, Uruguaji, Nemecku, Francúzsku, Portugalsku, ba aj v Arabských emirátoch. "Našťastie je to tak, že takmer v každom meste, kde hráme, si nájdeme nejaký čas aj na výlety. Napríklad keď sme teraz naposledy boli v Mexiku, tak sme si šli pozrieť pyramídy. Poviem vám - pyramídy a kaktusy - to bol pohľad!"

Práve možnosť cestovať je to, čo N. Višňakova na spievaní v monumentálnych operách láka. "Ja som v prvom rade sólista pražskej opery, ale tieto ´kšefty´ vždy beriem rád. Ako turista by som sa nikdy nedostal na všetky tie miesta, ktoré som navštívil vďaka opere. A mám to zadarmo - teda vlastne, ešte mi za to platia," prezradil so smiechom.

Po svete pohromade cestujú sólisti, zboristi, tanečníci aj orchester a keďže na cestách trávia veľa času, pomaly sa z nich stáva rodina. "Mám tu veľa kamarátov, zbor je z Ukrajiny, takže s nimi si veľmi dobre rozumiem. Viete, ja s týmito monumentálnymi operami už chodím po svete 7 rokov, takže som si na to zvykol a vyhovuje mi to. Ale manželku nechávam doma. Hehe."

Na monumentálne prevedenie opier sú na celom svete zvedavé tisícky divákov. "Asi najviac divákov sme mali v Brazílii, kde som spieval v Aide. Vtedy tam bolo okolo 15 tisíc divákov. V Južnej Amerike je bežné, že sú tam takéto vysoké návštevnosti, lebo tam sú obrovské mestá aj veľké haly. A aké je to pre nás? No, sme predsa profesionáli, takže prídeme, zaspievame a ideme ďalej. Iste je rozdiel, keď tlieska niekoľko sto ľudí v divadle, ako tisícky v halách. Čím viac ľudí, tým hlasnejší potlesk... Ale medzi nami, v Budapešti veľmi netlieskali, aj keď ich bolo veľa. Tlieskali dlho, ale nie nahlas," prezradil so smiechom. Najviac si pochvaľuje južanské národy, ktoré svoj temperament vedia vyjadriť aj potleskom. "Keď sme boli vo Francúzsku s Carminou Buranou, tlieskali tak, že takmer zvalili halu," dodal s úsmevom.

Agentúra Hi-Reklama musela pri organizovaní opery Carmen "zabezpečiť" aj päť malých detí

Dirigent mal v požiadavkách gumených medvedíkov a fyzioterapeuta

Opera Carmen do Košíc prišla vďaka usporiadateľskej agentúre Hi-Reklama, ktorá to rozhodne nemala ľahké, pretože sa ukázalo, že technicky zabezpečiť všetko tak, aby monumentálna opera vyzerala tak ako treba, je ťažký oriešok...

"Pódium sa začalo stavať o 23. hodine v noci pred predstavením. Pokračovalo sa celý štvrtok a jeho dokončenie súviselo aj so zabezpečením kulís, osvetlenia a ozvučenia. Na stavbe sa podieľalo vyše 60 ľudí z organizačného štábu," prezradila nám Zuzana Nemcová z Hi-Reklamy. "Na stavbu pódia bolo použitých 200 kusov stavebných komponentov s rozmerom 1 x 2 metre."

Okrem toho, že organizátori museli zabezpečiť ´veľké´ veci, ako je pódium, poradiť si museli aj s vecami "malými"... "Keďže Carmen v záverečnej scéne vášnivo odhodí svoj prsteň, je úplne samozrejmé, že sa ľahko stratí. Keďže sa tak stalo na predchádzajúcom predstavení v Budapešti, museli sme narýchlo tento prsteň zabezpečiť."

"Zabezpečiť" museli aj malé deti. Tie totiž v opere vystupujú tiež a je nemysliteľné, aby spolu so štábom cestovali po svete. Takže organizátori v každom meste, kde sa operné predstavenie zastaví, musia "dodať" päť miestnych deťúreniec... "Deti nemali mať viac ako 130 cm a mali to byť chlapci. ´Požičali´ sme si ich z dramatického krúžku ZŠ Masarykova."

Pre nemeckú produkciu košická agentúra zabezpečovala aj ubytovanie, catering, prepravu v rámci mesta, potrebný technický personál a samozrejme aj rôzne špeciálne požiadavky pre dirigenta či sólistov. "Pricestovali z Budapešti autami, autobusmi... Ubytovali sme celkovo 65 ľudí. Dirigent a sólisti mali požiadavku vlastnej šatne a k tomu prislúchajúci catering, ktorý pozostával z pečiva, šunkovo-syrových tanierov, ovocia, kávy, minerálky, müsli tyčiniek, čokolády. U dirigenta to boli navyše gumení medvedíci a čokoláda s minimálnym obsahom kakaa 75 percent. Ďalšou špeciálnou požiadavkou dirigenta bolo zabezpečenie fyzioterapeuta ovládajúceho masážnu techniku Shiatsu."

Technickou zvláštnosťou, ktorú si mohli všimnúť aj samotní diváci, boli osvetľovači, ktorí viseli zo stropu Steel Arény približne nad orchestrom a osvetľovali pódium z prednej časti. Sedeli v zvláštnych kovových kabínkach (na snímke). "Boli to ľudia priamo z nemeckej produkcie. Toto osvetľovanie si zabezpečovali sami."

Demontáž po skončení predstavenia trvala štyri a pol hodiny. "Steel Aréna je jedinou halou na Slovensku, kde sa táto produkcia mohla konať. Ona jediná spĺňa všetky požiadavky nemeckej produkcie na pódium, projekciu a podobne," dodala.

Stranu pripravila: Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári