Spíme, jeme, chodíme na toaletu - nie je to všetko také trápne?
Dátum narodenia: 2. február 1929
Znamenie: Vodnar
Miesto narodenia: Ostrava
Ukončené vzdelanie: FAMU
Relax: knihy
Věra Chytilová je zrejme najznámejšou českou režisérkou. Pôvodne študovala architektúru, pracovala ako kreslička, laborantka, manekýnka... Za kamerou začínala na Barrandove ako klapka, odtiaľ sa vypracovala na pomocnú režisérku. Vyštudovala FAMU a na svojom konte má množstvo filmov. Stačí spomenúť Pytel blech, Šašek a královná, Kopytem sem, kopytem tam, Pasti, pasti, pastičky, Dědictví aneb Kurvahošigutntag či Hezké chvilky bez záruky. Do Košíc prišla pred časom na pozvanie košického Českého centra predstaviť svoj film Potížistky. A čas si našla i na krátky rozhovor.
Aj napriek tomu, že filmovému svetu sa venuje už od 60-tych rokov, tento svet ju nikdy neprestal lákať. "Na svete je predsa ešte veľa nevyriešených otázok, ku ktorým sa treba vracať. A ja mám to šťastie, že nemám pamäť, takže môžem objavovať to, čo je už dávno objavené," prezradila. "Stále sú tu tie isté problémy a ja nechápem, ako je to možné. Riešime tie isté banálne veci, ktoré sme doposiaľ nevyriešili. Zdá sa mi, ako keby si ľudstvo nedovidelo na špičku nosa. Neviem, či je to tým, že mladí ľudia sú stále rovnako ´pitomí´ ako boli generácie pred nimi, alebo či my starší nie sme schopní ich vychvoať. Ľudia sa motajú stále dookola v tých istých problémoch a ani si to neuvedomujú."
Práve preto, aby snáď aj sama priložila ruku k tomu, aby mládež neostala ´pitomá´, prijala už pred rokmi ponuku učiť na FAMU. "Prizval ma tam ešte Jiří Menzel, ktorý potom kvôli nejakému nedorozumeniu odišiel, no ja som ostala. Človek chce byť nejako užitočný a ostala som učiť, aj keď som si nikdy nemyslela, že na to mám. Ale to málo čo viem, rada odovzdám ďalej, rovnako ako moje skúsenosti. A mladí ľudia sú vďační, keď sa môžu dozvedieť niečo nové."
Aby poukázala na to, ako sa ľudstvo nedokáže poučiť, láka ju nakrútenie filmu o Božene Němcovej, do ktorého by sa mala čo nevidieť pustiť. "Ona sa už vo svojej dobe snažila riešiť veci, ktoré sme my dodnes nevyriešili. Bola výnimočná v tom, že ani na chvíľočku neustála v tomto boji a vlastne to ju zničilo. Neupustila zo svojich predstáv a to, že sa jej mnohé veci nepodarili - to ju stálo existenciu."
Myšlienkou nakrútiť film o B. Němcovej sa zoberá už od roku 1973. "Už som mala pár krát hlavnú postavu obsadenú, no niektoré herečky mi medzičasom umreli. Naraz sa však ktosi kdesi spamätal, že chcú, aby som to predsalen nakrútila. Teraz, keď je Božena Němcová všade - v divadle sa skúšajú hry, Lucie Bíla o nej chystá muzikál. Mne sa obracajú črevá, keď vidím, čo sa tu všetko okolo nej robí. Ja chcem film nakrútiť ako životný oblúk o nádeji. Mala by to byť odpoveď na súčasnosť, nechystám sa robiť historický film. Viem, že toho by som ani za všetky peniaze sveta nebola schopná. Lebo ani najdrahším americkým filmom sa nikdy nepodarilo zachytiť tú dobu, dobu bez techniky, keď mal človek len jedny topánky a aj tie boli deravé. Keď som chcela nakrútiť film o Franzovi Kafkovi, tak som si čítala jeho denníky. Nedalo by sa však za žiadne ´megaprachy´ nakrútiť čosi, čo by zachytávalo ten hluk v meste - tie kočiare, kopytá, ľudí. Dnes idete mestom, vidíte síce šnúry áut, no nikde ani ´živáčika´."
Práve to, čo je v nás ľudské, sa V. Chytilová snaží zachytiť a preniesť do svojich filmov. "Nič nie je cennejšie, ako ľudskosť. Môžeme byť obklopení hocičím možným, no vždy nás nakoniec dostihne konečnosť. Máme hlad, smäd, musíme jesť, piť, spať, chodiť na toaletu - nie je to všetko také trápne? Zamilujeme sa, musíme súložiť a máme pri tom všetkom aj myslieť? Celú etapu svojho života nemyslíme, lebo nás ovládajú hormóny. Treba to prekonať. Dá sa to? Musí sa to dať, aby vôbec život na niečo bol. Človek sa niekedy až desí, aké je to všetko zložité. Je výhoda si to neuvedomovať..."
V. Chytilová je často označovaná za legendu českého filmu... "Nebránim sa tomu. Veď ako by som aj mala? Mám kvôli tomu spáchať samovraždu? Ja za to nemôžem, že ešte žijem. Za to môžu gény. Ale povedzme si - čo je to legenda? Som ňou preto, že som urobila veľa filmov? Ak áno, tak potom ňou som. Alebo je to odmena za to, že si ma ľudia vážia, a teda moja práca nebola márna?"
kid
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
