Keď mu srdce napojili na EKG, grafy začali skákať hore dole
Ak kohokoľvek požiadate, aby ukázal na svoje srdce, bez váhania "zabodne" prst do ľavej strany svojich pľúc. Lebo už aj malé deti vedia, že práve tam príroda uložila človeku jeho najdôležitejší orgán. Ľavá strane hrude sa preto stala aj akýmsi symbolom. Ruku na ňu položia muži, ktorí vyznávajú ženám lásku a vešajú sa na ne medaily, symbolizujúce vernosť a odvahu. Existujú však ľudia, z ktorých príroda, nevedno prečo, urobila výnimky. Ich srdce namiesto do ľavej polovice hrudníka, uložila do pravej. S touto anomáliou už 60 rokov žije aj Košičan Július Samuelis.
Až do svojich 14 rokov o tom, že sa od väčšiny populácie líši, vôbec nevedel. Ak sa aj nejaký lekár dovtedy zaujímal o tlkot jeho srdce, klasickým fonendoskopom na žiadnu zvláštnosť neprišiel. Ako športovec sa však mladý Julo v roku 1962 podrobil dôkladnej prehliadke na lekárskej fakulte UPJŠ, ktorá v tom čase sídlila v areáli FNLP na Rastislavovej ulici. Tam jeho srdcovú anomáliu celkom nečakane odhalili.
"Išlo o vyšetrenie EKG," spomína J. Samuelis na časy, keď začal so závodným plávaním. "Položili ma stôl, napojili na mňa tie prísavky s káblami a zapli prístroj. V tej chvíli začali grafy na páske skákať hore dole a ukazovať bludy. Všetci na to pozerali a nechápali, čo sa deje. Každý zvod mal totiž svoj príslušný graf a lekári približne vedeli, čo má zdravé, prípadne choré srdce ukazovať. Činnosť môjho však ukazovala také hodnoty, s akými sa ešte netretli."
Po skontrolovaní správnosti zapojenia prísaviek na chlpacovej hrudi bolo lekárom jasné, že v tom chyba nebude. A ani v prístroji, ktorý dovtedy fungoval bez závad. "Skúsili tie prísavky napojiť na moje telo inak," pokračuje J. Samuelis na okamihy, ktoré i jeho trochu vystrašili. Bol predsa už dosť veľký na to, aby pochopil, že lekári narazili na niečo, s čím sa ešte netretli. Snažil sa však pokojne ležať a sledoval, ako " bežné" vyšetrenie jeho srdca dopadne. "Po dvoch alebo troch preloženiach prísaviek sa konečne prístroj umúdril. Grafy ukazovali to, čo mali a srdce podľa ich pracovalo normálne. Vzápätí ma poslali na RTG a tam sa vlastne potvrdilo, že mám srdce nie na ľavej, ale na pravej strane..."
Samozrejme, táto chlapcova odchýlka od normálu - dextrokardia - vyvolala záujem lekárov, hlavne tých športových. Niekoľko najbližších Julových tréningov obohatilo pravidlené meranie. "Plával som a oni sledovali činnosť môjho srdca. Zvyšovali záťaž a pozorovali, ako som na tom s dychom, aký mám tep či prúdenie krvi. Plával som stovku voľne, rýchlejšie i na doraz a za každým som šiel na prístroje. Pripadal som si ako pokusný králik," dopĺňa J. Samuelis s úsmevom. Potešilo ho však, že jeho diagnóza neznamenala STOP pre jeho športovanie. Nikto mu nepovedal, že by sa mal šetriť a to aj napriek tomu, že jeho obľúbenými sa stali vytrvalostné plavecké disciplíny. A tam treba mať srdce, silné ako zvon...
Samozrejme, aj mladého Júliusa v tom čase zaujímalo, čo vlastne tá dextrokardia je. Dozvedel sa, že je to nie celkom bežná anomália, ktorá môže byť spojená aj s inými podobnými odchýlkami. Napríklad so zrkadlovito uloženými orgánmi. "Ja sám som sa neskôr stretol s človekom, ktorý mal slepé črevo nie na pravej, ale na ľavej strane," spomína J. Samuelis. "Ležal so mnou na izbe, keď ma čakala istá operácia. Mal bolesti brucha a mal ísť pod nôž práve kvôli apendixu. Na operačnom stol ho na prvej strane ´otvorili´ a zistili, že tam nič nemá. Slepé črevo potom ´našli´ na opačnej strane..."
Košičanova anomália však s inými komplikáciami spojená nebola. Ďalej teda závodne športoval a hlavne plával. Dokonca s výbornými výsledkami. Vo farbách Červenej hviezdy absolvoval niekoľko republikových šampionátov, z ktorých najvyššie sa dostal v roku 1967. V Bratislave na polohovej štvorstovke vyplával 4. miesto a vo finále na 1500 metrov dohmatol ôsmy.
Povolávací rozkaz "na vojnu" dostal J. Samuelis v roku 1967, kedy z ČH na dva roky prestúpil do Dukly Praha. Samozrejme, na úvod absolvoval vstupnú prehliadku v nemocnici v Motole. Hoci o srdci nič nepovedal, keď začalo EKG "skákať", prišli na to sami. Nasledovali vyštrenia na úrovni, čosi ako dnešná spinometria. "Sedel som na bicykli a v ústach som mal hadici, cez ktorú som dýchal. Lekári zisťovali, akú mám výdrž i objem pľúc. Po skončení vyšetreni am i lekár povedal, že s tou mojou anomáliou som mohol mať ´modrú knižku´. Lebo keby som tvrdil, že mám nejaké problémy, nikto by mi nedokázal, že nevravím pravdu..."
Odvtedy prešli celé desaťročia a J. Samuelis vystriedal niekoľko štácií. Najprv závodne plával, neskôr zbieral vavríny vo vodnom póle v klube ČH Košice. Keď získal trénerskú kvalifikáciu, vychovával z mladých talentov nádejných plavcov. Momentálne je v službách ŠKP a na športovom gymnáziu. Za tie roky sa mu ani raz nestalo, aby ho zdravie "zradilo" práve kvôli jeho "posunutému" srdcu. Zabolelo ho akurát vtedy, aj to iba v prenesenom význame, ak ho deti na tréningu neposlúchajú a nechce sa im trénovať. Vtedy ho trochu bolí, ak mrhajú talentom...
"So srdcom súvisí akurát to, že sa zrejme vekom pridružila mierna arytmia. Prišlo sa na to v roku 1995, kedy som sa stal onkologickým pacientom. Vtedy som pred vyšetrením a následnou liečbou dextrikardiu netajil. P napojení na prístroje vyšlo najavo, že srdce už nie je stopercetné. Inak ale funguje normálne a úspešná bola aj onkologická liečba," zakopal J. Samuelis na kraj stola...
Hoci vie, že v prípade dextrokardie ide o zriedkavú anomáliu, nikdy vraj nepátral po tom, prečo sa vyskytuje práve v jeho hrudi. Navyše, nikto mu to nevedel ani vysvetliť. Ako dedičstvo po vzdialených predkoch ju vylúčiť nemôže, veď pred sto či dve sto rokmi sa EKG nerobilo. No celkom určite vie, že mama aj otec mali srdce tam, kde väčšina. Navyše, otec František bol solídnym plavcom, neskôr trénerom a športovým funkcionárom. Ak teda nie srdce na ľavej strane, tak po ňom syn určite zdedil lásku k športu.
"Mám rád svoju rodinu aj zamestnanie. Môžem teda povedať, že mám srdce na ´pravom mieste´. V prenesenom význame slova, aj fyzicky..." dodal J. Samuelis s úsmevom na záver.
V súčasnosti sa srdce na pravej strane nepovažuje za dedičný jav, tvrdí kardiológ MUDr. Ivan Majerčák
Doktorovi No z "bondovky" zachránila dextrokardia život
"Prevažná väčšina ľudí ma srdce uložené na ľavej strane hrudníka. Dextrokardia je odchýlka, pri ktorej je srdce zrkadlovito uložené vpravo. " dozvedeli sme sa od MUDr. Ivana Majerčáka (na snímke), internistu - kardiológa III. internej kliniky FNLP a LF UPJŠ v Košiciach. "Existuje aj mezokardia, kedy je srdce uložené v strede hrudného koša a ak už hovoríme od odchýlkach, tak poznáme aj tzv. izolovanú levokardiu. V tom prípade sú zrkadlovito uložené všetky ostatné orgány, napríklad v brušnej dutine pečeň, žlčník alebo slepé črevo ale srdce je správne vľavo."
Zatiaľ nie je celkom známe, prečo sa ten - ktorý človek s dextrokardiou narodí. Ide o vrodenú anomáliu, ktorá vo väčšine prípadov nemá na zdravotný stav negatívny vplyv. Človek žije takým istým plnohodnotným životom, dokonca s porovnateľnou dĺžkou, ako zvyšok populácie. "Pravá" odchýlka nevyžaduje medicínsku liečbu ani operačný zákrok. V podstate by to bolo aj veľmi obtiažne, aby sa srdce z pravej strany hrudníka premiestňovalo do ľavej...
Štatistiky udávajú rôzne čísla, no vo všeobecnosti na jedno srdce vpravo pripadá 20 tisíc vľavo. Dospelý "nositeľ" dextrokardie o nej dlho nemusel vedieť a o svojej "výnimočnosti" sa dozvedel až po prvom "štítkovaní". U novorodencov je to iné a pravdepodobnosť, že by sa na túto anomáliu v súčasnosti neprišlo, je nulová. Ultrazvuková diagnostika je na takej úrovni, že dextrokardia sa dá odhaliť už v tele matky. Podobne aj iné odchýlky, ktoré potom môžu vyžadovať operačný zákrok.
Hoci moderná medicína túto odchýlku eviduje iba od čias objavenia rontgenu, odborníci tvrdia, že nie je dedičná. "Je možné, že časom sa nájde nejaká chromozómová odchýlka, ktorá bude ´kódovať´ srdce na pravej strane, no v súčasnosti sa to nepovažuje za dedičný jav. Ja mám staršiu pacientku s touto anomáliou, no jej dcéra má srdce klasicky - vľavo," zalovil v pamäti MUDr. Majerčák. "Mimochodom, v prípade spomínanej pacientky sa na dextrokardiu prišlo počas predoperačného vyšetrenia brucha. Mala bolesti a nikto nepredpokladal, že to bude žlčník. Keď ho ´hľadali´ ultrazvukom, našli ho na opačnej strane, podobne ako viaceré orgány, vrátane srdca."
Aj keď medicína tvrdí, že dextrokardia nemá vplyv na život človeka, ak by sme šli do extrémov, boli by pozitívne aj negatívne. "Srdce vpravo môže život zachrániť aj o neho pripraviť," pripustil MUDr. Majerčák. "Hoci je to filmový a teda fiktívny príbeh, mohol by sa stať aj v reálnom živote. Ide o jeden z prvých dielov o agentovi 007, v ktorej doktora No postrelili do ľavej strany hrudníka. Autori príbehu ho však ´obdarili´ dextrokardiou, takže guľka mu iba poškodila pľúca a on prežil. Podobne sa to môže stať aj človeku v reálnom živote..."
Negatívny vplyv je už pravdepodobnejší viac. Nastal by vtedy, ak by človek s dextrokardiou odpadol na chodníku, stratil vedomie a mal by zástavu srdca. "Ak by k nemu privolali sanitku, zdravotníci by sa pokúsili pacienta defibrilovať. Elektródy by mu, celkom pochopiteľne, dali na ľavú stranu hrudníka, kde by predpokladali srdce. Takáto defibrilácia by sa mohla minúť účinku..."
Preto je vhodné, aby mali pacienti s dextrokardiou túto diagnózu uvedenú v karte poistenca, prípadne na inom mieste. Vo svete sú pomerne rozšírené náramky či prívesky s vygravírovanou krvnou skupinou a dôležitými diagnózami, ako napríklad cukrovka alebo epilepsia. Niekedy aj takéto maličkosti môžu zdravotníkom ušetriť cenné sekundy a pacientovi v bezvedomí zachrániť život...
Róbert BEJDA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
