deväťročná Renáta, sa rodina nevie spamätať. Matka najmenších detí, Gabriela Machulová navyše skončila po požiari vo vážnom stave v nemocnici spolu s ďalším synom Aladárom.
KOŠICE. "Horelo veľmi, keď som otvorila dvere, bol tam veľký dym. Vtedy sme spali, vstala som a videla som, že horí, lebo chlapec, čo zomrel, František, pýtal odo mňa vodu. Bol smädný, budil ma a už kašľal veľmi. Asi sa dusil. Potom som otvorila dvere, omámil ma silný dym. Vošla som späť do chyži, zatvorila dvere a hodilo ma o zem. Už neviem nič," spomína si na udalosti Gabriela, ktorá nemocnicu opustila na vlastnú žiadosť. Je v zlom psychickom stave a veľmi ťažko sa vyjadruje. Na prvý pohľad vidieť, že ju tragédia totálne zobrala.
Otcovi nepovedali pravdu
"Dnu boli štyri deti, tri boli moje, jedno, to najstaršie, bolo neterine. Ležala som v nemocnici, bola som pridusená, napojili ma na nejaké prístroje. Necítim sa dobre. Bolo to peklo, strašné," vraví matka.
Horelo síce na piatom poschodí, no deti sa udusili o poschodie vyššie. Rodičia za to vinia susedov z bytu, kde došlo k požiaru.
"Oni sú na vine, nikto neprišiel povedať, že horí. Keby len prišli, by sa nič nestalo. Kašľali na to, teraz ich tu niet. Nič vôbec nepovedali, ani krik nebol. Bola všade tma," hovorí so slzami v očiach Gabriela.
Otec, Aladár Géza, ktorý v tom čase nebol doma, dodáva: "Bol som v Čechách hľadať si prácu. Zavolal mi brat, čo sa stalo. Povedal, že sú v nemocnici, nehovoril, že mi zomreli deti. Nechcel ma úplne vystrašiť. Aj tak som sa to však dozvedel, kamarát bol na internete a povedal mi to."
Považovali ju za mŕtvu
Tragédia postihla takmer celú rodinu. Otec Aladár hovorí, že aj jeho manželka bola vtiahnutá do vreca na mŕtvoly, ako mŕtva.
"Tam ma vraj dali medzi mŕtve deti. Mysleli si, že som zomretá. Vraj som zakašľala a prebrala sa, potom ma odviezli do nemocnice," ťažko artikuluje Gabriela.
Vo vnútri bol veľký dym a nebolo vôbec vidieť. Oheň bol silný, deti s matkou spali v jednoizbovom byte, ktorý mali, ako hovoria, v podnájme.
"Večer si ľahli spať, nevedeli, čo sa stane. Prečo ich nikto nebudil. Deti skončili pri bedni, keby im dali ihneď kyslík, možno by prežili," žiali otec a matka dodáva: "Keď prežil Ali, ja som prežila, aj oni mali prežiť."
Smútok cítiť v celej rodine. Nevedia sa spamätať z tragédie. Gabriela je na tabletkách: "Beriem lieky, som na tom psychicky veľmi zle. Neviem spať, stále myslím na deti."
Chce sa súdiť
Otec Aladár to chce riešiť radikálne...
"Prišli sme o deti, som nešťastný. Stratil som najcennejšie, čo som mal. Budem žalovať ľudí, ktorí požiar založili. Oni tam pili a začalo horieť. Nič nerobili. Nemôžem to tak nechať, deti mi nik nevráti. Boli nevinné."
Štvorročný Aladár si po tragédii nepamätá na súrodencov, ani na udalosti, ktoré prežil. Jediné čo spomína je, že bol dym a na ústa si dával paplón. Komunikuje len zriedka.
"Ali je v šoku, budí sa v noci, plače, kričí. Stále ho to straší."
Rodina zazlieva starostovi, že neposkytol adekvátnu pomoc pri organizovaní pohrebu, ktorý bude v stredu. Aj preto sa pripravuje petícia za jeho odvolanie.
Rodina teraz býva u švagra, všetky veci zostali v zhorenom byte. Ani ich nechcú, pripomínali by im nešťastnú udalosť.
Autor: krs
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
