Manželku týral dovtedy, kým sa ho nezbavila...

V poslednom čase sa v rebríčku najčastejšie vyskytujúcich paragrafov drží na popredných miestach týranie. Približne pol na pol sú úlohy obetí rozdelené medzi deti a ženy. Prvé trpia mimoriadne prísne "výchovné metódy" svojich rodičov, na druhých zas ventilujú svoje psychické problémy ich partneri. Mnohé ženy svoje trápenie taja, ale toto riešenie je iba dočasné. Môže totiž vyvrcholiť tragédiou, ktorá sa už nedá odčiniť. Presne ako v prípade, po ktorom sme v súdnom archíve siahli tentoraz.

Iveta H. bol od sedemnástich rokov sirota. Najskôr jej pri dopravnej nehode zomrel otec, o necelý rok na to aj večne chorľavá mama. Presťahovala sa teda k babke do vedľajšieho mesta, no pár mesiacov po tom, ako vnučka dokončila strednú školu, pobrala sa na "druhý svet" aj ona. Pre Ivetu to bol hrozný údel osudu. Za dva roky prišla o troch najbližších a keďže nemala žiadnych súrodencov, ostala celkom sama. Možno práve to bol dôvod, prečo sa tak upla na Ruda.

"Spoznali sme sa na zábave, kam ma vytiahli kamarátky," vyrozprávala Iveta svoj príbeh vyšetrovateľovi. "Bola som ním nadšená. Aj keď mal trochu vypité a vystrájal. Zo zábavy ma šiel odprevadiť domov a pod bránou sme sa bozkávali. Bol to prvý muž, s ktorým som voľačo také urobila. Chcel ísť aj hore a mne bolo jasné, čo bude nasledovať. Mala som však z takého rýchleho priebehu známosti strach a ani na Rudovo veľké naliehanie som na to nepristúpila. Nazlostil sa a povedal, že takto ostanem až do smrti stará panna."

Ivety sa to dotklo a takmer celú noc preplakala. Jej predstava o veľkej lásky, o ktorej snívala a s Rudom možno získavala prvé kontúry, sa odrazu zrútila. Po smutnej noci však svitlo krajšie ráno... Na druhý deň kľačal Rudo pred Ivetinými dverami s kyticou kvetov a poprosil ju o odpustenie. "Vraj keď trochu vytriezvel, pochopil, že urobil hlúposť. Všetko zvalil na rum, ktorý mu pomútil hlavu. A ja hlúpa som mu uverila..."

Dievčina až neskôr pochopila, že Rudovi nešlo ani tak o ňu. Hoci bola Iveta celkom sympatická "devätnástka", oveľa viac ho lákal jej byt. Ona sa už dva roky pretĺkal len po slobodárňach a závodných ubytovniach. Ivetin trojizbový a ako sa neskôr presvedčil aj celkom dobre zriadený byt bol pre neho skvelou náhradou za strohý interiér jeho izbietky. Stačilo mu pár pozvaní do kina či pretrpených predstavení v divadle a svojich "sedem sliviek" mohol presťahovať do vežiaka. Najskôr na jednu noc, potom na dve, až z toho bola pečiatka v "občianskom" o trvalom pobyte.

"Nie, nemilovala som ho," otočila Iveta ďalší list zo svojej životnej kroniky. "Aspoň nie tak, ako som si to vo svojich dievčenských snoch vysnívala. No tak som sa bála návratu prázdnoty, že som spočiatku ignorovala Rudovu skutočnú povahu a verila, že sa časom zmení. Že sa z toho arogantného sebca raz stane človek. I to, že konečne prestane piť."

Neprestal. Rudo chodil denne domov opitý a vtedy sa jeho panovačnosť znásobovala. Ivetu urážal, nadával jej a neraz na ňu zodvihol ruku. "To všetko sa však dalo ako tak vydržať," pokračovala Iveta. "Skutočné peklo nastalo, keď si čoraz viac začal priať syna. Hoci sex s Rudom sa mi už dávno zhnusil, práve ten sa pre mňa stal akousi nádejou, že sa naš vzťah urovná. Narodenie dieťaťa by totiž bolo novým zmyslom života aj pre mňa..."

Ivete sa však otehotnieť nedarilo. Trvalo to celé dve raky. "Ruda ma neustále obviňoval, že nie som schopná a nadával mi do jalových kráv. Bola som aj u lekára, no ten mi povedal, že som v poriadku. Požiadal ma, aby som poslala Ruda. Keď som mu po povedala, strašne sa rozčúlil. Vraj nie je žiadny impotent, aby chodil po doktoroch. Strieskal ma a bolo po dieťati. A možno to ak tak bolo lepšie..."

Už mu viac toho lekára nepripomínala. Iveta sa stala apatická a pokorne prijímala Rudove výlevy. Krik, ponižovanie aj bitku. Tej sa bála naviac. Príčinu si Rudo našiel vždy. Neexistujúci prach na poličke, "zle" nevyžehlenú bielizeň či údajne nedovarené jedlo. Nasledoval trest. Od domáceho väzenia po facky a kopance. Iveta rezignovala a život brala ako nemenný osud ponižovanej manželky. Akú takú útechu nachádzala iba u susedky. Vďaka tenkým stenám vedela o každom Rudovom výstupe i následkoch. Hoci Ivetu navádzala, aby šla na políciu, trpiaca žena to stále odmietala. Bála sa, že potom by bol manžel ešte surovejší...

Zlom nastal v jeden novembrový večer. "Rudo prišiel domov ako vždy pod parou a priniesol si aj partiu. Nejakého kamaráta a dve dievčatá. Všetci boli opití a správali sa hlučne. Rudo mi prikázal, aby som ich obslúžila a tak som im priniesla nejaké slané veci a fľašu vína." Za pár minút ju vypili a chceli ďalšiu. Doma nič nebolo Ruda prikázal Ivete, aby skočila do večierky a nakúpila nejaké zásoby. Keďže sa chcela vyhnúť konfliktu, poslušne sa obliekla a pobrala o tri ulice ďalej. S piatimi fľašami vína a nejakými doplnkami sa vrátila približne za pol hodinu.

Keď Iveta vošla do bytu, všimla si, že niektoré topánky a kabáty sú preč. Do obývačky vkročila vo chvíli, keď Rudo bozkával jednu tých dievčat na krku a rukou jej blúdil pod blúzkou. Hoci jeho manželka taktne zakašľala, tí dvaja sa nedali rušiť a ďalej sa olizovali. "Prestali až vo chvíli, keď som položila fľašu vína na stôl," blížila sa Iveta k vyvrcholeniu večera. "Strhli sa a Rudo mi sucho oznámil, že Katka bude bývať u nás. Vraj ju rodičia vyhodili z domu a ona nemá kde bývať."

Iveta vtedy zabudla an všetko strach a odvrkla, že v jej byte sa žiadna kurva z ulice rozvaľovať nebude. "Rudo vyskočil, jednou rukou ma chytil za vlasy a druhou začal fackovať. Vytrhla som sa mu a utekala do kuchyne. Dvere som zabuchnúť nestačila, lebo mi bol v pätách. Na dreze som však zbadal nôž apodvedome som ho chytila do ruky. V tej chvíli ma Rudo dobehol a udrel po krku. Otočila som sa a z celej sily som mu ten nôž vrazila do brucha. Už som vôbec neuvažovala. Iba som bodala a bodala. Ani nevime, koľkokrát. Prebralo ma až jačanie toho dievčaťa. Utekala z bytu akoby som sa chystala aj na ňu. Už som sa len umyla, prezliekla a čakala na políciu. vedela som, že ju zavolá..."

Napriek deviatim ranám v bruchu a v hrudi Rudo odolával "zubatej" tri hodiny. Skonal na operačnom stole. Čerstvej vdove vzápätí prischol paragraf ublíženia na zdraví s následkom smrti. "Neviem, prečo som to urobila," povedala Iveta na súde jediné tri vety. "Niečo do mňa vošlo a úplne ma ovládlo. Ale keby som povedala, že ten následok ľutujem, klamala by som..."

Po zvážení všetkých okolností prípadu, vďaka výpovede susedky, súd odsúdil Ivetu R. na 4 roky v II. NVS.

robo

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári