MICHAL FRANK, michal.frankkorzar.sk

Slovenská skupina Fermata pôsobí na scéne už od roku 1973. Džezrocková (či skôr prog-rocková) legenda prešla za viac ako tridsať rokov rôznymi obdobiami. Spoločným znakom však vždy bola skvelá gitara kapelníka Fermaty Františka Grigláka. V súčasnosti je Fermata znovu v plnej sile. Ku Griglákovi a basgitaristovi Fedorovi Frešovi pribudli klávesák Peter Preložník a staronový bubeník Igor „Teo" Skovay.

Po prešovskom koncerte sme oslovili Juraja Grigláka. Hoci je predovšetkým muzikant a za Fermatu väčšinou robí interview Fedor Frešo (robí aj konferenciera počas koncertov), Korzáru F. Griglák rozhovor neodmietol. Zapojil sa doň aj Fedor Frešo a oslovili sme aj „benjamínka" skupiny Petra Preložníka.

Ako to vlastne je s vaším názvom. Má sa správne písať dlhé či krátke a? Existuje na to viacero výkladov...

- František Griglák: Jediný výklad, ktorý na to môžem povedať, je pravdivý a jasný - Fermata sa píše s krátkym a. Je to taliansky výraz. Používa sa aj v hudbe. Značí sa to ako oblá korunka s bodkou, ktorá keď je nad notou, tak to v hudbe znamená, že ak sa človek v hudbe dostane na to miesto, môže si urobiť pauzičku. Fermata je vlastne zastávka.

Ale na niektorých platniach je dlhé á.

- F. G.: Áno, je to pravda, že zo začiatku nás písali Fermáta s dlhým á. Nie som si istý, či aj na platniach, skôr sa nám to stávalo v rozhovoroch, že v novinách nás písali Fermáta.

- Fedor Frešo: „Myslím, že aj na platni sa objavil názov Fermáta. Hlavne kvôli tomu, že fermáta sa v slovenčine používa ako pomenovanie korunky a vtedy sa hovorí dlhé á.

Takže je to vyjasnené.

- Fedor Frešo: Niekde nás stále uvádzajú ako Fermátu.

Dá sa povedať, že v novej zostave chytila Fermata druhý dych. Bolo obdobie, keď o vás nebolo veľmi počuť a teraz zasa koncertujete, vydali ste CD, DVD.

- F. G.: Nejde o žiadny comeback. Bolo obdobie, keď sme nehrali, a to preto, že nebol záujem. Nemalo význam držať partiu pokope, keď o kapelu nebol záujem. Boli tu iné hudobné žánre, ktoré sú tu aj doteraz, ale niečo také zázračné sa udialo - čomu som veľmi rád - a znovu je o našu hudbu záujem. Nielen na Slovensku, ale aj v Čechách. Tam sme odohrali šnúru, aj pokrstili CD a DVD Live. Pokrstil to náš dlhoročný kamarát Petr Janda. Tá pauza bola teda viac-menej vynútená.

Hráte dlhé roky, takže máte od svojich albumov určitý odstup. Môžete povedať, ktorý z nich bol taký naj?

- F. G.: Každému muzikantovi sa samozrejme zdá najlepší ten posledný album.

Preto sme zmienili ten odstup.

- F. G.: S odstupom času si myslím, že pre Fermatu bol prelomový Huascaran. Veľmi si ho vážim, je to také ucelené hudobné dielo. Ak mám však byť úprimný, tak úplne prelomový bol album Fermata 1. My sme ho nahrávali v empírovom divadle v Hlohovci a vôbec nebolo myslené, že to vyjde v Opuse. My sme tam boli ´nasáčkovaná´ kapela z Bratislavy, ktorá mala otestovať nahrávacie štúdio. Tak to vyšlo, že vedenie Opusu zahlásilo, že prečo by vlastne tú Fermatu nemohli vydať. Tak vznikla prvá, teda prelomová platňa. Potom, v rámci zviditeľnenia a komerčného úspechu, zarezonoval Huascaran. Úspešné boli aj iné tituly - Dunajská legenda, Biela planéta. Sám si ich občas, po dlhom čase, celkom rád vypočujem.

Na zabudnutom, ale veľmi dobrom albume Real Time spieval Paľo Horváth, s ktorým ste robili aj Magmu, čo bol kvalitný, ale tiež zabudnutý projekt. Čo s ním je a neuvažujete opäť do niektorých skladieb angažovať speváka?

- F. G.: S Paľom Horváthom sa, žiaľ, stretávam len sporadicky. Neviem, či on ešte chce niečo robiť do tohto biznisu. Pokiaľ viem, robí v nejakej počítačovej firme, je to slušný programátor, vzdelaný človek, múdry chalan, takže toto je jeho prioritou. Začul som, že niečo niekde v hudbe znovu začal robiť, ale to je neoverená informácia.

A Fermata a nejaký spevák? Jeden naspievaný album ste mali aj pred Real Time...

- F. G.: Nie. Je to dobre tak, ako to je. Poučili sme sa. Tá platňa s Bartovičom bola prijatá rozpačito. S Horváthom to dopadlo lepšie, druhá vec je, že vtedy zlyhalo vydavateľstvo...

Vaša najznámejšia skladba Spomienka na Amsterdam vznikla už po revolúcii. Je opradená legendami, vraj ste ju zložili pre zosnulého spoluhráča. Je to pravda?

- F. G.: Nie. Nikomu to nie je venované. Je to spomienka na Amsterdam. Bol som v Amsterdame, ktorý na mňa silne zapôsobil. Chytila ma inšpirácia, tak som zložil túto gitarovú skladbu. Dokonca sme tam s kamarátom natočili aj videoklip. Bol to totálny prepadák, ktorý si nikto nevšimol a o dva roky nato bol z toho hit.

Peter, ste najmladší člen kapely, vekom, aj služobne.

- Peter Preložník: „Vekom áno, som o niečo málo mladší, služobne je to tak, že Teo hrával voľakedy, ale do tejto partie prišiel neskôr ako ja.

Ako sa vám hrá s týmito chlapcami?

- P. P.: Úplne najlepšie, to je jasné. Prvá vec je, že chlapci to vedia, druhá vec, že tá muzika je dobrá. Mám rád hudbu, ktorá je zložitá a ťažká.

Máte na Fermatu aj autorský vplyv?

- P. P.: Zatiaľ nemám, aj keď Fero dal výzvu, aby sme sa aj my trochu posnažili. No ja mám tú chybu, že nie som veľmi autor. Napísal som nejaké džezové pesničky, dokonca jedno celé cédečko, ale v tomto štýle nie som veľmi činný. Som interpret a tak sa cítim dobre.

PROFIL

n Fermatu založil v roku 1973 talentovaný gitarista Fero Griglák, ktorý opustil Collegium musicum (nahral s ním Konvergencie). Predtým hral aj v Prúdoch.

n Griglák (1953) stál aj za kapelami Avion (s Paľom Haberom), Pressburg, či Inside Of Fire, je tiež vyhľadávaným štúdiovým a koncertným hráčom.

n Prvá platňa s názvom Fermáta vyšla v roku 1974.

n S Fermatou hrávali napr. Anton Jaro, Cyril Zelenák, Tomáš Berka, Laco Lučenič, Karol Oláh...

n Platňu Ad libitum naspieval Juraj Bartovič, album však prepadol a kapela sa po ňom odmlčala.

n Peter Preložník má okrem Fermaty domovskú kapelu 3+1.

n Fermata si zahrala v prešovskom amfiteátri v roku 1997 ako predkapela Jethro Tull.

n V 70. rokoch bola Fermata mimoriadne, až masovo obľúbená, bodovala dokonca v anketách typu Zlatý Slávik.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári