na kolieskových korčuliach.
V Košiciach by sme takým ľuďom mohli dať nálepku samovrahovia, keďže predierať sa pri neexistencii príslušnej infraštruktúry v rannej a popoludňajšej špičke pomedzi autá a autobusy si vyžaduje buď nulovú úctu k svojmu životu alebo mať dobrý pocit z vyplatenia slušnej poistky pre pozostalých...
Jedna moja kamarátka sa rada chodí korčuľovať do areálu TU, odkedy asi pred poldruha rokom mesto "nalialo" na Vysokoškolskú ulicu mesto nový asfalt. Pred týždňom ju pri krajnici skoro prešiel jeden starší vodič, lebo mu zrejme prekážala v ceste a spýtala sa ma: Kde sa mám chodiť korčuľovať, keď na normálnom chodníku nemôžem, na málo frekventovanej ceste na mňa trúbia a na Jazero, kde je asi jediná poriadna dráha v meste, to mám ďaleko?
Podľa prepočtov šéfa cyklistickej únie K. Labaša pripadá na jedného Košičana 6 cm cyklochodníka, podobne sú na tom aj korčuliari. Menej je už zrejme len na Sahare... Otázkou je, kde majú Košičania športovať, aby to bolo bezpečné? Tých pár metrov nových značených ciest, ktoré pribudnú k tomu málu už existujúcich, je skôr na zaplakanie. Stret nákladiaku, resp. auta s cyklistom alebo in-line korčuliarom ešte nikdy nedopadol v prospech rekreačného športovca, o čom svedčia aj pravidelne sa opakujúce správy z čiernej kroniky v našom denníku.
Nuž, mesto ročne dáva desiatky miliónov profesionálnym futbalistom MFK a na druhej strane sú mu doslova ukradnutí rekreační športovci na bicykli alebo korčuliach, hoci ich je zrejme aj tisícnásobne viac. Ale asi by sme chceli príliš, keby sme navrhli, aby sa v budúcom roku finančné toky pre obe strany vymenili... Kam by sa potom každú druhú sobotu chodili cez polčasovú prestávku najesť niektorí košickí poslanci?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
