Na Ronaldov priamy kop do "vinkľa"
proti Portsmouthu sa vraj nechytá
Aj keď po prvej polovici prebiehajúceho ročníka Corgoň ligy mal na svojom konte zopár gólov, a spolu s Kolbasom patril k najlepším strelcom košického MFK, na nenápadnosti s akou vhupol na slovenskú futbalovú scénu sa nezmenilo prakticky nič. Ani sa mu nesnívalo, že po niekoľkých jarných zápasoch bude hviezdou. Dal štyri góly Sencu, vzápätí aj Dubnici, a zrazu ho prirovnávajú k najlepším kanonierom košickej, ba aj slovenskej histórie.
Ján Novák, dvadsaťtriročný odchovanec trebišovského futbalu, by si náhle nadobudnutej popularity mohol užívať, ale jemu je to cudzie. Nie je rád stredobodom pozornosti, cíti sa nesvoj, keď naňho mieria kamery televíznych spoločností, keď pred neho novinári natŕčajú svoje mikrofóny a diktafóny. "Ale už si zvykám. Či mi je tá popularita príjemná? Kedy ako. Asi podľa toho, po akom zápase sa na mňa novinári vrhnú. Je dobré, keď môžem hovoriť o tom, ako som strelil tie góly, ale horšie, keď musím komentovať nejaký zlý zápas. Ako napríklad domácu prehru s Petržalkou, keď som im padol do rany..."
Prečíta si, čo sa o ňom píše, ale na to, aby začal tvoriť kroniku svojej, určite perspektívnej kariéry, veľa času nemá. "Na to je skôr mama. Zbiera všetky noviny, kde je čosi o mne napísané, kde je moja fotografia, ale už to musí vystrihovať, lebo tých novín sa už začína hromadiť veľmi veľa." On zbieral v detstve hokejové kartičky, teraz by si rád založil zbierku futbalových dresov. "Kedysi hokejové kartičky medzi chlapcami veľmi leteli, a tie, ktoré som nazbieral, budú niekde doma ešte odložené. S futbalovými dresmi je to horšie, lebo som ešte nemal veľa možností na výmenu s protihráčmi. V našej lige to nejde, a na medzinárodnej úrovni som ešte taký zápas nehral. Azda na to budem mať niekedy príležitosť..."
Milovník anglického futbalu
Tréner Kozák si u Janyho (lepšiu prezývku mu spoluhráči vraj ešte nevymysleli) pochvaľuje dynamický pohyb, rýchlosť, tvrdú strelu, že má výborný výber miesta, že mu stačí minimum priestoru na nebezpečné zakončenie, jednoducho, že má v sebe inštinkt strelca. A to musí mať futbalista vrodené. "Všetky tie vlastnosti, ktoré ste vymernovali, však nepripisujem iba talentu, i keď bez neho by som futbal asi nemohol hrať, no skôr si myslím, že som sa k nim dopracoval na tréningoch. Niekedy mi ani tá hodinka a pol nestačí, a s niektorými spoluhráčmi zostávame na ihrisku, aby sme si ešte trochu zakopali. Väčšinou si dáme zopár dlhších prihrávok, a keď má chuť aj nejaký brankár, tak si naňho zastrieľam."
Jeho srdcovkou je anglický futbal. "Galaxie", ktorá týždeň čo týždeň chrlí na svojich divákov minimálne päťzápasovú dávku z každého kola Premier League, je u Novákovcov kanál číslo jeden. "Najmä v nedeľu, keď prídem z Košíc domov, v pohode si vychutnávam priame prenosy, a čo nestihnem kvôli našim tréningom a zápasom, pozriem si zo záznamu. Anglickú ligu milujem odmalička, aj keď sa nepamätám, že by som ako chlapec, v Trebišove, nejaký zápas v televízii videl. Teraz sú však iné možnosti. Rád si tie zápasy pozriem, ale nie som až taký fanatik, že by som si ich nahrával." Oči od obrazovky neodtrhne najmä vtedy, keď hrá jeho červený Manchester. "Vždy to bol môj klub. Nefandím mu len preto, že momentálne má takú formu."
Kdesi som čítal, že kedysi bol Janyho vzorom božský Diego Maradona, a dnes sa nevie nabažiť parádnych kúskov diabla z Old Trafford Cristiana Ronalda. Aj keď to nie sú hrotoví útočníci ako on. "Obdivujem ich jednoducho preto, lebo sa mi páči ich hra. A tie góly čo strieľa Ronaldo, to je paráda." Jeden krajší ako druhý, pätička do siete Aston Villy, či nevídaná pumelica z priameho kopu do "vinkľa" proti Portsmouthu... "Na takú strelu sa ja veru nechytám," smeje sa košický kanonier. I keď aj pár jeho ligových gólov by stálo za niekoľko televíznych repríz. "Ťažko povedať, ktorý bol zatiaľ najkrajší, vari ten od tyčky z posledného kola proti Dubnici."
Nemá vraj obľúbenú parketu, odkiaľ na súperovu bránu najčastejšie páli, no najradšej si pýta loptu na hranicu šestnástky. "A na pravačku, lebo tá je predsa len o čosi lepšia ako ľavačka. Samozrejme, neodmietnem ani prihrávku na hlavu, aj ňou som už nejaký gól dal, ale radšej som, keď mi spoluhráči nabijú na strelu nohou."
Pumy niekde odpratal
Góly strieľal jedna radosť už v trebišovskej prípravke, v žiackom i dorasteneckom družstve, čo neuniklo ani pozornosti zostavovateľov mládežníckych reprezentačných tímov. Aj keď potom, keď sa lámal nominačný chlieb, dostali príležitosť iní. "V pätnástke i v šestnástke. Bol som v príprave pred kvalifikáciou na majstrovstvá Európy, ale na samotné zápasy kvalifikácie ma už tréneri nepostavili. Ani sa už nepamätám na ich mená..."
O cennom drese reprezentačného áčka, ktorý by na strelca s dvojnásobnou štvorgólovou vizitkou azda celkom pasoval, zatiaľ nerozmýšľa. "Ešte si nad tým nelámem hlavu, lebo niet prečo. Samozrejme, keby pozvánka od trénera národného mužstva prišla, bol by som šťastný. Strach by som nemal, ale nejaká tréma by tam určite bola. To viete, že by som si rád zahral za Slovensko na majstrovstvách sveta alebo Európy, verím, že raz sa tam naša reprezentácia konečne prebojuje."
Vraví sa, že dať štyri góly v dvoch ligových zápasoch v rozpätí dvoch týždňov je svetová rarita, a tie zázračné "najky" by mali vydražiť, ale Jany, aj keď s nimi pred fotografmi rád zapózuje, im žiadnu magickú moc nepripisuje. "Sú celkom obyčajné, kúpiť si ich môžem aj tu, v Košiciach. Čo sa kopačiek týka, nepotrpím si na žiadne módne výstrelky. Mojou obľúbenou značkou je ´nike´, aj ´adidas´, to je v podstate jedno. Za sezónu zlikvidujem tak tri-štyri páry. Od klubu sme dostali ´pumy´, ale keď mám pravdu povedať, ani neviem, kde som ich odpratal..."
Keby mali jeho "najky" takú kadenciu až do konca sezóny, možno by mu urobili na mieru nové, zlaté. Teda aspoň jednu, ako dostáva najlepší kanonier európskych ligových súťaží. Ale to by musel v slovenskej lige nastrieľať tých gólov aspoň štyridsať, aby dohnal koeficient, ktorý strelcov z "malých" líg voči elitným ligovým súťažiam znevýhodňuje. "To sa mi asi nepodarí, aj keby som skóroval v každom zápase. Ale myslím si, že je spravodlivé, že tam ten koeficient je, pretože v slovenskej lige sa góly strieľajú určite ľahšie ako v španielskej, talianskej, nemeckej či anglickej."
Na svadbu sa ešte necíti
Jeho najväčšími fanúšikmi na zápasoch MFK sú mama a priateľka Stanka. Ale berú to vraj celkom normálne, nič nehádžu po rozhodcovi, keď neodpíska faul na ich miláčika, ani po hráčovi súperovoho mužstva, keď si na Janyho vyšliapne trochu ostrejšie ako by sa patrilo. "Nechýbajú, ak im to čas dovolí, na žiadnom našom zápase. Priateľka je predavačka v jednom obchode v tunajšom Carrefoure, dva dni robí, dva dni má voľno, ale vždy si to vybaví tak, aby mohla prísť na zápas. Poznáme sa už dávnejšie, chodili sme na rovnakú školu. Tuším, že nevedela, že som futbalista, ani neviem, čím som na ňu zapôsobil. Ale na svadbu je ešte skoro, tohto roku to určite nebude," smeje sa ešte len potenciálny ženáč v žlto-modrom mužstve.
Zatiaľ si užíva "slobodu" v jednom z košických bytov s dvoma klubovými spoluhráčmi. "Našťastie nie sme odkázaní na to, aby sme si tam varili, lebo kuchár zo mňa určite nebude. Ešte tak cestoviny, tie zvládnem, ale keď má niektorý z nás hlad, tak si urobí niečo maximálne sám pre seba, nie aby vyváral aj pre ostatných." Vo chvíľach voľna je v permanencii najmä playstation. "To je moja obľúbená zábava. Na knižky veľmi nie som, ešte tak nejaký film v telke si rád pozriem, môže byť aj hokej či tenis. A poležiačky, na gauči, väšiu pohodu si neviem predstaviť. Rád mám aj posedenie pri kávičke, na ktorú chodíme najčastejšie s Peťom Bašistom."
O svojom aute hovorí, že je to "len" Fabia. "Dúfam, že si s futbalom časom zarobím aj na čosi lepšie." Lebo pri futbale by rád zostal aj po skončení kariéry. "Aj preto, že mám iba učňovku. Chcel by som si však ešte urobiť aspoň maturitu, azda to popri tých klubových povinnostiach nejako zvládnem. Pri futbale však asi zostanem, láka ma trénerská práca, určite by som sa nedal na kariéru rozhodcu..."
Tá dupľovaná štvorka, ktorou vystrieľal pre svoje mužstvo šesť cenných ligových bodov, ho bude stáť dve tisícky, teda taxu, ktorú musel narýchlo určiť klubový pokladník, lebo s niečím takým v MFK veru nerátali. "Ale zľaviť zo svojej streleckej potencie nemám v úmysle. Stále sa mi to ešte vyplatí. Nie je však podstatné, či mi tá muška vydrží až do konca sezóny, hlavné je, aby to išlo mužstvu. Dúfam, že sa nám v Slovenskom pohári predsa len podarí prebojovať cez Trnavu do finále, a v ligovej tabuľke by sme mohli skončiť do toho tretieho miesta. S tým by som bol spokojný."
Bohuš MATIA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
