Seriál o ninja korytnačkách nemá s umením ninjutsu nič spoločné

Nejedeného filmového fanúčika zaujali scény, v ktorých bol hlavným akčným hrdinom bojovník, ovládajúci tisíce trikov, gymnastických kúskov, úderov či kopov. Kto sa mu chce aspoň trochu podobať, stačí vybrať si niektorý z množstva kurzov bojových umení. V ponuke je karate, taekwondo, kung-fu, judo či iné druhy, zamerané na sebaobranu žien a starších ľudí. Existuje však aj niekoľko takých bojových umení, o ktorých ľudia nevedia alebo si myslia, že neexistujú. Jedným z nich je ninjutsu. Jeho košický klub vedie 30-ročný Štefan Valčo.

O Ninjoch koluje množstvo pravdivých i nepravdivých historiek a legiend. Podľa jednej bol Ninja šľachetným ochráncom spravodlivých cisárov, iné zas tvrdia, že bol chladnokrvným a zákerným nájomným vrahom. Všetky sa však zhodujú v tom, že ninjovia patrili k najlepším bojovníkom, akí kedy existovali. Okrem bojového umenia boli známi aj ako skvelí vedci, mágovia či dokonca herci. Ostatné bojové umenia prevyšovalo Ninjutsu najmä všestrannosťou, praktickosťou a využívaním nových bojových i taktických metód.

Ninjovia boli v starom Japonsku využívaní hlavne ako špióni (slovo ninjutsu sa dá voľne preložiť ako

"umenie byť neviditeľným"). Boli vycvičení v mnohých oblastiach a neboli to len skvelí bojovníci, so zbraňami aj bez nich. Museli napríklad ovládať anatómiu ľudského tela (citlivé body), zemepis (kvôli orientácii v neznámom teréne), botaniku (použitie rastlín na výrobu jedov a liekov), herectvo (aby mohli "zahrať" hocikoho, za koho sa prestroja) a podobne. Ninja musel dokázať prežiť v prírode za akéhokoľvek počasia, v akomkoľvek ročnom období a v akýchkoľvek nepriaznivých podmienkach. Musel vedieť použiť ľubovoľný predmet ako zbraň.

Ninjutsu ako bojové umenie vzniklo výberom a úpravou toho najlepšieho z mnohých iných bojových umení ako aikido, jujitsu, judo, karate a podobne. To z neho robí veľmi univerzálny bojový prostriedok, použiteľný voči akémukoľvek inému bojovému umeniu. Techniky ninjutsu sú založené na jednoduchých a prirodzených pohyboch. Určite nejde o žiadne akrobatické kúsky a la Jackie Chan. Ide hlavne na pohyb celého tela. Ninjutsu nemá športovú (súťažnú) formu, je to čisto bojové umenie. Neorganizujú sa teda žiadne ninja súťaže, neexistuje žiaden rebríček družstiev či jednotlivcov.

Práve odlišnosť ninjutsu od ostatných bojových umení prilákala aj Š. Valča. "Odmalička sa mi páčili filmy o bojových umeniach a hlavne o ninjoch. Aj ja som ním chcel byť a túžil ovládať nejaké bojové umenie. Nechcel som však chodiť na karate alebo iné kurzy. Potreboval som niečo iné." To, čo hľadal, našiel pred siedmimi rokmi na festivale bojových umení v Prešove. Veľmi sa mu páčila jedna z cvičiacich skupín, o ktorej sa dozvedel, že cvičí akési ninjutsu.

Š. Valšo dlho nevedel nájsť klub, venujúci sa jeho vyučovaniu, preto pokračoval aspoň študovaním literatúry. Neskôr vytvoril vlastnú internetovú stránku, venujúcu sa ninjom. Z toho vznikol kľúčový okamih nielen pre neho, ale pre všetkých "ninjov" v Košiciach a okolí. "Netušil som, že práve táto stránka bude mojou vstupenkou do sveta ninjutsu. Moju stránku na internete objavili ľudia, ktorí sa mu venujú. Upozorňovali ma, čo mám zle, prípadne, ako to zmeniť." Takým spôsobom sa Š. Valčo dozvedel o letnom výcvikovom tábore ninjutsu.

V roku 2003 sa teda zúčastnil tábora, na ktorom okrem toho, že nadobudol základné zručnosti, získal kontakty na ľudí okolo Jána Maďara. Ten vedie školu Kaminari Inabikari Ryu (Škola hromu a blesku). "Dozvedel som sa, že tu je možnosť založiť pobočku v Košiciach s tým, že materiály, podľa ktorých sa budem učiť ja a moji žiaci, mi bude poštou posielať pán Maďar. Okrem toho, som ešte začal chodiť na tréningy do Lipan, kde je tiež pobočka tejto školy. Získané vedomosti som potom podával žiakom v Košiciach."

Do Štefanovho klubu sa nahlásilo viacero záujemcov, no málo z nich v ňom zotrvalo dodnes. "Záujem je veľký, ale väčšina ho stratí po zistení, o čo naozaj ide. Ninjutsu si totiž vyžaduje veľa trpezlivosti. Žiaci sú väčšinou netrpezliví a hneď sa chcú vedieť biť. Nechce sa im učiť postupne od postoja, krokov, úhybov a podobne. Je to to isté, akoby sa človek chcel naučiť behať skôr, než vie chodiť. Takto u nás vzniká prirodzená selekcia. Šancu dáme každému, ale ostanú len tí, čo o to majú skutočný záujem. Preto je nás tak málo. U nás má predosť kvalita pred kvantitou."

Momentálne má Ninja klub Košice osem stálych členov. Najmladší má 15 rokov (spodná veková hranica na prijatie do klubu a zároveň jediná podmienka). Najstarší má 35 rokov. Okrem nich navštevujú tréningy aj ľudia, ktorí si to chcú len vyskúšať, prípadne sa o to zaujímajú len dočasne alebo im na to jednoducho nezvyšuje čas. Ide o ľudí z rôznych pomerov - študentov, pracujúcich i nezamestnaných.

Hlavnou aktivitou členov nielen košického Ninja klubu sú tréningy, sústredenia a tábory. "Tréningy sú v prírode, v každom ročnom období, v každom počasí. Je to preto, lebo ninja sa musí vedieť brániť tak isto v tričku, ako aj v perovej vetrovke. Či svieti slnko, prší, či je deň alebo noc, stále musí byť v strehu." Tréningy košického klubu prebiehajú na rôznych častiach Sídliska KVP. Okrem bojových prvkov precvičujú orientáciu v teréne, prežitie v prírode, pevnosť vôle či niekoľko psychologických metód ako preľstiť protivníka. Ninjutsu totiž nie je len bojové umenie, je to kompletný životný štýl. "Ninja nie je ninjom len na tréningu, ale aj v reálnom živote. Tak isto ako pri technikách boja, aj životné situácie sa snaží zvládať jednoducho, bez zbytočnej námahy. Učí sa byť trpezlivý, nebyť agresívny a podobne. A to už nehovorim o zvyšovaní sebavedomia."

Okrem tréningov organizuje Ninja klub aj semináre. Ide vlastne o predĺžený tréning, zameraný na rozvinutie nejakej techniky, naučenie sa niečoho čomu sa žiaci nevenujú na tréningu. Niečo podbné je už spomínaný letný výcvikový tábor. "Je to tyždenný pobyt v lese, zameraný na nacvičovanie techniky. Najčastejšie ide o cvičenie boja s mečom, palicou, maskovanie, spútavanie a podobne. Každý tábor je zameraný na niečo iné, no všetky majú spoločné jedno - prežitie v prírode. Od založenia ohňa cez prípravu jedla až po vytvorenie si ubytovania a prenocovania. Tréning slúži na nácvik nových a skontrolovanie predošlých techník. Tie na seba nadväzujú, teda na ďalšiu možno vo výuke prejsť až po zvládnutí predchádzajúcej. Na ich zvládaní musí každý pracovať i v čase svojho osobného voľna."

Ninjovia boli okrem iného známi aj svojimi prevlekmi či špecifickými kostýmami. "Výstroj ninju závisí od situácie, v ktorej sa nachádza, alebo od misie, ktorú ide splniť. Vo filmoch možno vidieť ninjov v čiernych oblekoch alebo kombinézach a s kuklami na hlavách. Takto ninjovia nevyzerali. Keď niekde niekto uvidí človeka, ktorý vyzerá ako filmový ninja, tak to určite nie je skutočný ninja. Boli to totiž hlavne špióni a museli byť nenápadní. Veľmi často sa prezliekali za potulných mníchov, hercov, žobrákov, samurajov alebo dokonca gejše."

Filmov, v ktorých má divák možnosť vidieť rôzne bitky, triky, kopance či saltá je neúrekom. Pred kamerami sa herci radi oháňajú názvami všemožných bojových umení, ktoré boli pri natáčaní použité. Realita je však iná. "V detstve som napríklad rád pozeral seriál Ninja korytnačky. Stále si ich rád pozriem, ale určite ma nijako neinšpirovali. Nemajú s ninjutsu nič spoločné. To isté platí aj o filmových ninjoch, ktorí vačšinou robia kung-fu alebo karate. Robia saltá, premety a podobné zbytočné pohyby, ktorými sa len unavia," so smiechom vysvetľuje Š. Valčo.

Ľudia maskovaní v kuklách a držiaci v rukách rôzne zbrane, pútajú pozornosť. Členovia Ninja klubu teda majú zaujímavých príhod dostatok. "Keďže cvičíme vonku, často sa stane, že nás zbadá nejaký okoloidúci. Najmä psíčkari. Raz nás stretla jedna staršia pani akurát v čase, keď sme trénovali s bokenmi - drevenými mečmi. Pokladala nás za nejakých ritierov. Snažili sme sa jej vysvetliť, o čo ide, no márne. Rozlúčila sa s nami ako s ritiermi."

Plné príhod sú aj letné výcvikové tábory. Ten v roku 2005 bol zameraný na prežitie v prírode, teda celý týždeň trávili pod holým nebom. Pršalo, no nešlo o žiadnu prehánku, ale riadny dvojdňový lejak. Plány sa však v takýchto situáciach nemenia. Ninjovia museli ostať vonku aj v týchto podmienkach. Majster sa nad nimi zľutoval až po troch dňoch, keď ich našiel celých premočených. Aj tak im však dovolil spať len na povale jeho chaty. "Na jednom z táborov boli aj dve dievčatá. Jeho zameranie bolo na priestorovú orientáciu. Opäť sme teda celý týždeň chodili po lese. Bez sprchy bez všetkého. Na konci týždňa sme konečne našli vodu. Väčšina z nás neváhala, vyzliekla sa donaha a poskákala do jazera. Dievčatá sa však hanbili a ostali špinavé," so smiechom hovorí o "hanblivých" ninjoch Š. Valčo.

Mnohé bojové umenia sú rizikové a plné úrazov. "Ninjutsu podľa mňa nie. Ak sa robí všetko správne, nestane sa nič. Ak sa aj niekedy čosi prihodilo, bolo to len kvôli nepozornosti. Povedal by som, že ninjutsu patrí medzi najnekonfliktnejšie bojové umenia. Využíva sa len na sebaobranu." Štefan Valčo ho ešte v reálnom živote nepoužil, no tvrdí, že by sa určite ubránil. Ninjutsu je teda dobrým prostriedkom na zvyšovanie sebavedomia.

Tomáš LEMEŠANI

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári