Herec Ľuboš Kostelný si na svojej hereckej práci najviac váži role v Slovenskom národnom divadle

Nie je iba ten, ktorý v reklame trasie oslíkom a naháňa zajaceAj keď by bol radšej, keby si jeho tvár ľudia spájali s postavami v Slovenskom

Nie je iba ten, ktorý v reklame trasie oslíkom a naháňa zajace

Aj keď by bol radšej, keby si jeho tvár ľudia spájali s postavami v Slovenskom národnom divadle či v mnohých českých i slovenských filmoch, vie, že nič nenarobí s tým, že si ho diváci zafixovali najmä ako tvár istej slovenskej banky. Sám uznáva, že každá reklama je reklama a herec, ktorý chce zarábať, musí byť na očiach. Ľuboš Kostelný si cestu do Košíc našiel v pondelok aj s režisérom Jurajom Nvotom, herečkami Dorotou Nvotovou a Táňou Pauhofovou. Divákom predstavili nový slovenský film Muzika.

Do Košíc priletel Ľ. Kostelný z Prahy, kde bol so SND na zájazde. "No to viete, že sme si po predstavení ešte šli posedieť s českými kolegami, veď si vždy máme čo povedať... Veľa som teda toho nenaspal. Isteže som rád, že môžeme chodiť po Slovensku a predstavovať divákom nový film, ale pravda je taká, že teraz mám toho vyše hlavy. Vždy je to tak, že herci majú na jar veľa roboty," prezradil.

Ľ. Kostelný priznal, že bol dlho sám zvedavý, ako vlastne film Muzika dopadne. "Pri divadle je to iné, tam je výsledok zrejmý hneď. Herec vidí, či sa predstavenie ľuďom páči, alebo nie. Film je v tomto nevďačný, tam treba čakať. Navyše, nezáleží iba na tom, ako sme čo zahrali, lebo veľmi dôležitá je postprodukcia hudba, strih... Toto všetko dokáže filmu pomôcť, ale ho i pokaziť. Ja som veľmi rád, že u Muziky je to ten prvý prípad."

Do filmu ho rovno oslovil režisér J. Nvota. "Mám to šťastie, že spravidla už nemusím chodiť na kastingy, že o mne tvorcovia filmov vedia a rovno ma oslovia, ak ma chcú obsadiť. Kastingy a konkurzy totiž neznášam. Sú také ponižujúce... No a u Muziky si vraj bol režisér od prvého momentu istý, že tam mám hrať ja..."

Pre Ľ. Kostelného bola úloha Martina v Muzike prvou hlavnou postavou vo filme. "Je to zložité. Hlavnú postavu totiž veľmi výrazne spoluvytvárajú ostatné postavy filmu. Sprevádza divákov celým dejom a tak im musí byť sympatická teda ak nemá režisér predstavu, že to bude vyšinutý človek... Takže som to musel hrať tak, aby som bol kdesi v strede, aby som bol priemerný, čo je zase ale náročné, aby som na druhej strane nebol nudný alebo príliš obyčajný."

On má však to šťastie, že vďaka svojmu vzhľadu je veľmi ľahko zapamätateľný. "To je však dané vizážou, to som ja nijako neovplyvnil. O to sa postarali moji rodičia. Hehe. Na jednej strane je dobré, keď je človek výrazný svojim vzhľadom, no na druhej strane pekní ľudia to majú ľahšie. Tí sa ľahšie zoznamujú, ľahšie sa im komunikuje, zatiaľ čo my, ktorí nepatríme medzi nádherných, musíme budovať na iných kvalitách," smeje sa. "Nikdy som však z toho, ako vyzerám, nemal mindráky. Možno to bude znieť ako fráza, ale pravda je taká, že krása vždy časom zovšednie."

Nechcel byť hercom

Ľ. Kostelný nepatril ako dieťa medzi triednych šašov, ktorí sa starali o zábavu celej triedy, a teda ani medzi tých, ktorí sú predurčení stať sa hercami. "Ja v podstate ani netuším, čo ma k tomu viedlo a zvyknem hovoriť, že to bola nejaká cudzia sila. Vôbec som ako dieťa netúžil po tom, aby sa zo mňa raz stal herec. Keď som mal 11 rokov, mama ma zaviedla do divadelného krúžku a opýtala sa ma, či by som tam chcel chodiť. Tak som povedal, že dobre, že to môžem skúsiť. Raz tam prišli z martinského divadla, pretože potrebovali kohosi do detskej role. Ešte sa na mňa ani nepozreli, no ja som vedel, že si vyberú mňa. Aj sa tak stalo. Začal som hrať v divadle, prihlásil som sa na konzervatórium, no všetko som sa snažil prijímať prirodzene, nikdy som na nič netlačil."

Po skončení konzervatória mu však bolo úplne jasné, že chce byť hercom, preto si aj dal prihlášku na VŠMU. "Nechcem odsudzovať konzervatórium, no myslím si, že je oveľa vhodnejšie, keď mladý človek dostane všeobecné vzdelanie a až keď sa potom rozhodne, nech ide herectvo študovať na vysokú školu. Teda aspoň mne sa to tak z pohľadu takmer 27 ročného človeka vidí..."

Zatiaľ sa mu celkom pozdáva aj to, ako sa mu ako 27-ročnému hercovi darí... "Najviac si na svojej práci vážim role v SND." Mal to šťastie, že sa mu do tohto súboru podarilo dostať hneď po skončení vysokej školy, čo nie je také bežné... "Neviem, čím to bolo, no z nášho ročníka vzali rovno do SND štyroch. Boli sme totiž veľmi dobrý ročník, vždy sme mali pripravené výborné predstavenia, vyhrávali sme s nimi ceny po všelijakých festivaloch. Dá sa povedať, že sme našej škole robili dobré meno."

Už počas vysokej školy stihol spolu s kolegami z ročníka na medzinárodnom festivale vysokoškolských predstavení v Poľsku pozbierať všetky ocenenia, ktoré sa tam dali získať. "Poliaci majú k hercom veľmi pozitívny vzťah. Pre nich sú herci morálne ikony. Vnímajú ich ako ľudí, ktorí pred nimi na javisku otvárajú závažné otázky, navádzajú ich k rozmýšľaniu. Pre poľské publikum sú herci tí, ktorí ich motivujú rozmýšľať, žiť lepšie... Preto si ich nesmierne vážia. No a to sa premieta do všetkého. Veď z nášho pohľadu to bol festival ´len´ školských divadiel, no tam to prenášala televízii. A porovnajte to s tým, že u nás televízia neprenáša ani len udeľovanie Dosiek..."

Vďaka tomuto festivalu si mohol Ľ. Kostelný potriasť rukou s poľským prezidentom Alexandrom Kwasniewskym. "Bolo o nás perfektne postarané. Dostali sme také vysoké diéty, že sme z toho skoro odpadli. Hehe. Hrali sme hneď v prvý deň festivalu, ktorý trval týždeň, takže sme všetky ostatné dni prežúrovali. Ja som už na záverečný ceremoniál odovzdávania ocenení nemal nič čisté na seba, všetky nohavice mali zelené kolená od trávy... Nič sme nečakali a vyhrali sme všetko. Mám to však uchované iba ako peknú spomienku, lebo do budúcnosti tieto ocenenia pre nás nič nepriniesli..."

Od vtedy však má na svojom konte mnoho ďalších ocenení, okrem iného i Cenu literárneho fondu, cenu Igric za postavu Martina v Muzike, dva krát bol nominovaný na Dosky... "Každý z nás je trochu samoľúby a keďže každé ocenenie je pochvalou, klamal by som, keby som tvrdil, že mi na tom nezáleží. Na druhej strane to však neberiem príliš vážne, pretože mnohé ocenenia u nás nemajú systém. Tí, ktorí rozhodujú, často nevidia všetky inscenácie, nemajú zmapované všetky divadlá. Najviac si vážim to, že som bol dvakrát nominovaný na Dosky a to s takými bardmi slovenského divadla ako sú pán Martin Huba, Juraj Kukura, Marián Labuda a Boris Farkaš..."

Dokedy sa postavil na dosky SND, je často označovaný za jedného z najtalentovanejších slovenských hercov. "Samozrejme, že takýto titul poteší, ale na strane druhej - je to zaväzujúce. Potom totiž každý čaká, že budem vždy a za každých okolností perfektný, čo sa samozrejme nedá. Takže to zaväzuje, no jediné, čo mi ostáva, je vykašľať sa na to, lebo inak by ma to zviazalo príliš. A na druhej strane - ak by ma to uspokojilo a povedal by som si, že som dobrý a nemusím sa snažiť, tak by som sám seba podkopal..."

Divadelní kritici ho už poznajú veľmi dobre, no nie každý divák chodí do divadla. Vidieť ho však môžete i v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade. "Snažím sa tam veľa nehrať. Ono je to tak aj napísané, aby tam nebolo veľa čo hrať. Scenáre sa totiž píšu priebežne a nikdy neviete, čo vám napíšu a čo budete musieť zahrať. Takže by bola hlúposť systematicky budovať nejaký charakter, keď vám potom dajú do ruky scenár, podľa ktorého máte urobiť čosi, čím totálne popriete to, čo ste hrali doteraz. Takže postavu v seriáli treba hrať neutrálne, aby sa mohla v prípade potreby vychýliť na ktorúkoľvek stranu."

Ľ. Kostelný sa nazdáva, že ak je herec príliš často na očiach, vidieť ho v každom seriáli, na každej titulke novín a aj v reklamách, tak stráca svoje tajomstvo. "Ja proti tomu musím bojovať. Keď totiž herec príde na javisko a pozerajú sa na neho ako na toho zo seriálu či z reklamy a začnú rozmýšľať, s ktorou herečkou to vlastne teraz chodí, tak je zle. Keď ja prídem na javisko a vidím, že si ma ľudia identifikovali ako toho z reklamy, potom mi už ťažie uveria, že som ktosi iný, že som postava z hry. Musím s tým bojovať zakaždým, keď prídem na javisko, aby som divákov presvedčil, že nie som iba ten, čo v reklame trasie oslíkom a naháňa zajace. Stáva sa mi, že keď ma ľudia na javisku zbadajú, tak to zašumí a ja vidím, že prvých päť minút som pre nich aj tak ten z reklamy. Potom je na mne, aby som ich presvedčil, že majú zabudnúť na takú banalitu, akou je reklama, pretože postava, ktorou som na javisku v dobrej hre, je oveľa dôležitejšia."

Aj napriek tomu, že uznáva, že reklama nie je pre herca to pravé orechové, neodsudzuje ju. "Nemyslím si, že sa mám za čo hanbiť. Tie reklamy, v ktorých účinkujem, majú nápad, sú vtipné, sú dobre urobené a dobre zahraté. No a samozrejme, dobre zaplatené. Veď čo si čo budeme hovoriť - každý herec robí reklamu kvôli peniazom..."

Čo sa týka súkromia, to sa snaží si chrániť. V jednom článku o ňom napísali, že má priateľku, ktorá je zoologička a je to Češka... "No a pritom je to moja mačka, ktorú mám z Prahy. Pýtali sa ma totiž, či s niekým žijem. Tak som povedal, že áno. Hehe. Ja síce uznávam, že herec je verejnou osobou, no každý z nás má prirodzenú potrebu chrániť si svoje súkromie. Na druhej strane, keď chce herec zarábať veľa peňazí, musí byť na očiach, musí sa o ňom hovoriť. Ostáva už len na jeho šikovnosti, ako sa mu to všetko podarí ustrážiť."

Sú veci, ktoré prezradí, no existujú také, o ktorých nechce, aby každý vedel. "Zaujímavé pritom je, ako to úplne inak vyzerá u nás a v Čechách. Dá sa povedať, že tam som viac známy ako u nás. No našťastie nie vďaka reklamám, ale vďaka filmom. Pretože v Čechách je spoločenskou povinnosťou ísť do kina na nový český film a na druhý deň sa o ňom baviť v práci a s kamarátkami pri káve či kamarátmi pri pive. Tamojší diváci hercov z filmov poznajú. Keď sme teraz boli v Čechách na zájazde, tak sme sedeli na káve a zrazu ku mne prišli dve dámy pre podpis. A o moju spoločníčku pri stole sa vôbec nezaujímali a pritom to bola Zuzana Fialová!," dodal s úsmevom.

Dátum narodenia: 5. júl 1981

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Martin

Ukončené vzdelanie: VŠMU

Rodinný stav: slobodný

Relax: spánok

Televízna a filmová tvorba:

2008 Taká normálna rodinka

2007 Muzika

2007 Ordinácia v ružovej záhrade

2007 Kvety sakury

2007 O rodičoch a deťoch